#75 Pretancuj svoj život :)

snáď sa bude páčiť ^.^ :)

„Emily klud vyrieši sa to. Tak zavoláme, že pôjdeme neskôr. Napríklad že tam neprídeme zajtra ale pozajtra, okej?“ spýtal sa. „Dobre, ale nie že zabudneme.“ Povedala som. „Nezabudneme nestresuj.“ Povedal a jemne ma zakryl perinou. Vypol svoj mobil a objal ma okolo pásu. „Dobrú noc, shawty.“ Povedal a pobozkal ma na lícnu kosť. Jeho horúce pery som tam cítila ešte dlho, aj keď ich tma už nemal položené. Po chvíľke som zaspala.

Ráno:

Keď som sa zobudila tak vedľa mňa Justin neležal. Ako ináč, on vždy vstáva skôr. Ustlala som posteľ a potom si všimla ako sú otvorené dvere zo šatníka. Tak som sa tam vybrala a Justin tam práve balil veci. Podišla som k nemu a on ma už videl tak otvoril náručie. Silno som ho objala a zívla si. „Dobre si sa vyspala?“ spýtal sa. Prikývla som a pozrela sa na to čo presne balí. „Kedy odchádzame?“ spýtala som sa. „O chvíľku.“ Povedal tajne. „A to bude kedy?“ spýtala som sa. „Uvidíš.“ Povedal a zasmial sa. „Veď dobre.“ Povedala som a vybrala si nejaké veci ktoré som si potom zobrala. Obliekla som sa a umyla. Zároveň som sa aj namaľovala a hľadala schody. Bože, tento dom je tak veľký! Nakoniec som ich našla  a predo mnou sa objavila krásna hala kde boli dve palmy fotelky a klavír. O proti mne bola ešte chodba. No tak toto je vážne veľký dom, toto kým som našla. Zišla som po schodoch a našla kuchyňu. V chladničke nebolo nič, tak zrejme pôjdeme niekde na raňajky si sadnúť. Začala som to tu trošku upratovať. Keď som skončila tak som počula ako Justin schádza zo schodov aj z kuframi. Nevšímala som si to, len som vošla do nejakej izby, kde som pred tým určite nebola. Vyzeralo to ako knižnica. Bola plná kníh. Čítala som názvy kníh a mal tu všetko, úplne všetko. „Emily?“ spýtal sa potichu Justin. Neodpovedala som mu len čítala ďalej názvy kníh. „Emily? Sakra kde si?“ kričal. Bola som ticho, robilo mi to tak dobre provokovať ho hlavne po tom čo mi nechcel povedať kedy ideme. „Tu si preboha.“ Povedal. „Nepočula si ma?“ spýtal sa. „Počula.“ Povedala som a pozrela na neho. „A?“ „A, čo?“ spýtala som sa. „Prečo si neodpovedala?“

„Prečo si mi nepovedal kedy ideme?“

„Bože, ty si ale..“ povedal a chytil sa za hlavu. „Srandoval som, nemusíš sa hneď nasrať.“ Povedal. „A kto povedal že ja nesrandujem?“ spýtala som sa a prešla okolo neho až hore do izby, ktorú som ako-tak našla. Zobrala som mobil a zatvorila okno ktoré bolo otvorené. Zobrala som si kabelku a všetko ešte skontrolovala. Zatvorila som dvere a išla dole, do haly. Dvere boli otvorené čiže zrejme už bral Justin tašky do taxíka, alebo ani neviem kto pre nás príde. Obula som si vansky , ktoré som dostala od Justina, a vyšla von. Predo mnou stálo krásne čierne auto. Tak toto taxík určite nie je. Všimla som si nejakého chalana, ktorý bol celkom pekný, ako nakladá naše kufre do auta. Podišla som k nemu a predstavila sa. „Ahoj ja som Emily, a ty si?“ spýtala som sa. „Ja som Jeremy, Justinov kamárat. A ty si jeho dievča že?“ spýtal sa. Prikývla som a potom sa ho spýtala. „To ty si mal mať tú oslavu, na ktorú bol Justin pozvaní?“

„Hej,...“

„To je mi ľúto, ale tak musíme odísť. Nabudúce príde.“ Povedala som. „No tešil som sa lebo ho nevidím často a on mi je veľmi dobrý kamarát, my sa poznáme už dosť dlho len ja som sa potom presťahoval do L.A. a tak to šlo...“ povedal. „Chápem ťa. Ale tak raz sa to určite podarí.“ Povedala som a nastúpila do auta. Zložila som si tašku vedľa seba a potom už aj Justin nasadol, no on si sadol dopredu. Vytiahla som mobil a hrala sa s ním. „Budeš to hrať na urazenú?“ spýtal sa. Neodpovedala som len sa venovala hre ktorú som práve hrala. Auto sa zrazu pohlo a ja som nevnímala nič.. Cesta na letisko netrvala dlho. Keď auto zastavilo automaticky som vystúpila a počkala na Justina. Zobrala som si tašky a potom sme vošli. Prešli sme kontrolou a nastúpili do súkromného lietadla ktoré tu ešte odvtedy je ako sme prišli z Kanady, vlastne to je len pár dní. Nastúpili sme na lietadlo a ja som si sadla na jednu stoličku. Zapásovala som sa a po zlietnutí si sadla na gauč. O chvíľu si ku mne sadol aj Justin, veľmi blízko mňa. Nos si obtrel o moje pleco a pobozkal mi rameno. Daroval mi maličké bozky na celé rameno. „Justin, stop.“ Povedala som. „Ja som vedel, že sa ozveš.“ Povedal a žmurkol na mňa. „Prepáč.“ Povedal. „Bolo to tak ťažké?“ zasmiala som sa. Justin sa zasmial a silno ma objal rukami ako nejakého plyšáka. „Veď ma rozpučíš.“ Zakričala som. Justin sa len zasmial a silno ma objímal. Našťastie ma neudusil.

Sedím na stoličke a čakám kým nás zavolajú dnu. Justin mi silno drží ruku a som veľmi zvedavá čo mi povedia. „Slečna Black.“ Povedal doktor. Vstala som a spolu s Justinom vošla dnu. Sadla som si na gauč a bola som v strašnom strese. Celá som sa triasla a bola bledá. Justin si to všimol a pritlačil si ma k sebe.

„Takže je to tak, že je jedna výborná správa a jedna trochu horšia.“ Povedal doktor. Celkom mi odľahlo. „Tak tá výborná je že sme sa mýlili, nie je to rakovina. Táto choroba sa nedá nazvať ale nie je smrteľná.“ Povedal. „To je výborné, veľmi sa tešíme. A čo je tá horšia?“ spýtal sa Justin. „No, môže sa stať že občas odpadnete alebo že budete mať bolesti.“ Povedal doktor. „To zvládnem.“ Povedala som. Bola som celá šťastná, toto muselo byť šťastie. Alebo to už život unudil mi dávať rôzne prekážky. „Toto je všetko?“ spýtal sa Justin. „No mohol by som tuto slečne predpísať lieky, ktoré by potlačili tú bolesť. Ale nie sú práve tie najlacnejšie.“ Povedal. „To nevadí, napíšte ktoré.“ Hneď reagoval Justin. Potlačila som mu ruku a on sa na mňa pozrel. „Nemusíš to robiť.“ Povedala som. „Nemusím, ale chcem.“ Povedal a pery pritlačil na moje čelo. Usmiala som sa a pozerala čo robí lekár. Písal niečo a potom to podal Justinovi. „Dole v lekárni si to môžete vypýtať.“ Povedal. Justin mu poďakoval za všetko a ja taktiež. Keď sme vyšli tak som bola tak šťastná že som skočila do Justinovho náručia a silno ho objala okolo krku. „Kľud Emily.“ Povedal a položil ma. Pozrela som sa na neho a pobozkala ho. Stáli sme v strede chodby a bozkávali sa. „Poďme lebo sa na nás už ľudia začínajú pozerať.“ Povedal Justin.

