#32 Summer Love :)

Celá dovolenka prebehla fajn. Podrobnosti nebudem opisovať lebo to by som hovorila asi navždy. Stačí toľko že sa mi zlepšil vzťah s rodičmi a Willom som už tiež fajn. Aj sa mi priznal že na začiatku trocha žiarlil ale potom ho to prešlo.

Od konca dovolenky už prešli dva týždne. Každý deň som chodila von so Sam no aj s Tomom. Uvedomila som si že ho vážne milujem a aj keď sa predo mnou niekedy objaví Maťo tak sa ku nemu určite nevrátim. S Dominikou som sa rozprávala každý druhý deň cez skype a cez facebook sme si písali skoro vždy. Povedala mi že Maťo sa s ňou nerozpráva už dobrých pár dní. Je to kvôli mne, určite, no ona povedala že sa na mňa nehnevá. Povedala som jej všetko a jej odpoveď bola jednoduchá. Vedela, že to takto dopadne. Zažila to tiež, tak ma chápala. Našťastie; nechcela by som ju kvôli tomu stratiť. Je pre mňa až príliš dôležitá.

„Rebecca, prosím ťa poď sem.“ Zakričala moja mama okolo desiatej ráno. Pomaly som sa vytackala z postele a odišla dole za mamou. „Áno mami?“ spýtala som sa harmonickým tónom mami. „Ideme aj s tvojím otcom do Bratislavy. Boli sme tam už pradávno a ako si hovorila máš tam kamarátku, tak by sme ťa chceli spýtať či by si nešla s nami. My by sme zatiaľ boli na nákupoch a ty by bola zatiaľ s ňou vonku, alebo proste niekde. No čo na to hovoríš?“ spýtala sa mama smelo. „To-to.. vážne?“ spýtala som sa celá ohromená touto správou. „Úplne vážne, o hodinu vyrážame. Tak?“ spýtala sa. „Jasné že áno mami! Ďakujem.“ Zvrieskla som a objala ju. „Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem.“ Povedala som a silno ju objímala. „Bože ešte ma uškrtíš. Choď sa pripraviť,“ povedala a zasmiala sa. „Dobre mami. Ešte raz ďakujem!“ povedala som a odišla hore do postele. Búrili sa vo mne rôzne pocity. Bola som veľmi šťastná, veselá , zaskočená touto správou ale trochu som sa aj bála. Čo ak stretnem Maťa? To sa dúfam nestane, ale teraz nemôžem na neho myslieť. Uff dobre, nemôžem teraz rozmýšľať mám na všetko hodinu!- pomyslela som si a našla notebook a rýchlo ho zapla. Vbehla som do kúpeľni kde som sa rýchlo osprchovala a vyšla až o polhodinu; no už som bola aj usušená a nalíčená. Sadla som si za notebook ktorý bol už zapnutý a prihlásila na fb. Hneď som napísala Tomovi aká som šťastná aj keď bol offline. Hm.. dúfam že bude Dominika doma. Raz mi posielala jej adresu keď som jej chcela niečo poslať, myslím že to mám ešte medzi správami na fb. Klikla som na tlačítko 'zobraziť celú konverzáciu' a začala hľadať. „Mám to!“ povedala som nahlas a do mobilu si zapísala jej adresu. Sakra, už mám len dvadsať minút!- pomyslela som si a rozbehla sa do šatníka. Desať minút som rozmýšľala čo si oblečiem no nakoniec som sa rozhodla pre niečo jednoduchšie. Vrátila som sa ešte do kúpeľky kde som si urobila vlasy a nastrekla som sa voňavkou od Katy Perry. „A som hotová.“ Povedala som keď som si zapla náhrdelník. Zobrala som si tašku ktorú som si prehodila cez plece a dala si do nej mobil, peňaženku, slúchatká a vreckovky. Zišla som po schodoch a predo mnou už stála mama. „Práve som ti chcela zakričať že už ideme. Otec už sedí v aute ak chceš môžeš nastúpiť.“ Vravela mama. „Dobre.Tak idem do auta.“ Oznámila som jej a obula si topánky a za pár sekúnd som už sedela v aute.

