#54 Pretancuj svoj život :)

Nikdy nevieš, kto to môže byť. Radšej sa najprv skryjem. Odbehla som trošku ďalej, ale tak aby som videla kto je to. Zacítila som niečo pri nohe, tak som sa tam pozrela. Krvácala mi. Ani som si to nevšimla. Už som si na to zvykla. Celé nohy mám také. Odtrhla som list zo stromu a krv som utrela. Pozrela som sa tam a videla som dosť známeho chalana, ktorý číta niečo, čo je napísané v piesku. Pozrela som sa lepšie a videla som Justina :O ! To je vážne on. Utrela som si oči a znovu sa pozrela.. Zase som ho videla! To je realita! Hneď som sa za ním rozbehla.

Z pohľadu Justina:

Už keď som videl to slovo, tak som vedel že ideme správnou cestou. No môže to by, že nájdeme nejakých iných ľudí...Pristáli sme a ja som hneď vystúpil. Bol som dosť unavený ale pre Emily urobím veľa. Prikráčal som bližšie k tomu slovu a uvidel som vedľa napísané nejakú vetu. Bolo tam napísané: I will love you forever, Justin ♥  Asta čávo! Tak na 99% to písala Emily, a to 1% môže byť nejaká Belieberka. „Justíííííín!“ započul som krik ktorý sa blížil. Otočil som sa a hneď som zazrel Emily ako ku mne beží. Hneď sa mi oči naplnili slzami. Boli to slzy šťastia. „Emily..“ povedal som a otvoril náručie. Hneď ako dobehla sa mi hodila okolo krku. Ruky som si obtočil okolo jej pásu a silno ju objal. „Si to vážne ty..“ povedala z plačem. „Áno som to ja..“ povedal som. „Tak strašne si mi chýbal..“ plakala mi na pleci. „Aj ty mne zlatíčko, a moc..“ povedal som. Po chvíli sa na mňa pozrela a chytila mi  líco do ruky. „Som tak sťastná..“ povedala a usmiala sa. „Ja som ešte šťastnejší, milujem ťa zlatíčko..“ povedal som a pritlačil si ju bližšie k sebe. Naše pery sa už skoro dotýkali. „Aj ja ťa milujem Justin, ani si nevieš predstaviť.“ Povedala a spojila naše pery. Bol to taký úžasný pocit, že osoba ktorú milujem je zase pri mne. Po chvíli sme sa odtiahli a dlho sa na seba usmievali. „Ja som verila, že ma raz nájdeš..“ povedala som. „Ja som ti to sľúbil.“ Povedal som a ešte raz ju pobozkal. „A vlastne, ako si to tu vydržala?“ spýtal som sa. „No to ti musím asi ukázať“ povedala som. „Tak môžeme ísť ale najprv poďme za Scooterom.“ Povedal som. Prikývla. Chytil som jej ruku a spolu sme išli k helikopréte, kde už stál Scooter a smial sa. „Čo sa škreríš?“ spýtal sa Justin. „Som vás pozoroval.“ Povedal som smiechom. Emily sa zasmiala a objala ho. „Ahoj Scooter.“ Povedal. „Ahoj Emily, som veľmi rada, že sme ťa našli.“ Povedal. „Aj ja som strašne rada, asi by som to už tu nevydržala.“ Povedala som a zasmiala sa. „Emily, mi ide niečo ukázať, hneď sme tu.“ Povedal Justin. „Kľudne choďte.“ Povedal. Usmiali sme sa a obaja sme odkráčali. „Krásne si napísala do piesku.“ Povedal som a ukázal na tú vetu. Emily sa zaškerila . „Ináč pekne si vymyslela to HELP. Múdre od teba.“ Povedal som. „Videla som to v jednom filme.“ Povedala a zasmiala sa. „Musím pozerať veľa filmov“ povedal Justin. Zasmiala som sa a potom sme išli k Simonovi. Aj keď sa na neho hnevám, zaslúži si to. Prišli sme tam a Simon tam ležal. „Simon..“ povedala som. „Nechaj ma!“ povedal. Ani sa neotočil. „Čo som ti urobila? ...Za to si smutný lebo som ťa nepobozkala? Si jebnutý? Preto som to urobila lebo mám Justina, ktorého dobre vieš že milujem“ Povedala som a pozrela na Justina. On nevedel, že Justin je tu. „Ale sakra dobre vieš, že ho už nikdy neuvidíš!“ zakričal a otočil sa. „Ahoj..“ povedal Justin. Simon v tej chvíli ako keby skamenel.