Lieky sme kúpili tak sme sa vybrali domov. Domov, sladký domov. Prezliekla som sa a potom išla po dlhom čase na notebook. Pomaly končí leto, a Justin opäť odchádza na turné. „Justin?“ zvolala som. Tento dom bol menší, ako ten v L.A. čiže ma určite počul. „Áno shawty?“ zakričal a počula som ako ide ku mne. „Poď.“

„Už som tu.“ Povedal a objal ma okolo pliec a bradu položil na moje plece. „Kedy ideš na turné?“ spýtala som sa. „O tri dni.“ Povedal smutne. „A vieš čo je super?“ spýtal sa. „No?“

„Kedže nemáš rakovinu tak by si so mnou mohla ísť na turné?“ spýtal sa Justin. „Nie Justin, ja nechcem. Nie že by som s tebou nechcela byť ale tak počul si doktora.“ Povedala som. „A čo budeš zatiaľ robiť?“ spýtal sa. „Ja už aj mám nápad.“

„No povedz.“

„Znovu začnem školu. Zapíšem sa na gymnázium ako tretiačka aj keď neviem či to bude možné. Zavolám im a urobím skúšky a keď sa to podarí tak idem tam na školu.“ Povedala som. „Ty chceš ísť na školu?“ prekvapene sa spýtal. „Hej, prečo je to zlé nebodaj?“

„Nie je to zlé, ale tak budeš mať menej času na mňa.“ Povedal. „Ty trdlo moje, na teba si furt nájdem čas.“ Povedala som a postavila sa zo stoličky. Nahla som sa ku Justinovi a spojila naše pery v jedno. „Toto mi bude chýbať, tie tri mesiace. Ale neboj sa ja prídem medzi tým a každý deň budeme skypovať, ak sa bude dať.“ Povedal a pohladkal ma po líci. „Vydržíme to.“ Povedal a preplietol si so mnou prsty. „Vydržíme.“ Povedala som a ešte raz ho pobozkala.

dúfam že sa páčila <33 očakávam aspoň +10 kom :*** <33  otázka páči sa vám nový vzhľad blogu? :)
#Viki ;) 

#20 Summer Love :)

tie komenty, ma dostali <3 ďakujem. Dúfam že sa vám táto časť bude páčiť, je kratšie ale tak čo už ^.^

Bola som celá v šoku. Nevedela som čo mám robiť iba som sa na neho pozerala. On sa zdvihol a odišiel na balkón. Ach bože, on sa mi práve priznal. Ja mu to musím tiež povedať, všetko. Postavila som sa a vyšla na balkón. Maťo stál a pozeral sa von. Sadla som si na lavičku ktorá bola tam a začala. „To čo si hovoril. To si myslel vážne?“ spýtala som sa a on sa na mňa pozrel. „Neveríš?“ spýtal sa. „Ale verím, len vlastne neverím..“ povedala som. „A prečo?“ spýtal sa a sadol si vedľa mňa. „Príde mi to nemožné.“ Hovorila som. „Je to pravda. Nemusíš mi veriť ale je to tak. Už keď si len nastúpila do autobusu, si ma očarila. To že som ťa mohol spoznať bolo pre mňa veľmi veľký krok. Moja sestra ti to určite nehovorila ale zvykol som sa s ňou o tebe rozprávať keď si bol len s ňou tak za dobre. Neviem či si, si všimla ale bol som k tebe iný ako k ostatným babám. A vieš prečo? Lebo mi na tebe záleží. To že si k nám prišla na izbu, to... si ani nevieš predstaviť ako ma to potešilo. Na tej túre, v tej jaskyni, v tom parku, dneska...to všetko,.. som bol s tebou. Ani si nevieš predstaviť aké motýliky som mal v bruchu. Takto som sa ešte ani pri jednej babe necítil. Nikdy som nebol zamilovaný.“ Povedal. Toto všetko čo hovoril, vyzeralo ako pravdivé. A pravda to aj určite bola. Ja teraz vážne neverím že sa mi on priznal. Zo začiatku som si ho všímala len ako v pohode chalana ale po tom som si ho začal všímať ako niečo iné. „Maťo ja...ani neviem čo mám povedať.“ Postavila som sa začala hovoriť. „Vieš, v poslednej dobre som si to všimla, to čo hovoríš ale nevadilo mi to. Práve opak, robilo mi to dobre.“ Hovorila som a prechádzala sa po celom balkóne. Nakoniec som sa pozrela na hviezdy a stála len tak. Rukami som sa držala zábradlie a zrazu som zacítila Maťove ruky na mojich bokoch. „Cítiš rovnako ako ja?“ spýtal sa. Chvíľu som bola ticho a sústredila sa len na jeho ruky, ktoré sa ma dotýkalo. „Ani si nevieš predstaviť ako som sa cítila keď si sa ma nejako dotýkal, alebo si sa na mňa usmial.“ Povedala som a jednu ruku zobrala zo zábradlia a položila na jeho. Zobrala som mu ju a položila tam na zábradlie. Svoju som si položila a tú jeho a to isté urobila aj s tou druhou. „Takže je to áno?“ spýtal sa a hlavu položil na moje plece. Jemne som si s ním prelietla ruky ktoré boli položené na zábradlí no behom okamihu odtiaľ spadli. Maťo ich ťahal ku sebe, jemne. To ma donútilo ich pustiť ich a otočiť sa k nemu. Pozrela som sa do jeho krásnych očí a potom povedala. „Hej.. ľúbim ťa.“ Povedala som a silno ho objala okolo krku. „Aj ja teba.“ Povedal a chytil ma okolo pásu a zdvihol ma. Jemne mnou potočil na čo som ja skoro zvýskla. Nakoniec ma položil na zem a jemne oprel o stenu. Pozrel sa mi do očí a pozeral sa mi na pery. „Čo sa bojíš?“ spýtala som sa a urobila to za neho. Spojila som naše pery v jedno. Cítila som jeho hebké a nežné pery. Bol to krátky a jednoduchý bozk ale stačil. Keď sme sa od seba odtiahli tak sme tam len tak stáli. Toto sa všetko dialo na balkóne kde nás môže každý vidieť, ale ja seriem na to. Vôbec ma to nezaujíma. „Poďme dnu. Začína mi byť zima.“ Povedala som. Prikývol a ja som pomaly otvorila dvere z balkónu keď som zacítila jeho ruku pri tej mojej, okamžite mnou prešla elektrina. Sadla som si na posteľ a pozrela sa na čas. „Mala by som už ísť spať, je už neskoro.“ Povedala som. „Aha ok, ja idem do sprchy.“ Povedal. Usmiala som sa a ľahla si. Zobrala som si mobil a prihlásila sa na facebook. Okamžite som napísala Tommiemu. Ja mu to musím napísať! Začalo to normálnym ahoj a potom som mu to napísala. „Teším sa s tebou Becca, :) :/“ napísal ako odpoveď. „Čo ten smutný smajlík na konci?“

„To preklep mal to byť :)“

„Aha, :) no ja už idem prepáč, ahoj.“ Rýchlo som mu odpísala keď som počula ako sa voda zastavila. Zakryla som sa perinou a ešte sa hrala na nejakej hre. Potom ma to už začalo nudiť tak som mobil položila pod vankúš a zhasla svetlo ktoré bolo nad mojou posteľou. Otočila som tvárou ku stene a zatvorila oči. Zrazu som zacítila ako sa Maťove pery dotkli môjho líca a do ucha mi zašepkal „dobrú noc.“  Usmiala som sa na tom a po chvíli zaspala. 

:D dúfam že sa vám páčila očakávam komenty :333 aspoň 10+ :))))))

#Viki :) 

#19 Summer Love :)

Prišli sme na parket a práv vtedy zmenili hudbu na pomalú. Sakra to robia naschvál? Pozrela som sa dozadu kde bol notebook odkiaľ púšťali pesničky, a veríte či nie stála tam Domča. Usmiala sa na mňa a poslala vzdušnú pusu. Ja ju za to zabijem, raz.. no nie teraz. Otočila som sa späť a podišla k Maťovi. Usmiala som sa na neho a on ma chytil za boky. Tancovali sme v rytme hudby a ani neviem prečo som sa cítila celkom šťastne.

Dá sa povedať, že skoro celý večer som tancovala len s ním. Okolo desiatej som bola už úplne unavená tak som odišla na izbu. Domča aj Maťo ostali ešte tam. Keď som vošla tak som sa hneď vyzula a podišla ku zrkadlu. Bola som celá zničená. Podišla som ku skrini a vybrala si pyžamo. Vošla som do kúpeľni a vyzliekla sa. Bola som celý spotená. Vošla som do sprchy a umyla sa. Keď som vyšla tak som si obliekla župan a postavila sa pred zrkadlo. Vlasy som nemala mokré až tak, tak som si ich rozčesala. Umyla som si zuby a z tváre si zotrela make-up. Obliekla som si spodné prádlo a potom pyžamo. Šaty čo som mala na sebe som hodila do tašky, ktoré si už pravdepodobne v tomto tábore neoblečiem. Sadla som si na posteľ a vybrala si tablet. Prihlásila som sa na skype a pozrela sa kto je online. Tom, bol hore. Neváhala som ani minútu a hneď mu zavolala. Vôbec mi nevadilo, že som bola nenamaľovaná a v pyžame. Tom ma videl už aj úplne rozmazanú, a nie raz ma videl v pyžame. Tom hneď zdvihol a na tvári mal široký úsmev. „Ahoj Becca, už som myslel že ani nezavoláš.“ Povedal. „Hah, ahoj. Ja a nezavolať?“ spýtala som sa. „No, nevolala si. Už som sa zľakol že sa ti niečo stalo.“

„Som tu živá, nič sa mi nestalo.“ Povedala som. „Vidím.“ Povedal. Usmiala som sa na neho a o chvíľu k nemu prišla jeho malá sestra Susi. „Ahoj Susi.“ Zakývala som jej. „Lebeeeeca.“ Povedala. Zasmiala som sa na nej. Mala len 3 roky a nevedela povedať R. „Susi choď spať, už je večer.“ Povedal Tom a zobral si ju na ruky. „Hneď som späť.“ Povedal a odišiel so Susi. Vrátil sa sám a sadol si. „Ako sa máš? Videl som nejaké fotky, kto je to dievča?“ spýtal sa. „Tak mám sa celkom fajn, a to je moja spolubývajúca Domi. Je veľmi super.“ Povedala som. „Ale veď ty si mi hovorila akú hroznú spolubývajúcu máš.“ Povedal. „To bolo Kate. Už som s Domi.“ Povedala som. „Ou..“ povedal. „Nevedel som.“

„To nevadí. S tebou čo je?“

„Hát, mám sa fajn. Ako vždy.“ Povedal.