Celú cestu som počúvala hudbu a takto sa ten čas zdal byť kratším. Keď sme prišli do Blavy tak som si už slúchadlá vybrala z uší. „Becca, na akú adresu ťa mám zobrať?“ opýtal sa otec. „Ou minutka.“ Povedala som a začala hľadať adresu v mojom mobile. „Je to tam napísané,“ podala som mame mobil. Otec naťukal adresu do GPS-u a za päť minút sme stáli pred jedným domom. „Tak ja idem. Bude to určite tento, takto mi ho ona opisovala. Ak niečo tak vám zavolám. Nebojte sa o mňa. Ahojtem“ povedala som a oni odišli jasné že sa mi ešte pred tým pozdravili. Uff. Napravila som si tričko a po úzkom chodníku prešla ku vchodovým dverám. Dva krát som zazvonila a už som počula niečie kroky. „Áno?“ ozval sa chlapčenský hlas keď sa dvere otvorili. „Rebecca?“ prekvapene sa spýtal chlapec. Veríte či nie, bol to Maťo. Aspoň viem že som na dobre adrese. Oči sa mi rozšírili a mi sme sa na seba pozerali ako debili. Neverím že ho vidím...

po dlhej dobe nová časť, dúfam že sa vám páčila :)

#Viki

#31 Summer Love :)

Nová časť :-) dúfam že sa vám bude páčiť :3 ďakujem za komentáre :)

„Ehm..“ povedala som a pozrela na Toma. „Rebecca Anna.. odpovedaj mi.“ Povedal. Bože on povedal aj moje stredné meno ktoré používa iba občas. „A teba odkedy zaujíma čo ja robím?“ vyletela som na neho. „Som tvoj otec Becca, samozrejme ma zaujíma čo robíš.“

„Áno? A čo posledných 5 rokov? Ani si nevedel kde som a čo robím. Ty aj mama ste sa zaujímali o svoju robotu a ja som vás vôbec nezaujímala.“ Poslednú vetu som povedala dosť nahlas a potom som odišla von. Sadla som si ku bazénu a objímala si nohy. Bradu som mala položenú na kolenách keď som zacítila niečo vlhké na mojich lícach. Nie ja nesmiem plakať. Nemôžem kvôli tomuto... „Becca?“ ozval sa chlapčenský hlas. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Toma. Hneď ako uvidel že plačem sa ku mne rozbehol a chytil za pleco. Nakoniec si sadol vedľa mňa a objal okolo pliec. „Neplač prosím. Všetko bude dobré, uvidíš. Je to len otázka času.“ Upokojoval ma Tom. „Nič nebude v poriadku Tom! Nič.. dneska ma už všetko serie.“

„Noo Becca. Nehovor to. Hej, ja som tu pre teba.“ Povedal. Pozrela som sa na neho, a uvidela jeho vystrašený výraz. „Ale ja viem že nič nebude dobré Tom. Najradšej by som odišla niekde. Ďaleko odtiaľto.“ Hlavu som zaborila do jeho pleca a objímala ho. „Tak poďme.“

Prekvapene som sa pozrela na neho. Nečakala som takúto reakciu. „A kde?“

„Neviem, poďme sa prejsť. Urobí ti to dobre, uvidíš.“ Navrhol. „Dobre, poďme.“ Postavila som sa a chytila Toma za ruku. Rýchlym krokom sme odišli a keď sme boli už ďaleko od domu tak sme spomalili. Nevedela som kde ideme len som kráčala a silno držala Tomovu hebkú ruku. O chvíľu sme sa ocitli na známom mieste. Bolo to miesto kde sme sa skoro pobozkali. Skoro.. uhm.. kvôli mne. „Je už lepšie?“ spýtal sa. Pokrútila som hlavou na znak nie a pozerala sa na more ako šumí. „Mám nápad ako ti zlepšiť náladu. Vyzuj si topánky.“ Povedal. „Čo prečo?“ nechápala som. „Len si ich vyzuj.“ Povedal. Urobila som ako povedal a vyzula si topánky. „Máš pri sebe mobil alebo niečo vzácne?“ spýtal sa. „Nie.“

„Tak je super.“ Povedal a pristúpil ku mne. Objal ma zozadu a pobozkal na plece. „Neboj sa dobre?“ spýtal sa. Prikývla som a on ma pomaly chytil do náručia. Pristúpil úplne ku kraju a vtedy som už vedela čo ide urobiť. „Tom si si istý že tam nie je 5 centimetrová voda?“

„Som si istý, neboj sa.“ Povedal. Usmiala som sa a Tom začal odpočítavať od tri.