ach, ja som spokojná s  touto časťou, a vy,? mám tam chyby a dosť ja viem, lenže sa ponáhľadm lebo ešte stále nie som zabalená do tábora :DDD každý povinne koment! :DDD no ak chcete :D :*

#53 Pretancuj svoj život :)

Deň druhý:

Skoro celý deň som strávila plakaním. Simon, bol ten ktorý mi pomohol. Povedal, že sa mu páčim len nechce zničiť môj vzťah s Justinom. Ja ho mám rada ako kamaráta. Nič viac. Ani kebyže nemám Justina, by som s ním nechodila. Okrem toho viem že je BoyBelieber, a má Justina nesmierne rada. Som mu sľúbila, že sa s ním raz stretne. Zvyšok dňa sme strávili pri vodopáde.

Deň tretí:

Už z rána som mala nesmierny hlad. Hneď som sa vybrala do lesa. Mala som chuť na banány ktoré som aj časom našla. Odtrhla som zo stromu a vybrala sa na cestu späť, no potkla som sa o niečo. Pozrela som sa tam a bol to had! Fuj, začala som bežať a vôbec som nevnímala že mi krváca noha, lebo som si ju buchla o kameň. Keď som bola už dosť ďaleko tak som spomalila a už len kráčala. Bože môj, ešte pred týždňom som bola v Atlante a teraz som tu na opustenom ostrove ktorý je plný takýmito zvieratami. Toto sa môže stať len mne! No a Simonovi :D Pripadám si ako vo filme.

Ostatné dni už neboli také zaujímavé, najviac času sme trávili pri jazere.  Dočítala som a zápisník odložila do tašky. Vypadla mi fotka s Justinom. Chytila som ju do ruky a oči sa mi naplnili slzami. „Zlato kde si...“ povedala som potichu. „Strašne mi chýbaš. Ja to už nevydžím. Bez teba, a tu?“ hovorila som. Pripadala som si ako jebnutá, veď predsa rozprávala som sa s fotkou. Bože, mne už prepína. Začula som nieči smiech zo zadu tak som sa otočila. Stál tam Simon a smial sa. „Prečo sa smeješ?“ nahnevane som sa ho spýtala. „No, že sa rozprávaš s fotkou.“ Povedal. Zmraštila som obočie a povedala. „Chýba mi. Za to, že to ty znášaš celkom v pohode, ja to nemusím.“ Povedala som. „Mne je takto dobre....“ povedal a sadol si. „A to prečo?“ prekvapene som sa spýtala. „Lebo doma som sa necítil dobre...“ povedal a osmutnel.  „Rozprávaj mi o tom.“ Povedala som. „Vlastne, ak chceš..“ povedala som. Prikývol a začala hovoriť..

Z pohľadu Justina:

Je to tu! Deň D. Deň keď ideme hľadať Emily. Dovtedy ju budem hľadať kým ju nenájdem. Už o šieste ráno som sa zobudil a hneď som sa išiel trochu osviežiť. Umyl som si tvár a zuby a potom si učesal vlasy. Išiel som späť do izby a vybral som si oblečko.  Obliekol som si čierne nohavice, sivo-ružové tričko (dole foto) a obul si supry. Zobral som si čiapku a slnečné okuliare. Toto bolo jediné oblečenie ktoré som tu mal, lebo som u Scootera. „Justin! Poď na raňajky.“ Zakričal mi Scooter. „Idem.“ Zakričal som a otvoril dvere. Vyšiel som a mal som to namierené do kuchyne. Bol som dosť smutný, a hlavne som sa bál. Čo ak ju nenájdeme? Nie, Justin mysli pozitívne.... „Dobré ráno..“ povedal som a sadol si ku stolu kde boli už prichystané raňajky. „Aj tebe.“ Povedal a sadol si oproti mne. „Vidím že si smutný... neboj sa nájdeme ju.“ Povedal Scooter. „Ale čo ak nie?“ povedal som a pozrel sa na neho. „Čo bude so mnou keď ju nenájdeme, čo bude!?“ spýtal som sa dosť hlasno, až som vrieskal. „Justin! Ukľudni sa chapče. Povedala ti to aj rodina predvčerom, nemáš sa báť. Modlili sa za teba a ty si sa modlil tiež. Ako si to ty povedal Believe.“ Povedal.. „Máš pravdu.“ Povedal som. „Prepáč, že som na teba kričal, ja som nechcel..“ povedal som. „To nevadí, máš na to právo. Si nervózny, chápem to. Ani ja by som to neznášal dobre, keby to bola láska môjho života, no vieš aj mne to je veľmi ľúto. Veď už patrí do teamu a dosť dlho, a mne je team ako druhá rodina..“ povedal Scooter.  Bol som ticho a len sa pustil do jedla. Keď som dojedol tak som sa poďakoval za jedlo a pomodlil sa. „Idem si pre mobil a môžeme ísť.“ Povedal som a odišiel. Odišiel som hore do izby kde som spal a vzal si mobil. Bolo 7 hodín ráno. Čo?! To už je 20.? Tak, dnes  má Emily narodeniny... :O Sakra! Už len kvôli tomu ju musím nájsť! Aj keby nemala by som ju išiel hľadať, ale teraz je to také výnimočné. Išiel som za Scooterom a povedla mu. „Vieš aký deň je dnes?“ spýtal som sa ho. „Utorok?“ spýtal sa. „Ale okrem toho.“ Povedal som. „20.?“ Spýtal sa. „No, ale vieš aký deň je dnes?“ spýtal som sa ho. „Nie.“ Povedal. „Dnes má Emily 18 narodeniny.“povedal som. „TO vážne?“ prekvapene sa spýtal. Prikývol som a usmial sa. „Kebyže ju nájdeme tak dostane najkrajší darček v živote.“ Povedal som. „Believe.“ Povedal Scooter a zasmial sa. „Ideme?“ spýtal sa. Prikývol som a otvoril dvere. Scooter zamkol dvere a spolu sme nastúpili do čierneho BMW.  Šofér nás zaviedol na miesto kde už stojí helikoptéra. My sme nasadli a s pilotmi sa dohodli.

Neskôr:

Už je 17 hodín! A ešte nič. Boli sme už na minimálne 20 ostrovoch a celé sme ich prehladali, no nič. Nedá sa čo robiť. Zrazu som uvidel jeden nový ostrov a dalo sa vidieť  že tam je niečo napísané. „Tam choďme!“ povedal som. Ako sme sa blížili som vedel prežítať to slovo.. HELP!

Z pohľadu Emily:

„Nikto ma nemá rád..“ povedal Simon. „Ja ťa mám rada.“ Povedala som. „Ako kamaráta.“ Dodala som a usmiala sa. "Ja viem, ale ja ťa mám rada viac ako kamarátku" povedal a naklonil sa ku mne. Odstrčila som ho a povedala. „Myslela som, že sme si toto už vyjasnili.“ Povedala som a postavila sa. „Ale no Emily, aj tak je veľmi pravdepodobné , že ho už nikdy neuvidíš.“ Povedal. Vtom som sa rozplakala. Odbehla som. „Ja hovorím len pravdu.!“ Zakričal. Ignorovala som ho a bežala. Sadla som si na pobrežie, neďaleko od toho kde sme napísali HELP, len tuto už boli stromy a tieň. Plakala som ako nikdy. Ako to mohol povedať! Debil jeden... a ešte si hovorí BoyBelieber a neverí svôjmu idolovi. Vtom som započula helikoptéru.... Možno bude všetko v poriadku! :O