„To je dobré, idete niekde? Na dovolenku, alebo tak?“

„Neviem, ale bol by som rád keby sme šli, vy?“

„No mali sme ísť za rodinou na Slovensko ale ne ideme. Tak asi budeme doma pár dní a potom ideme na dovolenku s Willovými.“ Povedala som.

„Vám je dobre, furt ste niekde.“ Povedal.

„Tom, dobre vieš že mi dobre nie je. Dobre ma poznáš, a vieš aký sú moji rodičia.“

„Aj to je pravda, ale ani neviem čo by som nedal za jednu dovolenku.“ Povedal. Smutne som sa na neho pozrela a potom ma niečo napadlo. „Tommie?“

„Becca?“ spýtal sa zo smiechom. Zasmiala som sa a potom povedala. „Rodičov ľahko presvedčím, čiže.. nechceš ísť s nami?“ spýtala som sa. „Nie Becca, to nie..“ povedal. „Prečo? Veď predsa ty sám si povedal že túžiš po takej dovolenke.“ Povedala som. „Ja viem, ale nechcem vám tam zavadzať.“ Povedala som. „Tom nebudeš zavadzať, práveže opak.“

„No neviem, toto je tvoj názor, a čo názor mojich rodičov? Alebo tvojich?“ spýtala som sa. „Ako poznám tvoju mamu tak ťa pustí. A moji, tým je to fuk. Zaplatia miesto aj pre teba, veď pôvodne mala ísť moja sesternica, ale tá ne ide. Čiže môžeš ísť namiesto nej a max si prinesieš peniaze z ktorých si niečo kúpiš.“ Povedala som. „To  by si vážne urobila?“ spýtal sa. „Tom, poznám ťa odvtedy odkedy tu bývam a tak isto ako moji rodičia. Si môj najlepší kamarát, a mám ťa strašne rada. Dobre vieš že nežartujem a že by som to pre teba vážne urobila.“ Povedala som. Zrazu som započula ako sa dvere otvorili a stál v nich Maťo. „Dohodneme sa zajtra dobre? Ja už budem musieť ísť.“ Povedala som. „Okej, maj sa a ďakujem. Ľúbim ťa.“ Povedal. „Aj ja teba , maj sa.“ Povedala som a hovor vypla. Tablet som vypla a pozrela sa na Maťa. „Čo si tu tak skoro?“ vykoktala som sa. Tá slovenčina bože, toľko som teraz rozprávala po nemecky, že ma skoro nič nenapadlo po slovensky. „Nuda tam je už.“ Povedal. „No, hej.“ Povedala som. „S kým si volala?“ spýtal sa. „S mojim najlepším kamarátom.“ Povedala som. „Ou,, aha.“ Povedal. „Kde je Domča?“ spýtala som sa. „Ešte hore.“ Povedal. Prikývla som a ľahla si. „Už ideš spať?“ spýtal sa. „Ešte nie, prečo?“ spýtala som sa. „Iba tak.“ Povedal. „To nie je odpoveď.“ Zasmiala som sa. „Máš pravdu.“ Povedal. Vstala som a pozrela na neho. Dalo sa vidieť že nad niečím rozmýšľa. „Nad čím rozmýšľaš?“ spýtala som sa. Pozrel sa na mňa a povedal. „Bojím sa..“ „Čoho?“ prekvapene som sa spýtala. „Môžem sa ťa niečo spýtať?“ Prikývla som a on povedal.

„No to je také , že...“ chvíľu nepovedal nič iba sa na mňa pozrel. „No, čo?“ spýtala som sa. Nehovoril nič. „Vykokceš sa už?“ spýtala som sa. „Som do teba zaľúbený stačí?“ povedal a vtedy som ostala v šoku. 

muháá :DDD snáď sa páčila, :D ďalšia bude ak tu bude +10kom. :D :33 #Viki :3

#74 Pretancuj svoj život :)

Tak :) je tu časť :D niekto ste sa pýtali že prečo som prefarbila Emily :D no tak je to preto lebo samotná Acacia Clark sa prefarbila :D no a ja som už nenašla také pekné fotky a mne sa tak oveľa viac páčila:D tak preto som ju prefarbila :D no a ďakujem za komentáre, snáď sa bude časť páčiť :3

Po tejto správe mnou prešiel mráz. „Neboj sa, budem tam s tebou.“ povedal Justin. Sadla som si dole z neho a ocitla sa na gauči. Sadla som hneď vedľa neho a pozrela sa na jeho tvár. „Ty tie výsledky už neovplyvníš.“ Povedala som. „Máš pravdu.“ Povedal smutne. „Ale aj tak budem pri tebe.“ Povedal. „Budem vďačná ak tam budeš pri mne.“ Povedala som a ruku položila na tú jeho. Jemne si so mnou preplietol prsty a pobozkal mi ruku. Usmial sa na mňa a druhou rukou ma objal okolo pliec. Usmiala som a a zadívala sa do telky. Bol to nejaký seriál a po chvíli som bola z neho úplne dojatá. Bolo to wau. Celý ten čas, som cítila Justinov pohľad na mne. Pozrela som sa na neho a on sa vtedy otočil. Pozrel sa späť a potom sa zasmial. „Nie je to zakázané.“ Povedala som zo smiechom. „Ja len, že... aká si pokojná.“ Povedal. „A aká mám byť? Viem čo bude zajtra ale pokúšam sa na to nemyslieť. Nechcem tu plakať.“ Povedala som. Prekvapene sa na mňa pozrel a ja som hneď vedela na čo myslí. Ten plač, som silnejšia. Zvládam to. Nechcem už toľko plakať. „Ľudia sa zlepšujú.“ Povedala som. Justin len nemo prikývol. „To treba osláviť.“ Povedal a zdvihol sa. Odišiel niekam a vrátil sa s dvoma pohármi a šampanským. „Nie Justin veď predsa zajtra ideme do nemocnice a ja nie som plnoletá. Inokedy okej?“

Justin sa na mňa škaredo pozrel a potom „nahodil“ psie očká. „Nezaberie to.“ Povedala som. Chvíľu sa tak ešte na mňa pozeral, ale keď si všimol že to nezaberá tak prestal. „No vidíš.“ Povedala som a on odišiel. Vrátil sa s prázdnymi rukami. „Nikdy som ťa ešte nevidel piť.“ Povedal keď si sadol vedľa mňa. „Lebo ani nepijem. Iba cez výnimočné chvíľky.“ Povedala som. „Ani ja nepijem. Tiež iba cez výnimočné chvíľky.“ Povedal a pohladkal mi stehno. Usmiala som sa na neho a ruky si obtočila okolo jeho krku. „Ale toto bola výnimočná chvíľka.“ Povedal. „Budú ešte aj krajšie, dúfam.“ Povedala som. „To dúfam aj ja.“ povedal a jemne mi stlačil boky. Usmiala som sa a pobozkala ho. Bozkával mi pery a ja som mu bozky s radosťou opätovala. Cítila som ako mi jeho jazyk oblízal spodnú peru, čím si pýtal vstup. Pootvorila som ústa a o chvíľu cítila ako sa jeho jazyk trel okolo toho môjho. Justin premiestnil ruky na môj zadok a trochu zaklonil hlavu. O chvíľu som už skoro ležala na ňom, no moje ruky sa podopierali o gauč. Na chvíľu sme sa odtiahli, lebo sme už nemali kyslík. Usmiala som sa na neho a potom naše pery zase spojil v jedno. Cítila som sa šťastná a milovaná. Milovaná tým najúžasnejším chalanom na zemi. Chvíľu sme sa ešte bozkávali, no potom sme prestali. Keď sa Justin odtiahol tak som ho jemne chytila za líce a prešla nimi bruškami prstov. V Justinových očiach boli iskričky a boli plné šťastia. „Poďme spať.“ Povedala som a postavila sa. Vypla som televízor a keď sa otočila tak Justin už nebol na gauči. Trochu som sa zľakla keď ma zozadu objal. Vypla som svetlo a nastala tma. Moja ruka vyhľadala tú jeho a chytila mu ju. „Ja sa tu nevyznám.“ Povedala som. Justin ma hneď ťahal za sebou. Nie tak ťahanie, že by ma to bolelo. Toto bolo práve opak bolo to príjemné. Držali sme sa za ruky,  on išiel vpredu a jemne ma za ním ťahal. „Pozor schody.“ Povedal. Pomaly som kráčala schod za schodom až kým sme neprišli úplne hore. Justin otvoril dvere a pustil mi ruku. Zrazu sa zapla malá lampička vedľa postele a vedľa nej stál Justin. Nechápem ako mohlo z takejto malej lampičky vychádzať toľko svetla. Odišla som do šatníka kde sa vyzliekla a špinavé veci hodila do koša. Vytiahla som jedno z pyžám a obliekla si ho. Keď som sa vrátila do spálne tak už Justin ležal na posteli a jeho veci boli na zemi. Pokrútila som hlavou a zdvihla to. Hodila som to do koša a vrátila sa. Ľahla som si vedľa neho. Hral sa na mobile. Pozrela som sa na neho a neustále ťukal do toho mobilu. Všimla som si, že asi niekomu písal esemesku. „S kým si píšeš?“ spýtala som sa ho. „S kamarátom odtiaľto z L.A.“ povedal. „Jasné kamarát, alebo kamarátka?“ spýtala som sa. V duchu som sa zasmiala a asi on nevedel že si len robím srandu. „Vážne je to kamarát.“ Povedal. „Dobre verím ti a čo píše?“ spýtala som sa. „V sobotu bude u neho párty a sme pozvaní.“ Povedal. „Ja nechcem ísť na párty, ale ty ak chceš tak môžeš.“ Povedala som. „Ale ja bez teba ne idem nikde.“ Povedal.  „Ale Justin kľudne choď. Aj tak o chvíľu ti začne turné, a ty dobre vieš že s tebou nepôjdem.“