„Jeden.“ Povedal a vtedy som sa chytila silno jeho rúk. „Dva.“ Povedal. Pomaly som zatvorila oči. „Tri!“ vykríkol a skočil. „Ááá.“ Zakričala som a potom sa už ocitla pod vodou. Vyplávala som ale Toma som nikde nevedela násjť. „Tom, ty debil kde si!“ zakričala som. Nič. Zase si robí srandu, typický Tom. O chvíľu sa vynoril z vody a vtedy som si všimla že mu krváca ruka. „Preboha Tom. Čo to máš na ruke?.“

„Ježiši, je to len škrabanec.“ Povedal a prišiel bližšie ku mne. „Poďme niekde kde nie je taká hlboká voda.“ Navrhla som. Prikývol tak sme odišli trošku viacej von. Keď sa mi už nohy dotýkali zeme tak som tam zastavila. „Hmm.“ Povedala som keď som zacítila Tomove ruky na mojich bokoch. Otočila som sa a rukami ho objala okolo krku. „Je ti už lepšie?“

„Oveľa.“ Povedala som a priblížila sa ku jeho perám. Nečakala som dlho a Tom ich spojil v jedno. Bol to krajší bozk ako ten náš prvý. Stáli sme tam dosť dlho a bozkávali sa. Potom sme sa aj šantili vo vode a tak. Bola zábava. Keď som začala byť hladná tak som už vedela čo príde. Nemáme zo sebou peniaze tak musíme ísť späť a ja sa budem musieť porozprávať s otcom. „Myslím že je čas ísť späť.“ Povedala som. „Máš pravdu.“ Povedal. Vyšla som z vody a odišla na naše miesto. Obula som si topánky a Tom tiež. Boli sme úplne mokrí. Veď jasné dvaja debili ktorí sa rozhodnú sa kúpať v oblečení. Zasmiala som sa a chytila jeho ruku.

Keď sme prišli ku domu tak sa mi nálada hneď zmenila na zlú. „Nechoďme dnu.“ Povedala som. „Dobre.“ Povedal Tom a sadli sme si na lehátko. „Becca?“ započula som hlas mami a otca naraz. „Tom mohol by si na chvíľku odísť? Nechceme ťa vyháňať len sa chceme porozprávať s našou dcérou.“ Povedala mama. Nie prosím.. „Jasné.“ Povedal a a už ho nebolo. Mama aj otec si sadli vedľa mňa a ja som mala celý čas skolenú hlavu. „Becca pozri sa na nás.“

Nepozrela som sa. „Dobre tak sa nepozri.“ Povedal otec. Hah, si píšte že sa ani nepozriem. „Becca, zlatíčko. Chceme sa ti ospravedlniť. Je pravda že sa náš vzťah za tie roky zmenil ale ty si už bola veľká tak sme mysleli že to zvládneš.“

„Mami, mala som desať rokov.“ Pozrela som sa na mamu. „Ani raz si nám nepovedala že ti to vadí.“

„Chcela som, ale po čase som sa začala cítiť zbytočná v tejto rodine. Nie je to ani rodina. Ja som sa ti to pokúšala povedať mami, nie raz ale vždycky si povedala že nemáš čas. A oci ty tak isto.“ Chvíľu som bola ticho no potom som pokračovala. „Koľko krát ste mi zavolali či nepotrebujem odvoz zo školy? Koľko krát ste mi zavolali že kde som alebo kedy prídem domov?  Ani raz.“ Povedala som. „Nevedeli sme že ti s tým až tak ublížime, prepáč nám to Becca. Sme hrozní rodičia..“ povedala moja mama. „Trvalo to dlho kým ste si to priznali.. ale aspoň ste si to priznali.“ Povedala som. „Je nám to strašne ľúto Rebecca..máš pravdu vo všetkom. Zaujímali sme sa len o našu prácu boli sme ňou zaslepení. Prepáč, prepáč.“ Povedala mama. „Vážne prepáč miláčik.“ Povedal otec. „Vynahradíme ti tých 5 rokov okej?“