:OOO možno to nie je Justin, alebo? :DDD ak máte logiku tka určite viete :DDD teraz ma nepodte zabiť prosím :D napísala som dlhú :*** zaslúžim si +10 kom. nie? :DD no tak baby, komentujte ako sa to páčilo :)))))))

#52 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:
Nie!Nie! Nie! Sakra, ako to, že ma to nenapadlo. Som debil! Ako som na to mohol zabudnúť! Sakra proste neverím tomu!

O týždeň:
Už som v Atlante. Momentálne sa nachádzam u Scootera, ktorý všetko organizuje. Ideme nájsť Emily! V posledných dňoch som strašne plakal a to, že sa stratila Emily, vie už skoro celý svet. Viac lietadiel ju už hľadalo no nikto ju nenašiel...čo ak....zomrela?! Nie, to by som už cítil....
„Justin, tak zajtra ráno o ôsmej, dobre?“ spýtal sa ma Scooter. Prikývol som a povedal. „Idem si oddýchnúť.“ Povedal som a odišiel do obývačky. Ľahol som si na fotelku a prezeral si všetky fotky s Emily. Plakal som, a veľmi. Ako malé dieťa.. ale čo už. Láska bolí...

Z pohľadu Emily:

Je to už týždeň! Ja to už nevládzem. Denno-denne chodíme pre ovocie a k jazeru kde je sladká voda. Tam sa kúpeme a pri vodopáde, ktoré je o trošku ďalej, je pitná voda. Simon je veľmi milý a požičal mi jeho veci. On sa sem dostal tak, že sem priplával na nejakom kufri. Čiže, vlastne to neboli jeho veci ale nejakého chalana. Mali sme šťastie, že boli dobré aj na nás. Okrem toho že je milý som aj zistila, že má 18 rokov. Povedal, že sa mu veľmi páčim, ale nechce zničiť môj vzťah s Justinom. Už len preto lebo je BoyBelieber a má Justina veľmi rada. Povedal, že kebyže sa s ním stretne, tak sa mu splní sen. Sľúbila som mu, že ak sa odtiaľto dostaneme, tak sa s ním stretne.

Ležala som na piesku a sledovala oceán. Tak strašne mi chýba Justin. Tie dni čo som bez neho, sú pre mňa hrozné. Zožiera ma to, že neviem či je nažive. Aspoň kebyže tu mám signál, a viem, že je nažive...tak by to nebolo také ťažké, aké to je teraz. Denno-denne si prezerám našu spoločnú fotku, ktorú mám zo sebou, a plačem. Simon sa ma pokúša ukľudniť, no neide to. Strašne mi chýba. Bojím sa, že ho už nikdy neuvidím... „Emily, kde si?“ zakričal Simon. „Tu. Prečo?“ zakričala som. „Poď jesť.“ Povedal. Hneď som sa postavila a išla som. Bola som nesmierne hladná. 

Po tom ako sme dojedli som odišla na prechádzku. Chcela som byť sama. Prechádzala som sa dažďovým lesom no nakoniec som si sadla k pobrežiu. Tam kde sme s kamienok urobili slovo HELP. Vidím, že to nepomáha. Zobrala som si malý konárik a začala som písať do piesku. I will love you forever, Justin ♥. Dopísala som a odišla som k stanu. Simon tam nebol, asi išiel zase pre ovocie. Ľahla som si a vybrala z tašky môj zápisník. Tam som si každý jeden deň zapísala. Začala som čítať čo všetko som tu zažila.