„Ty so mnou nepôjdeš?“ prekvapene sa spýtal. „Ehmm.. nie?“

„Ale veď prečo?“

„Zabudol si? Budem musieť navštevovať nemocnicu v Atlante... o môj bože.“ Skríkla som.

„My sme v Los Angeles.. a ja mám byť v nemocnici zajtra v Atlante!“ Povedala som.

ja to naťahujem :DD ja viem, ale tak :D no, je kratšia ale je aj na Summer :3 tento týžden sa budem musieť veľa učiť, lebo som nebola v škole od stredy bo som bola chorá, a tak som zistila že som mala odpovedať z chémie, čo zajtra určite budem, potom píšeš štvrťročnú z matiky, a stredu z fyzika z učiva čo som tu nebola (yyyyyyyy) a najlepšie je že zajtra nám prinesie VSTUPNÉ!! písmoky zo slovinky. Akože, ona je strašne butaaa :D (hlúpa) až teraz nám to dá ale nevadí aspoň neskôr dostanem tú trojku :DDDDD no ok stačí o škole :DDDD +10 kom. a bude ďalšia :3 <333

#Viki :)

#18 Summer Love :)

Prepáčte že tak neskoro :/

Skoro som spadla, no našťastie bol Maťo za mnou a chytil ma. „Ježiši prepáč.“ Povedala som a on ma pustil. „Nemusíš sa ospravedlňovať.“ Povedal. „Ale áno, a ďakujem.“ Povedala som a usmiala sa. Pozerala som sa na neho a potom už zistila, že je už každý hore. Rýchlo som sa poponáhľala hore a našťastie si nikto nevšimol, že sme prišli neskôr. Každý si obzeral obrovské stalagmity, stalaktity a stalagnáty. Zaradili sme sa na koniec a ja som ani nevedela čo mu mám povedať. Prišla k nám Domča a povedala. „Videla som čo sa stalo, si v pohode?“ spýtala sa ma. „Hej, ale keby ma Maťo nechytí tak neviem čo by sa stalo.“ Povedala som a potichu sa zasmiala. Usmiala som sa na neho a potom sme už pokračovali tu v ceste. Za pol hodinu sme už boli vonku a išli sme späť do tábora.

Keď sme prišli na izbu tak som si hneď ľahla na posteľ a zatvorila oči. No niečo nechcelo aby som zaspala a to bol mobil ktorý začal zvoniť. „Preboha kto to je.“ Prekrútila som očami a postavila. Zdvihla som mobil a sadla si späť na posteľ. „Áno?“ spýtala som sa.

„Dobrý deň robíme pries-...“

„Zahrabte sa.“ Povedala som a zrušila. Neznášam keď ma otravujú. „To komu si takto zložila telefón?“ spýtal sa Maťo. „Takým debilom, robia prieskum, či čo.“ Povedala som. „Takých nemám rád minule som ich dobre zpičoval.“ Povedal. Usmiala som sa a oprela si hlavu o stenu. O chvíľu prišla Domča zo sprchy. Bola už oblečená, ale vlasy mala mokré. Zobrala som si veci zo skrine a vošla do kúpeľni. Neznášam keď som spotená. Zamkla som sa a dala si rýchlu sprchu. Obliekla som sa do čistých vecí a zobrala si fén. Vyšla som a sadla si na posteľ. Za mnou išiel do sprchy Maťo. Ja som zatiaľ fén zapojila do zástrčky a zapla ho. Kým sa moje vlasy usušili, tak už aj Maťo bol vonku z kúpeľni. Fén som vypla a zobrala do kúpeľky. Tam som sa namaľovala, ale len jeme. Urobila som si drdol a vyšla. Sadla som si na posteľ a vzdychla si. „Čo budeme robiť?“ spýtala som sa. „Neviem, nezahráme si flašu?“ spýtala sa Dominika. „Je nás tu málo.“ Povedala som. „Počkaj, a čo keď zavolám sem pár kamarátov?“ spýtal sa Maťo. „No dobre.“ Povedala Dominika. Maťo sa hneď postavil a odišiel z izby. Dominika sa na mňa hneď pozrela a usmievala sa. „Čo je?“ spýtala som sa. „To by som sa mala skôr ja pýtať teba.“ Povedala. „Prečo?“ nechápavo som sa spýtala. „Počuj dnes večer bude diskotéka, a ak mu to tam nepovieš, tak urobím pre to niečo ja aby si to povedala.“

„Čo komu?“ spýtala som sa.

„Netvár sa, že nevieš o kom je reč.“ Povedala. Vedela som presne na čo myslí. Sklonila som hlavu a počkala kým príde Maťo späť. Bol tu za pár minút aj so štyrmi kamarátmi. Všetci vyzerali tak v pohode. Sadli sme si do kruhu a oni sa predstavili. Jeden sa volal Damian, druhý sa volal Adam /prepáčte to som musela :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD/ tretí sa volal Michal a ten posledný bol Alex. Dominika priniesla fľašu a hra sa začala. Prebiehalo to celkom fájn, na mňa to padlo asi minimum. Raz sa ma jeden chalan spýtal či sa mi páči niekto a ja som vtedy odpovedala toto: To ani sama neviem, ale asi hej. Hrali sme to dosť dlho, ale nič také sa nestalo. Potom už chalani odišli na svoje izby a my sme sa pustili do upratovania. Potom sme išli na nástup ktorý bol dole. Tento raz budeme musieť  jedného chalana z tímu prezliecť za babu. Máme na to hodinu. Prezreli sme si celú skupinu a vybrali chalana menom David. Zobrali sme ho na izbu aj s každým ostatným. Spýtala som sa báb či nemajú niečo, no nič nemali. Tak oni odišli na izbu a ostali sme tam dve s Domčou a David. Vybrali sme mu šaty a potom ho namaľovali. Vôbec mu ten makeup nevadil. Keď bol hotový tak sme sa na ňom obe zasmiali. Pozrela som sa na hodinky a bol čas už ísť. Odišli sme dole a prišli aj ostatné „baby“ Zasmiali sme sa na nich a potom sme každý odišli hore do baru. Tam sa „dievčatá“ postavili do radu a o chvíľu prišiel každý. Nakoniec sa víťazom stal David. Každý mu zatlieskal a potom nám oznámili, že dneska bude disco. Čiže Domča neklamala.Bože...

Prišli sme na izbu a ja som hneď začala hľadať niečo čo si oblečiem. Nakoniec som vytiahla legíny ktoré vyzerajú ako rifle, a sú takej sivej farby a tričko ktoré bolo biele a na tom motívy čiernou. Obula som si čierne baleríny a postavila sa pred zrkadlo. „No Becca, takto som ťa ešte nevidela.“ Povedala Domča. „No lebo nepoznáš moje obliekanie keď som doma.“ Zasmiala som sa. „Takto chodím na párty a tak.“ Povedala som. „Sekne ti to.“ Povedala. „Ďakujem.“ Povedala som a pozrela čo má ona oblečené. „Aj ty si super oblečená.“ Pochválila som ju. „Ďakujem.“ Povedala. „Fotka?“ spýtala som sa. Ona prikývla a ja som ju cvakla mojím mobilom. Fotku som jej ukázala a ona si zakryla oči rukami. „Preboha veď tam vyzerám jak..“

„Nevyzeráš. Ale tak keď s tým nie si spokojná ak tak si urobme ešte jednu.“ Povedala som. Prikývla a odfotili sme sa ešte minimálne 10 krát. Nakoniec pridala jednu fotku hore ona. Potom sme už išli hore do baru. Hudba hrala nahlas a keď sme vošli tak nás skoro oslepili farebné svetlá. Sadli sme si za prázdny stôl no dlho sme tam neostali. K Domči prišiel nejaký chalan či s ňou ne ide tancovať. Usmiala som sa na ňu a ukázala nech ide. Tak išla. Usmievala som sa na ňu a hrala sa na mobile. Prezerala som si fotky dokým si ku mne niekto nesadol. Oproti mne sedel Maťo. „Ahoj.“ Povedala som. „Čau, ne ideš tancovať?“ spýtal sa. „S radosťou.“ Povedala som. 