Chvíľu som bola ticho a potom som prikývla. „Ľúbime ťa miláčik.“ Povedal mama a objala ma a potom aj otec. Ľúbime ťa som od rodičov už tak dlho nepočula. „Aj ja vám ľúbim.“

Chvíľu sme sa objímali a potom otec povedal. „Ale ako som si všimol ľúbiš aj niekoho iného.“ Povedal. Jeho tón bol pokojný. „Hej, vadí to?“ zahryzla som si do pery. „Ako by to mohlo vadiť? Už bolo na čase aby si si našla chlapa.“ Povedala mama a začali sme sa smiať. „A okrem toho, Toma poznáme dlho a viem že ste najlepší kamaráti a že by ti nikdy nijako neublížil. Ja som to videla, a bola to len otázka času kým začnete ku sebe niečo cítiť. Či veríš či nie, ja a tvoj otec sme boli najlepší priateľa od 11 tich a začali sme spolu chodiť keď sme mali 16 a odvtedy sme spolu.“ Povedala. „Wau, mami prvý raz mi rozprávaš o vašej minulosti.“ Bola som prekvapená. „Zaslúžiš si o nej vedieť.“ Povedal otec. Usmiala som sa a ešte raz ich objala. Chvíľku sme sa ešte rozprávali no potom sme odišli dnu. Vošla som do izby a na posteli sa vyvaloval Tom. „No čo je?“ spýtal sa. „Po sprche ti všetko poviem.“

Už ani neviem, koľkatý krát sa dneska sprchujem. Ale tak čo už. Nechcem smrdieť ani od chlóru ale ani od soli. Je to nepríjemný pocit. Zobrala som si čisté oblečenie a to mokré som položila na balkón aby sa usušila.

Po dvadsiatich minútach som vyšla z kúpeľne a sadla si na posteľ vedľa Toma. Všetko som mu povedala a boli sme obaja šťastní. Konečne je všetko v poriadku, ako Tom povedal. 

dúfam že sa vám časť páčila:$

#30 Summer Love :)

„Objímame sa? Vieš najlepší kamaráti to robia.“ Povedala som a odtiahla sa od Toma. „A najlepší kamaráti sa aj bozkávajú?“ spýtal sa hnusne.  Sklonila som hlavu a pomaly bola moja celá tvár červená. Nenápadne som so pozrela na Toma a ten bol tiež celý červený. „A teba to čo zaujíma?“ spýtala som sa a pozrela na neho. „Paradajka sa ozvala.“ Povedal. No tak toto si u mňa pokazil. „Prečo si ku mne takýto? Vždy si bol ku mne milý ale aj včera si ma ako keby ignoroval a dnes.. pff.“ Ani som nedokončila len som odišla dnu. „Oh ahoj Becca.“ Povedala mama ktorá do mňa narazila. Ignorovala som ju a odišla do izby. Tresla som dverami a sadla si na posteľ. Will mi lezie na nervy. Prečo mu vadí že som pobozkala Toma? Veď ani by ho to nemalo zaujímať..Nemôže byť že žiarli? Veď predsa pred nedávnom, dobre trocha dávnejšie, som mu povedala že ja k nemu vážne nič necítim. Možno sa z toho ešte nedostal.