Deň prvý:

Tento deň bol veľmi zaujímvý. Ráno som sa zobudila na to ako mi niečo šteklí nohu. Nakoniec som zistila že je to rak. Okamžite som potriasla nohou a on spadol na zem. Obzrela som a vtedy som si uvdeomila čo sa deje. Začala som a prechádzať a chápať situáciu. No prechádzala som a dosť dlho a zaspala som. Zobudila som sa na to ako do mňa niekto pichá palicou. Vtedy som spoznala Simona, ktorý mi pomohol. Zaviedol ma na meisto kde teraz som. Kvôli nemusom v bezpečí. Neviem si predstaviť čo by bolo keby ma vtedy nenájde…

časť je krátka, ja viem. slubovala som dlhú ale nemám čas. aj dnes som nemala čas, vôbec. ale dúfam že už zajtra budem mať :) zajtra bude dlgšia slubujem :) +5 komentárov :) a v dalšej časti budu ešte tie dni :)

#51 Pretancuj svoj život :)

Ďakujem za komentáre a prečítajte si tie slová na koniec! dôležité :)

Z pohľadu Emily:

„A sme tu.“ Povedal Simon a ukázal rukou na jedno miesto. Bol tam stan, veľký kameň na ktorom boli položené rôzne veci a ešte rôzne drobnosti. „Pekné.“ Povedala som. „Ako dlho si už tu?“ spýtala som sa ho. „Už asi mesiac..“ povedal. „A prečo?“ spýtala som sa. „To isté by som sa mohol spýtať aj ja.“ povedal. „Tak sadnime si a poviem ti to, a potom ti mne dobre?“ navrhla som. „Platí.“ Povedal a išiel ku stanu. „Neideš?“ spýtal sa. „Idem.“ Povedala som a išla som za ním. Tašku som si položila na kameň a sadla si na veľký list. To miesto sa mi zdalo najbezpečnejšie. „Tak, začni.“ Povedal. „Dobre“ povedala som a spojila prsty. „S Justinom sme sa chystali do L.A. aby sme boli trochu spolu, a samy. Cez turné bol Justin vždy na koncertoch, a vtedy sme nemohli byť spolu, tak mi podal že mi to týmto vynahradí. Veľmi som sa tešila, že budem s ním a ešte aj preto lebo v L.A. som ešte nebola. No a potom, sme išli na letisko kde nás už čakalo Justinove súkromné lietadlo.“ Prešla som si rukou cez vlasy a pokračovala. „Nasadli sme sa potom išlo všetko super. Pozerali sme film a potom zrazu udrel blesk. Obaja sme sa zľakli a Justin sa išiel pozrieť k oknu. Vrátil sa a povedal mi že je búrka. Potom prišli piloti a povedali že majú hroznú správu...“ povedala som a zatvorila oči. Videla som seba a Justina ako sa držíme sa ruky a bojíme sa čo bude...Otvorila som ich a pokračovala, no teraz už tichším a smutnejším tónom. „Povedali nám, že nevedia pristáť a že, je nádrž skoro prázdna....“ povedala som a oči sa mi naplnili slzami... „Ak nechceš nemusíš pokračovať, len mi povedz čo je s Justinom, žije?“ spýtal sa. „To je práve to čo neviem, povedal mi že skočí za mnou...“ povedala som. „Je mi ťa tak ľúto, neboj sa všetko bude v poriadku..“ povedal a pritiahol si ma k sebe. Objal ma. Bol to dobrý pocit, aj keď ho nepoznám...Po piatich minútach som povedala. „A ty si prečo tu?“ spýtala som sa. Už som až tak neplakala, ale za to slzy som v očiach ešte vždy mala. „Som na tom rovnako ako ty, len ja som išiel s rodinou na Hawai...“ povedal. „A tvoja rodina? Kde sú?“ spýtala som sa. „To neviem, nemám tu nič ako by som sa s nimi mohol zkontaktovať..“ povedal. „Lutujem ťa..“ povedala som. „Aj ja teba...ty si to proste nezaslúžiš aby sa ti takéto stalo. Ani Justin.... vy ste proste taký milý ľudia..“ povedal. „Si BoyBelieber?“ spýtala som sa ho. „Hej,,, prečo?“ spýtal sa. „Lebo viem že hater by takéto nepovedal..“ povedala som a usmiala sa. On sa tiež usmial. Potom sme sa rozprávali a ja som navrhla aby sme išli k oceánu, a tak sme išli. Tam bolo veľa kameňom a tak ma napadlo aby sme z nich vytvorili slovo H E L P. Možno nás takto nájdu. Ako poznám Justina, tak hneď ako sa pozbiera ma príde hľadať... Dúfam že to tak bude. 