Snáď sa vám bude páčiť :) Cez víkend som u otca tak sa pokúsim napísať :)!

#73 Pretancuj svoj život :)

Túto časť chcem venovať jednej osobe na ktorú sa vždy môžem spoľahnúť pri písaní častiach :3 Janče :3333 najviac ju venujem jej ale aj vám :* ďakujem za komentáre :) máte dlhú časť :) 

Ráno  som sa zobudila ako mi niekto hladká tvár. Bol to taký príjemný pocit. Usmiala som sa a potom si zívla. Pomaly som otvorila oči a zahliadla Justina. „Dobré ránko.“ Povedal a vlepil mi bozk na pery. „Aj tebe.“ Povedala som a ponaťahovala si ruky. „Odkedy si hore?“ spýtala som sa ho. „Už asi hodinu.“ Povedal. „A čo si zatiaľ robil?“ spýtala som sa. „Pozeral som sa na teba, ako zlato spíš. A... kukni si twitter.“ Povedal. Vystrašene som sa na neho pozrela a hneď si zobrala mobil zo stola. Išla som rýchlo na twitter a zahliadla fotku ktorú pridal Justin. Som na nej ja ako spím. „Preboha, veď tam vyzerám ako spiace prasa.“ Povedala som. Justin sa na mňa škaredo pozrel a zobral mi mobil z ruky. „Vôbec tam nie si škaredá.“ Povedal. „Ako myslíš. Ale ak na mňa budú hejty ako vyzerám, tak si ma neželaj.“ Povedala som a odkráčala do kúpeľni. Umyla som si tvár a keď som vyšla tak som sa obliekla do toho, v čom som bola včera.  Justin už v izbe nebol, bol zrejme dole. Keď som bola hotová tak som aj ja zišla k nim a spolu sme sa naraňajkovali. Rozlúčili sme sa s Ryanom a odišli ku Justinovým starým rodičom.

O pár dní neskôr:

Práve sme prišli domov z Kanady. Bolo tam super, až na ten incident. Caitlin sme už nestretli, chvála bohu. Justinovi starý rodičia sú veľmi super, a veľmi som si ich obľúbila, keďže mne už ani jeden starý rodič nežije, ale to je zas iná príbeh. Aj let prebehol super a teraz sme pred domom a pomáham Justinovi vybrať tašky z auta.

Všetky tašky sme vybrali a taxík odišiel. Zobrala som si pár tašiek a odišla ku dverám. Uvedomila som si, že nemám kľúče. Počkala som na Justina a on odomkol. Predo mnou sa objavila sála v strede so schodmi a s pár dverami. Domov, sladký domov. Tašky som nejako zobrala po schodoch hore do izby a ľahla si na posteľ. Bola som unavená z toho letu, až som zaspala.

Zobudila som sa o druhej poobede. Fíha, spala som dve hodiny. Obzrela som sa a naokolo už neboli žiadne tašky. Postavila som sa ustlala posteľ. Ale veď ja som sa ani nezakryla, alebo? Možno to bol Justin. Nie, určite to bol Justin. Rozostrela som žalúzie a hľadala Justina. Pozrela som sa aj do šatníka kde som si všimla prázdne kufre. Čiže Justin už všetko vybalil, alebo dal prať. Celé horné poschodie som prehľadala no nenašla som ho. Ani na prízemní, ani na záhrade nebol. Pohľadala som svoj mobil no nenašla ho. Napadlo ma, že by mohol byť v kabelke. Rýchlo som si ju našla a vytiahla z nej mobil. Zavolala som Justinovi no on nedvíhal. No nič, budem musieť počkať. Vošla som do šatníka a obliekla si dlhé čierne tepláky a biele tielko. Mobil som si odložila do vačku a odišla do kuchyne ktorú som zbožňovala už odvtedy, ako som ju prvý raz videla. Zišla som po širokých schodoch a zabočila do pravda do kuchyne. Bolo to tu všetko tak krásne zariadené. Bol to tak veľký dom a bolo to tak veľké ticho. No nič, odišla som do kuchyne a mobil položila na stôl. Pustila som hudbu a pozrela sa na chladničky čo v nej je. Bola skoro prázdna, no potom som otvorila mrazničku a zahliadla v nej mrazené hranolky a jarné závitky. Hm..., dneska to bude tak čínske. Všetko som pripravila a začala variť.  Mala som to hotové za dvadsať minút, a práve vtedy prišiel niekto. Vo vchodových dverách stál Justin na rukách s Tuts. „Ahoj.“ Išla som k nemu a objala som ho. „Bože, ja si mi chýbala.“ Zobrala som si mačičku na ruky a začala sa s ňou hrať. „A ja som ti nechýbal?“ spýtal sa smutne Justin. „Ale áno aj ty.“ Povedala som a pobozkala ho na líce. Justin sa vyzul a potom sa spýtal. „Čo to tu tak vonia?“ spýtal sa. „Uvidíš. Idem prestrieť stôl.“ Povedala som a odišla aj s mačkou na rukách. Položila som ju na zem a do misky jej naliala mlieko. Dúfam, že ešte nie je po záruke. Umyla som si ruky a potom prestrela stôl. Justin mi s tým pomohol, aj keď som mu to nedovolila. Chcela som to urobiť sama. Priniesla som jedlo, ktoré som položila na stred stola. Justin sa hneď usmial keď uvidel čo som priniesla. Ja som sa na tom len zasmiala a sadla si. Zistila som, že Tuts bola u Scootera ktorý sa o ňu staral.

Po tom ako sme sa najedli sme sa rozhodli že sa pôjdeme prejesť na pláž. Veď je len pol štvrtej. Obliekla som si letné šaty a sandále. Svoje dlhé hnedé vlasy som si rozpustila. Aha, nestihla som vám to oznámiť, tak vám to hovorím teraz. Predposledný deň v Kanade som si zafarbila vlasy na hnedo a predĺžila si ich. Veľmi sa mi to páči a Justinovi tiež. Povedal, že  s tým vyzerám staršie. A povedal aj, že som sa mu páčila aj ako blondína, ale aj teraz sa mu páčim. Fotku som pridala na twitter a dostala som veľa pozitívnych komentárov ktoré ma veľmi potešili.  Odišla som do kúpeľni kde som si obočie zafarbila na hnedé, lebo moje prirodzené je také bledohnedé , ale aj s tou hnedou to vyzeralo super, a nevyzeralo to umelo. Urobila som si tenkú linku a dala si jednu vrstvu špirály. Keď som bola hotová tak som vyšla dole do sály kde bolo jedno veľké zrkadlo. Odfotila som sa a fotku hneď pridala na instagram. O chvíľu prišiel hotový Justin a chytil mi jemne ruku. Usmiala som sa a spolu sme odišli do garáže, kde parkovalo Justinove auto. Nasadli sme a za päť minút sme už boli pri nejakej pláži. Asi bola menej známa, lebo tam bolo veľmi málo ľudí. No nevadí, o to lepšie nám. Vystúpila som a počkala na Justina kým zamkol auto. Spolu sme zišli po malej cestičke až na pláž. Išli sme na úplný koniec kde nebol nikto. Cestou tam, k nám prišlo malé dievčatko s ktorou sme sa s radosťou odfotili. Keď sme prišli na koniec tak som uvidela malú lavičku hneď pri vode. Vyzula som si sandále a sadla si na ňu. „Je to tu krásne však?“ spýtal sa Justin keď si prisadol. „Hej je, bol si tu už?“ spýtala som sa ho. „Zvykával som sem chodiť, keď som potreboval byť sám a rozmýšľať. Viem, nie je to práve dobré miesto na rozmýšľanie pre niektorých ale pre mňa to bolo.“ Povedal. Usmiala som sa nad ním a hlavu oprela o jeho plece. Práve som zatvorila oči, keď som pocítila ako sa Justin chce postaviť. „Kde ideš?“ spýtala som sa ho. Nepovedal nič, iba ma niekde ťahal. Chcela som si zobral sandále z lavičky ale povedal, že sa hneď vrátime. Išla som za ním, no stúpila som na nejaký kameň a ten mi porezal nohu. „Aučč..“ povedala som. Justin hneď vypleštil oči ale keď uvidel, že to ani tak nekrváca tak mu odľahlo. Vybral nejaké vreckovky ktoré mal v nohaviciach a podal mi ich. Zdvihol ma na jeho ruky a bral ma tam kde chcel. O chvíľu bol pred nami nejaký strom. Bolo tam vyrytých veľmi veľa mien v srdiečkach. „Strom lásky.“ Položil ma a ja som sa oprela o strom a utrela si nohu. Už mi ani nekrvácala. Justin vybral jeho kľúče a napísal tam Justin+. Podal mi ich a ja som napísala svoje meno a dokreslila srdiečko. Pozrela som sa na Justina a pobozkala ho. Stáli sme tam ešte chvíľu a pozerali si mená, no potom sme sa už vrátili na lavičku. „Veľmi ťa bolí tá noha?“ spýtal sa. „Ani nie. Prečo?“ spýta sa. „Iba tak sa pýtam, či si, si veľmi neublížila.“ Povedal. „Neublížila.“ Ubezpečila som ho a usmiala sa. Počkali sme západ slnka a potom už odišli späť domov. Bol to krásny deň. Keď sme prišli domov tak sme si sadli pred telku a kukali nejaký seriál. Sedela som na Justinových kolenách, lebo jemu tak bolo dobre. Celý čas sa mi hral z vlasmi a pri tom hovoril, aké sú krásne a dlhé a hebké. Celý čas som sa na tom škerila a zabávala. Potom k nám prišla aj Tuts a hrali sme sa s ňou. „Pôjdeme jej zajtra kúpiť nejakú hračku, alebo niečo?“ spýtala som sa Justina. „Môžeme, ale... musíme ísť aj do nemocnice.“ Povedal. Do nemocnice, hneď som vedela prečo... ja sa tak bojím tam ísť. 