Započula som klopanie na dvere a potom sa otvorili. „Becca, môžem vojsť?“ spýtal sa Tom. Prikývla som a on prišiel ku mne. Sadol si vedľa mňa a ruku položil na moju nohu. „Čo sa deje?“ spýtal sa. Bola som ticho. „Hneváš sa na Willa?“ spýtal sa. Ešte vždy som bola ticho. „Takže ty mi neodpovedáš, čo som ti urobil?“ spýtal sa. Keď videl že mu nebudem odpovedať tak sa postavil na odchod. „Nechoď.“ Povedala som a chytila jeho ruku aby prišiel späť. „Prosím neodchádzaj.“ Povedala som a on si sadol vedľa mňa. „Sadni si sem.“ Povedal a potľapkal si kolená. Sadla som si tam a ruky si obtočila okolo jeho krku. „Tak čo je?“

„Will mi lezie na nervy.“

„Ale veď nič neurobil, povedal na teba jedno zlé slovo. Nemôžeš sa na neho hnevať Becca. Je tvoj kamarát a urobil pre teba už veľa. Nemôžeš z toho robiť veľké haló. Zabudni na to, okej? Bol to pre neho šok keď nás uvidel nevedel čo má povedať.“ Povedal Tom a celý čas mi hladkal chrbát. Bol to taký skvelý pocit, že dlane človeka ktorého máte veľmi radi vás hladkajú. „Možno máš pravdu..“ povedala som. „Mám pravdu, len si to priznaj. A teraz choď von a tvár sa že sa nič nestalo okej?“

Prikývla som a on sa usmial. Postavila som sa a chytila jeho ruku. „Povieme im to?“ spýtal sa Tom. „Podľa mňa na to prídu aj sami ale lepšie by to bolo povedať im to, no nie hneď teraz.“ Pustila som jeho ruku a otvorila dvere. Mama a Willova mama stáli za pultom a niečo pripravovali. Sadla som si na barovú stoličku a sledovala ich. „Hmm, čo to bude?“ spýtala som sa. „Kuracie nugetky s hranolkami ako Will chcel.“ Povedala jeho mama. „Aha okej.“ Zo stoličky som sa presunula na gauč vedľa Toma. Trochu ďalej od Toma bol môj otec a Willov otec a úplne na kraji bol Will. Pozrela som sa na neho a on na mňa tiež. Pozrela som sa preč a potom sledovala telku. Zacítila som Tomovi ruku na tej mojej až nakoniec sme si preplietli prsty. Všimla som si že sa na nás otec pozerá tak som si od Toma ruku zobrala a položila na brucho. „Becca?“ započula som hlas otca. „Čo sa deje medzi vami dvoma?“

No super. 

trochu kratšia časť ale snáď sa páčila :33

a ďakujem za vaše úžasné komentáre :3

#Viki 

#29 Summer Love :)

„Chceš spáchať samovraždu?“ spýtal sa. Čo?.. Nechápem, teraz on to nepriamo priznal, že som to ja. Alebo? „Prečo by som chcela spáchať samovraždu.?“ Spýtala som sa. „Netvár sa že nevieš o čo ide, viem si blondína ale sprostá nie si.“ Povedal. Usmiala som sa a začala sa červenať. „Máš pravdu.“ Povedala som. „Som ja to dievča o ktorom si rozprával? Chcem to počuť aj z tvojich úst.“

„Hej si to ty.“ Povedal. Jeho hlas bol pri tom taký nevinný a aj sa tak tváril. „Vieš čo ma štve?“ spýtal sa. Prikývla som na znak aby pokračoval. „Že neviem čo cítiš ty.“ Povedal. „Mohli by sme sa o tom dohodnúť vonku, začína mi byť zima.“ Povedala som a on prikývol. Vyšla som z bazéna a obmotala si okolo seba uterák. Poviem mu to, po tom ako mi to povedal som už začala cítiť niečo, niečo čo som ešte nikdy necítila. Ani pri Maťovi, toto je iné. Milujem ho! Otočila som sa a videla Toma ako vyšiel z bazéna. Nevedela som čo mám povedať tak som k nemu iba odišla a objala okolo pásu. „To som prečo dostal?“ spýtal sa. „Ľúbim ťa Tom, a toto ľúbim ťa nie je také aké sme si zvykli hovoriť ako kamaráti.“ Povedala som. „Pravdou je že ja keď som ti povedal ľúbim ťa tak som to myslel vážne. Ale to len tento rok.“ Povedal. „Čo?“ odtiahla som sa od neho. „Ty si už do mňa zaľúbený 7 mesiacov?“ spýtala som sa. On len prikývol a sklonil hlavu. „A prečo si mi to nepovedal?“ spýtala som sa. „Bál som sa, ale teraz som si všimol trochu tvoje správanie ku mne tak mi to dodalo silu ale ten Maťo, no neviem..“ povedal. „Pre mňa už Maťo nie je. Nepíše mi nič, ignoruje ma, podľa mňa má inú.“ Povedala som. „Tak to je debil.“ Povedal. „Možno máš pravdu alebo sa mu niečo mohlo stať alebo ja neviem.“ Povedala som.. On neodpovedal. „Becca?“ spýtal sa. „Hm?“