krátka, o ničom.. viem len proste nemám čas. Nevedela som že budem amť také nabité leto.. A teraz ide tá velicceee zlá správa. Časť bude o dva týždne...Je to preto lebo som u babky a nemám notebook lebo zase mám mamu v nemecku a mamin priateľ sa s ňou chce rozprávať. -_-  Možno ak prídem domov s bicyklom a hodím vám cca. takú dlhú ako táto.. ale od piatka som u otca, v štúrove a tam ani nemám net a ani si nemôžem brať NB ... už čakám kým budem mať tablet, tam aspoň viem písať... no čo sa dá robiť. Ale potom budem doma týždeň čiže vtedy budú časti :33 21.7.-26.7. potom tábor :/ no... komentujte aj chcete, ale nemusíte :)

#50 Pretancuj svoj život :)

Ďakujem za komentáre a prepáčte, že dlhšie nebola :)

Bože môj, kde to som?

Vstala som zo zeme a obzrela sa. Predo mnou bola voda, veľmi veľa vody. Za mnou boli vysoké stromy. Bolo ich veľa. Vyzeralo to ako nejaký dažďový les. Akože, teraz tu mám žiť? A sama? Kde  je Justin? Vyskočil? Alebo, čo ak zomrel...Nie! Nesmiem myslieť na zlí veci. Musím sa zmieriť s tým čo sa stalo. Musí tu byť niečo, čo mi pomôže.  Začala som hľadať. Neďaleko odo mňa ležala moja taška. Bežala som k nej a zdvihla ju. Bola trochu premoknutá.  Sadla som si na piesok a začala ju vyprázdnovať. Všetko som z nej vyhádzala až kým som nenašla to, čo som hľadala. Môj mobil. Bol celý mokrý. O toto sa ešte postarám, len musím nájsť miesto, kde zatiaľ budem. Pozrela som sa na zem kde som položila veci s tašky a začala som si prezerať tie veci. Možno mi niečo pomôže. Vreckovky, lesk na pery, zápisník kde si píšem dôležité veci a k tomu pero, fotoaparát, ktorý je teiž celý mokrý, jedna fotka s Justinom a fľaša s vodou. Vidím, že mi z toho veľa pomôže. No a teraz je čas nájsť nejaké miesto. Všetko som dala späť do tašky a začala kráčať. Hľadala som všade no nenašla som. Kráčala som cez piesok, vodu , trávu a všetko možné. Vzdala som to.! Proste, nevládzem. Sadla som si na kameň a začala plakať. Prečo práve ja? Prečo lietadlo ktorým som letela ja? A čo Justin? Kde je on? Nevidela som ho zoskočiť. A čo bude teraz so mnou? Nemám kde byť.... vyzerá to že zomriem...

Ani som si neuvedomila a zaspala som.