po čase dlhááá :333 dúfam že sa vám páčila, očakávam komentáre :333 +10kom. <3333333 #Viki :)

#17 Summer Love :)

Z pohľadu Rebecca:

Maťo sa vrátil na izbu a hneď si ľahol na posteľ. Dneska bol taký pohodový deň, neviem prečo nás ešte nevolali na nástup. „Nehovorili vám kedy bude nástup?“ spýtala som sa. „Ale hej, asi o 10 minút.“ Povedal. Prikývla som a hrala sa s mobilom. Môj pou, už umieral. Veď jasné, keď som sa o neho nestarala toľko dní. Nakŕmila som ho a vtedy vydal ten zvuk. „Pou?“ spýtal sa Maťo. Zasmiala som sa a povedala. „Hej.“

„Aj ja mám.“ Povedal. „Hej? Ukážeš mi ho?“ spýtala som sa. Prikývol a sadol si vedľa mňa. Ukázal mi ho,  bol zlatý. Zasmiala som sa a povedala. „Táto generácia, každý ma Poua.“ Povedala som. „Hej, to má. Pou ovládol celý svet.“ Povedal. Usmiala som sa a potom si už len to všímala ako sa jeho noha dotýka tej mojej. Bol to príjemný pocit. Cítila som jeho vôňu a teplo ktoré vyžaruje. Bol to taký výborný pocit. „Becca, počúvaš ma?“ spýtal sa. „Čo prosím? Prepáč zamyslela som sa.. čo si hovoril?“ spýtala som sa. Bolo to zvláštne ako som nič nevnímala. „Že by sme už podľa mňa mali ísť.“ Povedal. „Ou, dobre tak poďme.“ Povedala som a postavila sa. Mobil som odložila do šuplíka a išla za ním. Zatvorila som dvere a zišli sme po schodoch. Sledovala som ho ako ide, a skoro som pri tom spadla. Sakra, čo sa so mnou deje?! –pýtala som sa sama seba. On si to našťastie nevšimol. Keď som uvidela Dominiku tak som sa za ňou hneď rozbehla. Usmiala som sa na ňu a začali sme sa rozprávať, o úplných hlúpostiach. Potom bol už nástup, a povedali nám čo budeme robiť. Ideme na túru. Bože, ja túry tak milujem. Počujete tú iróniu? Prekrútila som očami a potom sa presunula na izbu. Mňa to nezaujíma že sa doškrabem, a roztrhám si legíny ale ja sa v teplákoch uvarím! „Hej Domča, aké nohavice si dáš?“ spýtala som sa keď som stála pri skrini. „Neviem, rozmýšľam že si dám dlhé čierne legíny, ty?“ spýtala sa. „Aj ja som si ich chcela dať. Ak si dáš aj ty, tak si dám aj ja.“ povedala som. „Okej, tak si dáme obe.“ Povedala. Usmiala som sa a vytiahla obyčajné legíny zo skrine. Zobrala som si k tomu voľné tričko a biele conversky ktoré boli už v hroznom stave, čiže do lesa výborné. Odišla som do kúpeľni, kde som sa obliekla. Nechcela som sa prezliekať pred Maťom. Urobila som si vysoký cop a upravila si líčenie. Keď som vyšla tak už na izbe bola len Domča. Tá sa už stihla prezliecť. Odfotili sme sa v zrkadle a ja som fotku pridala na FB. „Berieš si nejakú tašku?“ spýtala som sa jej. „Iba takú malú kde si dám vodu.“ Povedala. „Aha, lebo ja nemám žiadnu tašku, nezmestí sa ešte k tebe moja voda?“ spýtala som sa. „Zmestí sa.“ Povedala. „Ďakujem.“ Povedala som a zo stola zobrala prázdnu fľašku v ktorej bol pred tým Sprite, ktorý som si kupovala ešte v lunaparku. Odišla som do kúpeľni kde som si napustila vodu. Keď som vyšla tak som fľašku podala Dominike ktorá ju potom odložila do tašky. Spolu sme zišli pred hotel a vtedy nám všetko povedali. Túra bude trvať asi hodinu tam. Potom pôjdeme do nejakej jaskyne a späť zase prídeme pešo. Každý sa musel vrátiť pre mikinu, lebo tam bude zima. Tak som si rýchlo zobrala môj fialový sveter a vrátila sa von. Päť minút na to sme už aj vyštartovali. Išla som úplne vzadu s Dominikou. Boli sme vlastne posledné. Pred nami išli nejaké menšie baby. Polku cesty sme sa rozprávali o hlúpostiach, ale potom Dominika zvážnela. „Becca, môžem sa ťa niečo spýtať?“

„Jasné hovor.“ Povedala som a usmiala sa.  „No, že páči sa ti môj brat? Kludne si to priznaj.“ Povedala. „Akože, ani neviem. Prečo sa pýtaš?“

„No lebo, som si už všimla , že ako sa na seba pozeráte.“ Povedala.

„Ako sa na seba pozeráme?“ zmätene som sa spýtala.

„No tak, zaľúbene. U teba sa to nedalo vidieť na 100% ale u neho áno. Dávno som ho videla takého smelého aký je teraz. Naposledy som ho takého videla keď bol zaľúbený.“ Povedala.

Nepovedal som nič len som sa zamyslela. „Choď za ním.“ Povedala a usmiala sa na mňa. „Čo sii.“ Povedala som. „Neskús ma nasrať a choď za ním.“ Povedala. „Dobre, ale ak sa niečo stane, si mŕtva!“ povedala som a odišla dopredu. Chvíľu mi to trvalo kým som sa dostala vedľa neho. Išiel sám a mal slúchadlá v ušiach. Výraz mal neutrálny. Najprv som nič nerobila, lebo som sa bála. On si ani nevšimo, že som tam. Potom som nabrala odvahu a štuchla ho do ramena. Ten na mňa hneď vypľaštil oči ale keď ma uvidel tak si dal slúchadlá von z uší a usmial sa. „Prepáč ja som nechcela.“ Povedala som. „To nič, len som sa trocha zľakol.“ Povedal. Celú cestu tam sme sa rozprávali o mojom živote a o jeho. Ďakujem Domče, že ma za ním poslala.

Keď sme prišli ku jaskyni tak sme odišli na koniec radu ku Domči. Napila som si obliala sveter ktorý som držala v rukách. No super! No už sme šli do jaskyne. Zišli sme dole po schodoch, a začala mi byť zima. Obliekla som si môj mokrý sveter a bola mi ešte väčšia zima. Trochu som sa triasla ale snažila sa na to nemyslieť, keď sa predo mnou objavil Maťo so sveterom v ruke. „Nie ďakujem, bude ti zima.“ Povedala som. „Obleč si ho.“ Povedal. Nevedela som mu povedať nie. Zobrala som si sveter a obliekla si ho. Poďakovala som mu a počúvala nejakú ženu, ktorá nám kecala niečo o tejto jaskyni. Potom sme už išli po rôznych uličkách a zrazu sme prišli k jedným veľmi strmým a vysokým schodom. Išli sme tak že Dominika, za ňou ja a za mnou Maťo. Schody boli mokré čiže som si musela dávať pozor. No zrazu som sa šmykla a skoro spadla, no Maťo ma chytil. Ou, a asi som vám zabudla spomenúť že nám tá žienka hovorila, že sa tieto schody nazývajú aj schody do neba ;)

páčila sa? :DDD ja viem naťahujem to :DDD 3:D ale mne sa to takto páči :D +10kom. a bude ďalšia. Ináč ďakujem za všetky krásne komenty <33333 #Viki :)