„Kebyže nechodíš s Maťom, so mnou by si chodila?“ spýtal sa. Bol nervózny dalo sa to na ňom vidieť. „Ja neviem Tom, ja..“ prestala som rozprávať a sklonila som hlavu. Musela som sa rozhodnúť Maťo x Tom.

Maťo je jeden úžasný chalan ale mne to prišlo len ako táborová láska. Okej Bratislava je blízko ale nechcem za ním vždy chodiť. A už pre mňa ani nič neznamená alebo klamem samú seba? Povedala som to aj nahlas, že ma už nezaujíma ale možno ešte hej? Veď aj teraz rozmýšľam o ňom.

A potom Tommie..

Tom môj najlepší kamarát, ktorému som sa priznala že ho ľúbim a aj on mne. Vo filmoch zvykne byť že akonáhle si dvaja vyznajú lásku tak nastane bozk a bla bla bla.

„Vieš ty vôbec čo chceš?“ spýtal sa. Dalo sa počuť že sa na mňa už trošku hneval. „Áno viem.! Vieš čo chcem?“ spýtala som sa. Bola som rozhodnutá. Nenechám ho trpieť, veď 7 mesiacov? To je dlhá doba. A aj tak ho ľúbim, áno ľúbim ho. „Chcem byť s tebou.“ Povedala som a pozrela sa na neho. Z jeho neutrálneho výrazu sa stál úsmev od ucha po ucho. Prišiel ku mne a objal ma okolo pásu. Postavila som sa na špičky lebo on bol trochu vyšší ako ja. Pozrela som sa mu do očí. Boli plné radosti. Chytila som mu rukami líce a ešte raz si to premyslela. Je toto čo chcem? Definitívne.. Zatvorila som oči a priblížila sa ku jeho perám. Spojil ich v jedno a cítila som jeho mäkké pery ako sa dotýkali mojich. Bol to výborný pocit! „Na toto som čakal 7 mesiacov.“ Povedal keď sa odo mňa jemne odtiahol. Usmiala som sa na neho a potom ho objala okolo krku. Hlavu som položila na jeho plece a silno ho objímala. Ten pocit že objímate osobu ktorú ľúbite a vy viete že tá osoba vás ľúbi tiež. „Vy čo robíte?“ počula som až príliš známi hlas. Will? 

dúfam že sa časť páčila :333 <3 <3

#Viki 

#28 Summer Love :)

Ak mi dáš pusu...ak mi dáš pusu...ak mi dáš pusu.

Táto veta mi behala po hlave.

Mám mu ju dať či nie? Ale tak potom to nič nebude znamenať, proste bude to pre niečo..

„Tak to si ju radšej nechaj.“ Povedala som a mobil položila na stôl. Vyšla som a sadla si na gauč. Zatvorila som oči a rozmýšľala.

Prečo práve chcel pusu odo mňa? Možno to niečo znamená? Možno on ku mne niečo cíti? Alebo? .. Ach bože zase si robím nádeje. A keby aj cítil tak ja ešte aj tak neviem čo cítim. V jednu chvíľu ako teraz ma nezaujíma.. vlastne aj teraz o ňom rozmýšľam. Bože ja som ním už posadnutá. Musím niečo robiť aby som nie na neho myslela. Kebyže mám mobil tak sa s ním hrám, lenže ja debil som ho nechala vnútri a som lenivá ísť preň.