Zobudila som sa na to ako do mňa niekto pichá palicou. „Au! Čo robíš!“ zakričala som na niekoho a pomaly otvorila oči. „Prepáč, ja som len nevedel či žiješ.“ Povedal. Bol to chlapec. Vlastne muž. „Ja sa ti mám čo ospravedlňovať, nemala som na teba vyskočiť.“ Povedala som. „Mimochodom ja som Simon.“ Povedal a podal mi ruku. „Teší ma ja som...“ nedokončila som a on ma prerušil. „Emily Black.“ Povedal. „Odkiaľ vieš kto som?“ prekvapene som sa spýtala. „Si priateľka Justina Biebera, nie?“ spýtal sa. „Hej...“ povedala som.  „A akože si tu?“ prekvapene sa spýtal. „To je nadlho...“ povedala som. „Tak poď so mnou, ja som tu už mesiac, a mám tu miesto kde som. Nájde sa tam miestečko aj pre teba.“ Povedal. „T-t-o-o vážne?“ s radosťou som sa spýtala. Prikývol a podal mi ruku. Postavila som sa so zeme a objala ho. „Ďakujem.“ Povedala som. „Nie je začo.“ Povedal. „Ale je, za to, že prežijem. Za to že si ma našiel. Kebyže sa to nestane tak zomriem.“ Povedala som. „Ou, tak je dobre.“ Povedal. Zasmiala som sa a zobrala si tašku. „Poď za mnou.“ Povedal. Prikývla som a nasledovala som ho. Len som dúfala, že bude všetko v poriadku.

Z pohľadu Justina: /Áno Justin žije :333/

Po tom čo skočila Emily:

Teraz ja, neviem či to prežijem. Ja skočím voľne. Bez padáku. Ináč zomriem. Pozrel som sa na pilotov a povedal. „Kebyže zomriem a vy prežijete, tak odkážte mojej rodine, Beliebers,  a Emily, že ich mám veľmi rád..“ prikývli a pristúpili ku mne. „Pán Bieber, z celého srdca vám prajem aby ste toto prežili.“ Povedal. „Ďakujem.“  Povedal som. Lietadlo sa znovu pohlo a zrýchlilo sa smerom dolu. „Tak ja už idem...“ povedal som a otvoril dvere. Pomodlil som sa a skočil...

Skočil som a prežil.. To je tá dobrá správa. Vidím pevninu! Našťastie sme boli už celkom blízko k pevnine a oceán je tu dosť teplí. Plávam asi 20 minút ale ledva vládzem. Zrazu sa vedľa mňa objavila loď. „Oci, pozri kto tam pláva!“ zvresklo dievča. Hneď som sa pozrel tam hore a videl som tam asi 12-14 ročné dievča. „To je Justin Bieber!“ zvrieskla. Áno! Tu je pomoc! Zakýval som im a potom povedal. „Dobrý, nemohli by ste mi pomôcť?“ spýtal som sa. „Ociii prosííím.“ Prosilo to dievča. „S radosťou.“ Povedal a spustil rebrík. Vyliezol som. „Ďakujem.“ Povedal som. „Nie je začo, len nám povedzte prečo ste tu tak sám.“ Povedal. „Poviem, len najprv by som sa pomohol usušiť?“ spýtal som sa. „Tu máš môj urerák.“ Povedalo to dievča. Bola celkom zlatá. Z diaľky vyzerala ináč. Teraz jej tipujem radšej 15. „Ďakujem.“ Povedal som a utrel sa. Potom som im všetko povedal. Navrhli mi že tu zatiaľ môžem ostať.  Toto je ich loď a tu bývajú. Žije tu to dievča, a jej otec. Mimochodom sa volá Britney a má  rokov. Je zlatá aj mi dala jej telefón s ktorým som zavolal Scooterovi. Všetko bude v poriadku...Nebude....Emily!

po čase je časť! :) dúfam že sa vám páčila :) hlavná vec! Justin aj Emily sú na žive. Ako to bude ďalej pokračovať.... Nájde Justin Emily? Budú zase spolu? Vy aj tak viete ako to bude :D  V ďalších častiach sa dozviete o Emilinom živote na ostrove so Simonom. Dozviete sa o ňom viac, aj o tom ako sa tam dostal... Nechajte sa prekvapiť :) +10 kom. a bude ďalšia. Možno hodím už zajtra lebo som prišla na víkend domov, lebo mi zase odchádza mama do nemecka a chce byť s nami tak zajtra ideme do Maďarska sa kúpať lebo u nás je sviatok. Teraz iná téme. Neviem či ste čítali to čo som písala o Kloe.... pozrite si to v skupine ak ste nečítali.. :)