#72 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

Zobudila som sa na t, že ma niekto hladká. Bol to príjemný pocit ale keď som uvidela že je to Justin tak som sa hneď odtiahla. „Vypadni!“ zvreskla som. „Emily klud..“ povedal. „Ako by som mohla byť kludná, keď som počula ako si povedal Caitlin, že ju ešte furt ľúbiš?“ spýtala som sa. Bola som veľmi zvedavá na jeho odpoveď. „Ty si nepočula celé.. ja som potom ešte povedal že : ju ľúbim len ako kamarátku, a že len teba milujem.“ Povedal Justin. „Jasné výhovorky.“ Zamrmlala som. „Kludne sa jej to spýtaj, aj Ryana.. toto je pravda.“ Povedal. Dalo sa na ňom vidieť, že je smutný. „Prečo ne ideš za ňou ty? A už tam aj môžeš ostať.“ Povedala som. „Prečo mi neveríš?“ spýtal sa. Nič som nepovedala iba sa zamyslela. „Po tom všetkom, čo sme zažili mi ešte stále neveríš?“ povedal. Donútil ma s tým povedať, že mu verím. Bola to síce pravda.. ale ja som nechcela aby tu teraz bol.. Veriť mu verím ale podľa mňa teraz klame. „Odpovedaj mi..“ povedal trochu nahnevane. Pozrela som sa na neho, resp. do jeho očí a povedala: „Ja ti verím Justin.. len.. toto.. ja som to počula na vlastné uši.“ Povedala som. „Vieš čo choď sa to spýtať Ryana.“ Povedal. Postavila som sa  a ani sa na neho nepozrela. Rýchlym krokom som odišla dole kde Ryan pozeral telku. „Ryan?“ potichu som povedala Pozrel sa na mňa a spýtal sa. „Hmm? Deje sa niečo?“

„No vlatne.. deje.“ Povedala som a išla bližšie k nemu. Oprela som sa o gauč a pokračovala. „Povedal mi niečo.. A neviem či je to pravda.“ Povedala som.

„To s Caitlin?“ spýtal sa. Prikývla som a on hneď na to: „Ver mu. Je to pravda. Povedal mi to keď prišiel.“ Povedal. „A ty mu veríš?“

„Jasné že mu verím. Je to môj najlepší kamarát už d detstva. A ty si jeho baba, tak by si mu mala tiež veriť.“ Povedal. Nepovedala som  nič len sa zamyslela.. Ryan má pravdu.. alebo? Stála som tam ešte minútu a rozmýšľala no nakoniec som sa rozhodla ísť ku Justinovi späť. Moja ruka sa jemne dotkla kľučky a dvere a pomaly otvorili. Tichým krokom som vstúpila dnu a moje oči zahliadli Justina ktorý sedí pri okne a pozerá sa von. Pomaličky som j nemu pristúpila a ruku položila na jeho plece. Pozrel sa na mňa a v jeho očiach sa dal vidieť smútok. Otočil sa späť k oknu a nepovedal ani slovo. „Počuj Justin..ja.. je mi to ľúto.. proste som ti neverila.“ Povedala som. Bol ticho, nehovor nič. „Viem mala som ti veriť, ale tak, znelo to tak. Prepáč mi to Justin. Ja viem, že je dôvera dôležitá len proste, zranilo ma to a ty vieš aká som citlivá.“  Povedala som. Justin zase neodpovedal. Už som vážne nevedela čo mám robiť. Stála som za ním v pyžame a iba tak sa neho pozerala. Obišla som sa a ocitla som sa pred. Pohladkala som ho po ramene a sadla mu pomaly na kolená. Silno som ho objala a povedala. „Prepáč.“ Chvíľku sa nič nedialo a potom položil ruky na môj chrbát a silno ma stlačil. „Bol som hlupák, mal som tu vetu ináč sformulovať.“ Povedal. „Nechajme to tak. Dobre?“ povedala som. Dúfam, že takto to bude najlepšie. Justin prikývol a po dlhej dobre sa usmial. „Poďme spať, ty si už aj tak išla spať.“ Povedal Justin a všimla som si, že sa chce postaviť. Postavila som sa a môj zadok z jeho kolien premiestnila na posteľ. Pretrela som si oči a ľahla si. Zakryla som sa paplónom a zatvorila. O chvíľu som pocítila Justinove ruky na mojom páse. Pobozkal ma na líce a ja som sa na to usmiala a potom som už zaspala...

krátka, ale dúfam že sa vám páčila :) ináč toto si musíte povinne pozrieť!! :O trailer ku Believe 3D!! -->http://movies.yahoo.com/video/justin-biebers-believe-trailer-171023965.html <3333 pozerám to stále dokoloaaa :3 

+10 kom. a bude ďalšia :) <3333 #Viki :) 

#16 Summer Love

čaká vás menšie prekvapenie :) ďakujem za komentáre <3

„Čo už je ráno?“ spýtala som sa jej. „Hej, prečo?“ prekvapene sa spýtala. „Ale iba tak..prišlo mi to také zvláštne.“ Povedala som a ešte sa vždy spamätávala z toho sna. Ako to mohol byť sen? Mne sa to zdalo tak reálna... no nič ale hovorí sa, že to čo sa ti sníva sa ti raz stane. Teraz sa neviem či mám tešiť, alebo to mať jedno.. Páči sa mi vôbec? ... Neviem.

Toho psa si odmyslite :DD

Rýchlo som sa obliekla a umyla sa. Bolo mi to zvláštne, že Maťo na izbe nebol. No neriešila som to. Keď som bola hotová tak som odišla na raňajky. Pri raňajkách som sa spýtala Dominiky čo sa stalo včera, aby som si tým bola istá, že sa vážne nič nestalo. Ževraj som hneď zaspala a oni boli pomáhať aj s Maťom vedúcim. To bolo aj v mojom sne, ale len Dominika bola. –Celá prekvapená som sa na ňu pozerala a ona sa na tom zasmiala. Rýchlo som sa najedla a odišla na izbu, bez Domči. Vraj ešte išla niečo pomôcť Palovi. Keď som vošla do izby tak bolo ticho. Vyzula som si papuče a vstúpila do spálen. Na posteli ležal Maťo, a hral sa na mobile. Keď ma uvidel tak sa usmial a pozdravil sa. Odzdravila som sa mu a sadla si na gauč a skontrolovala si mobil. Nič nové. Mobil som položila späť na stôl a sledovala Maťa, čo robí. „Ty ma sleduješ?“ spýtal sa. Sakra, teraz čo mám povedať?! „Ja nie.“ Povedala som a obzrela som sa. „Kľudne si to priznaj. Mne to nevadí.“ Povedal. Toto nebol on, alebo? Nepoznala som ho. Našťastie mi zazvonil mobil tak som ho zdvihla a odišla na balkón. Volala mi Samantha. Nikdy mi nevolá, veď býva v Anglicku.. „Áno?“

„Ahoj Becca, stojím pred tvojím domom. Pustíš ma dnu, ak si vôbec doma.“ Povedala.

„Ty si v Rakúsku?“ prekvapene som sa spýtala. „Všetko ti vysvetlím, len ma prosím pusti dnu.“ Povedala... „Sam.. ja nie som doma. Som v tábore..“ povedala som. „Ježiši, ja som debil. Ja som debil. Veď ty si mi to hovorila. Boháá..“ hovorila. „No čo už... ale tak dokedy tu budeš?“ spýtala som sa.. „Becca... my sme sa sem nasťahovali späť.“ Povedala. „Čo to vážne?“ spýtala som sa celá prekvapená až som zvreskla.  „Áno. Som tak rada, že sa tešíš.“ Povedala. „Ešte pekné, že sa teším. Moja najlepšia kamarátka je späť, nikdy som sa necítila lepšie.“ Povedala som.  „Aj ja som strašne rada Becca. Hneď ako som sa zobudila som išla k tebe. A rodičov máš kde ináč? Neboli doma, keď som zvonila, ani auto som pred domom nevidela.“ Povedala. „To ti potom všetko vysvetlím, oukej?“

„Dobre, ale úplne všetko čo sa stalo. No aj ja už musím už mi volá mama.“ Povedala.

„Maj sa. Ešte ti zavolám.“ Povedala som a zložila, no predtým som ešte počkala na jej ahoj.

Vrátila som sa z balkóna a celá vytešená som odišla späť do izby. Maťo tu už nebol, asi odišiel na raňajky. Sadla som si tma kde sedel pred tým on. Usmiala som sa a rozmýšľala. Prečo som si až teraz všimla aký je zlatý? Určite kvôli tomu snu.. ten sen chcel aby sa toto stalo, alebo? No ja neviem..

Uvažovala som dosť dlho, kým sa on nevrátil.