„Becca?“ počula som. Otočila som sa a vo dverách stál Tom. Usmial sa a potom si sadol vedľa mňa. „Prepáč ja som nechcel.“ Povedal a podal mi mobil. „Och, ďakujem.“ Povedala som a mobil si dala do vačku. „Určite je v tom SIM- ka?“ spýtala som sa. „Hej je, ak chceš sa kludne pozri.“ Povedal. „Netreba verím ti.“ Povedala som a pozrela na neho. Nastalo trápne ticho. „Ešte sa hneváš za ten bazén?“ spýtal sa. „Trošku.“ Povedala som a pozrela sa inde. Keď som sa pozrela späť on sa na mňa ešte stále pozeral. Tými krásnymi hnedými očami. „Počúvaj Becca, poviem ti niečo ale neuteč ani nič, dobre?“ spýtal sa. Prikývla som a čakala čo povie. „Som gay.“ Povedal. Pozrela som sa na neho nechápavým výrazom. „To vážne? Čo ty a – gay? Odkedy?“ spýtala som sa. Celý čas som mala nechápavý výraz. Nechápavo som sa na neho pozerala a potom on vybuchol do smiechu. Aha čiže len srandoval, debil. „Mala si vidieť svoj výraz.“ Povedal a napodobnil ma. Vôbec to nebolo smiešne, no dobre možno trošku. Vážne som sa na neho pozerala a on potom stíchol. „Ako by som mohol byť gay keď sa mi páči jedno dievča.“ Povedal. Jemu sa páči jedno dievča, wow som zvedavá kto je to. „Hej? Tebe sa volakto páči, oou to je cute.“ Povedala som a usmiala sa na neho. „Povedz mi niečo o nej.“ Povedala som. „No je to veľmi zlatá baba, mám ju strašne rád. Pri nej sa cítim ako v siedmom nebi a vždy ma vie rozosmiať. Keď mám zlú náladu už len tým že sa na mňa usmeje sa mi hneď zlepší. Bol by som schopní pre ňu urobiť čokolvek. Priznávam som do nej až po uši zamilovaný len neviem ako cíti ona..“ povedal. Chvíľku som si myslela že rozpráva o mne no ja si už dopredu nádeje robiť nechcem. Veď Tom je taký pekný a úžasný chalan že ho chce skoro naše celé mesto. Určite rozpráva o nejakej ktorú poznám. „Kto je to?“ spýtala som sa so zvedavosti. „To ti nepoviem.“ Povedal a postavil sa. Debil. Odišiel ku bazénu a sadol si tam. Nohy si namočil do bazéne a ja som tam sedela a rozmýšľala. Toto čo povedal, tak podobné cítim aj ja k nemu. Vždy som s ním je mi fajn, chcem byť s ním furt. Rozosmeje ma vždy a neviem sa na neho hnevať dlho, ale dneska to ma nasral. Ale aj tak by som sa na neho nehnevala dlho. Mám ho rada?- jasné. Ľúbim ho?- možno. Som zamilovaná? –asi hej..

Išla som k nemu a vyzula si topánky. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa na neho. Bol smutný. „Čo je ty gay.“ Povedala som a začala sa smiať. Tom ma drgol do vody no pred tým ako som tam bola celá som ho chytila za rameno a stiahla ho za sebou. Keď som sa vynorila z vody tak som sa pozrela okolo a Toma som nikde nevidela. „Tom?“ zašepkala som. Obzrela som sa a naše nosy sa dotkli. „Ou sorry.“ Zašepkala som a šla krok vzad. Usmiala som sa na neho a začala sa celá triasť. Druhý raz v tejto studenej vode za jeden deň. Rozhodla som sa že vyjdem z tejto ľadovej kocky. „Kde ideš?“ spýtal sa Tom. „Von, je mi zima.“ Povedala som. „Ale poď ku mne.“ Povedal a otvoril náručie. Chvíľku som váhala no potom išla k nemu a rukami ho objala. „Kebyže toto vidí to dievča čo sa ti páči, by som bola už na mieste mŕtva.“ Povedala som a zasmiala som sa. „Chceš spáchať samovraždu?“ spýtal sa.

dúfam že sa páčila :) už musím ísť nabuduce bude toho viaccc :3