Z pohľadu Maťa:

„Kľudne si to priznaj. Mne to nevadí.“ Povedal som. A bolo to aj tak, bol by som strašne rád keby sa na mňa pozerala. Becca je tak krásne dievča, ale neviem už čo mám robiť. Bol som k nej vždy tak milý, ale ona si to zrejme nevšimla. Poznám ju tak krátku, dobu ale viem že je veľmi úžasná. Hneď prvý deň, ešte v bude mi padla do oka. A keď som zistil, že bude s nami na jednej izbe tak som skoro odpadol. Tak rád by som bol jej priateľom, dával by jej lásku, držal ju v náručí... ale neviem ako ona. Čo cíti ona. 

prvý raz maťov pohľad bolo prekvapenie :DDDDD ano niektoré ma chcete možno zabiť a niektoré možno vypusinkovať :DDDDDDDDD a vyobjímať :D páčila sa/ nie? :( :DDD komentujte :D +10kom. a bude ďalšia :) 

#71 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

Bolelo to, tie slová ktoré Justin vyslovil. Ja som to vedela, že sa niečo stane keď sem prídeme. Ako som mohla veriť, že ju už neľúbi. Veď je priam dokonalá. Čo by som nedala za to aby som vyzerala ako ona.

Bežala som, ani neviem kde. O chvíľku sa predo mnou objavil nejaká park kde som si sadla na lavičku a plakala. Plakala som a plakala. Ani si nechcem predstaviť ako vyzerám. Cítila som ako mi po lícach stekajú slzy, veľa sĺz. Nedalo sa to zastaviť. Zrazu niekto položil ruku na moje plece. Zľakla som sa kto to mohol byť. „Emily?“ spýtal sa. Pozrela som sa na neho a bol to Ryan.  „Čo sa stalo?“ prekvapene sa spýtal. „On ľúbi inú..“ povedala som a postavila sa. Nezaujímalo ma, že ho poznám veľmi krátku dobu, silno som ho objala a plakala. On mi objatie opätoval a povedal. „Justin?“ spýtala sa. Nemo som prikývla a ešte viac sa rozplakala. „Poďme ku mne, dobre? A tam mi všetko povieš.“ Povedal a vtedy začalo poprchávať. „Poďme už radšej.“ Povedal a ťahal ma za ruku do jeho auta. V aute bolo ticho, ktoré som musela prerušiť. „Čo si tu robil sám?“ spýtala som sa po chvíli. „Bol som tu s kamarátkou, ale už odišla. A potom som si všimol teba.. ako plačeš..“ povedal. Prikývla som a sledovala kvapky ktoré stekali po skle. Za pár minút sme už stáli pred Ryanovým domom. Otvoril mi dvere a rýchlo sme bežali dnu, keďže pršalo. Vošli sme a ja som sa vyzula. Odišla som do obývačky a sadla si na gauč. Ryan prišiel o chvíľku a sadol si ku mne. „Povieš mi čo sa stalo?“ spýtal sa. Prikývla som a a porozprávala mu všetko čo sa stalo. „Takýto Justin nie je.. toto by nepovedal.. a neurobil.“ Povedal. „Ale urobil to..“ povedala som a znovu sa rozplakala. „Určite sa niečo stalo.. nemyslel to vážne, alebo to bolo nedorozumenie..“ obraňoval ho Ryan. „Áno iba tak jej zo srandy povedal že ju ľúbi.“ Povedala som. Bola som nahnevaná. „Emily.. ja ťa chápem.. ako sa cítiš ale ukludni sa. Všetko bude dobré. Potrebuješ sa vyspať.“ Povedal. Mal pravdu.. „Ehm.. Ryan? Nemohla by som tu prespať?“ spýtala som sa. „Jasné, môžeš ísť do hosťovskej. Ideš už teraz?“ spýtal sa ma. „Hej a je tam aj kúpeľňa? Chcela by som si dať sprchu.“

„Jasné, je jedna ku hosťovskej. Ukážem ti kde je.“ Povedal. Prikývla som a on mi ukázal kde je tá izba. Vošla som a on potom odišiel. Prezrela som si izbu a potom vošla do kúpeľni. Zamkla som sa a dala si rýchlu sprchu. Keď som vyšla tak som si okolo seba obtočila uterák a odišla do izby. Na posteli bolo jedno tričko. Usmiala som  sa a obliekla si späť svoje nohavičky a podprsenku a obliekla si tričko. Ľahla som si na posteľ a pozrela sa na mobil. Mám 10 zmeškaných hovorov od Justina a 3 esemesky. Nechcela som si ich prečítať. Mobil som mala v tichom režime, čiže môj spánok nič nemôže prerušiť. Zatvorila som oči ale nevedela som zaspať. Musela som si pozrieť tie esemesky. Zaradom som si ich otvorila a prečítala.

Zlatíčko , kde si.. prosím ozvi sa. Láska zle si to počula.. ja ti všetko vysvetlím. Prosííím.

Emily prosím ťa. Zdíhaj..

Shawty, viem že sa na mňa hneváš...ale nechaj si to vysvetliť.. Ja ľúbim teba...

Určite si len vymýšľa! Klamár. Mobil som položila na stolík a pokúšala sa na to nemyslieť. Nakoniec som zaspala.

Z pohľadu Justina:

Hneď ako som odišiel od Cailtin som behal po celom Stratforde a hľadal ju. Je to moja vina! Všetko je moja vina. Kvôli mne sa toto všetko stalo.. Ja jej ničím život! Zavolal som jej 10 krát, a napísal tri esemesky. No nezdvíhala ani neodpísala. Začalo pršať no mne to nevadilo. Celý premoknutý som behal po Stratforde, a potom ma napadlo jedna možnosť. Čo ak je u Ryana?  Je tu jediný v ktorom už bola okrem babkinom a Caitlininom , ale tam určite nie je. U Ryana som bol za pár minút.  Zaklopal som na dvere a o chvíľu prišiel Ryan. „Nie je tu Emily?“ spýtal som sa. „Poď dnu..“ povedal. Ale neodpovedal na moju otázku. No nič, možno sa od neho niečo dozviem. Vyzul som sa a len tak tam stál. Bol som celý premoknutý. „Odpovedz mi, je tu alebo nie je.“

„Najprv mi ty povedz čo si jej urobil.“ Povedal.

„Čiže je tu.“ Povedal som a chcel ju ísť hľadať keď ma Ryan zastavil. „Justin. Čo sa stalo? Som tvoj kamarát, poznáme sa odmalička... povedz mi to.“ Povedal. Zhlboka som sa nadýchol a všetko mu povedal. „Presne ako som tušil. Nedorozumenie..“ povedal Ryan. „Veľmi plakala?“ spýtal som sa. „Dosť.. ale už jej je lepšie.“ Povedal. „Môžem ísť za ňou?“ spýtal som sa. „Spí, je v hosťovskej.“ Povedal. „Ďakujem.“ Povedal som a postavil sa. Chcel som ísť za ňou a potom ma napadlo sa ho niečo spýtať. „Ryan, nemôžem tu prespať?“ spýtal som sa. „Samozrejme, ale ak ťa vyhná z izby tak spíš na gauči.“ Povedal a zasmial som sa. „Dobre ďakujem.“ Povedal som a odišiel do hosťovskej. Cestou som napísal esemesku babke, že dnes spíme u Ryana. Nechcel som sa tam vrátiť bez nej, čo by som im povedal? Pohádali sme sa kvôli mne, lebo som povedal debilinu a teraz spí u Ryana? Nechcem im klamať.. ale tak.. no chápete ma. 

Otvoril som dvere a moje oči zahliadli Emily ktorá spala. Bola tak zlatá. Sadol som si k nej na posteľ a pohladkal ju.  Vtedy sa zamrvila a ja som sa trochu zľakol. Nechcel som ju zobudiť. Nezobudila sa tak som ju hladkal ďalej, resp. jej ruku. No ale teraz sa už zobudila. Otvorila jemne oči a keď ma uvidela tak sa zľakla. „Vypadni!“ zvreskla.

ooo napínavé čo? :DD ste zvedavé čo sa stane? :D ako to bude pokračovať? :D musím Vás sklamať, ale to sa dozviete až v budúcej časti :D muhaháá :D ale nie prepáčte. Všimla som si , že Summer Love komentujete viac, prečo? ´Toto sa vám už nepáči? Robím nejakú chybu alebo? Komentujte, kritiku príjmam, a vyjadrite svoj názor :-) +7kom. :) <3 #VikiBelieber :)

#70 Pretancuj svoj život :)

Ja už píšem 70- tu časť. Ja neverím <3 ďakujem za komentáre a prepáčte za meškanie :) Dúfam že sa bude páčiť :)

„Cailtin.“ Povedal som a usmial sa na ňu. Bola to ona! Objal som ju. „Čo tu robíš? Už som ťa dlho nevidela.“ Povedala a usmiala sa. Zmenila sa, bola oveľa krajšia. „Rozhodli sme sa s Emily že navštívime Kanadu.“ Povedal som a usmial sa. „Mimochodom, Caitlin toto je moja úžasná priateľka Emily, a Emily toto je Caitlin moja stará dobrá kamarátka.“ Povedal som a oni si podali ruky.  „Prepáč ale ja už musím ísť. Čo keby ste prišli večer ku mne?“ spýtala sa. Pozrel som sa a Emily a ona kývla plecom. „Dobre, ešte vždy tam bývaš kde vždy?“ spýtal som sa. „Áno.“ Povedala. „A s rodičmi?“

„Jasné, za to že Ryan býva sám ja nemusím.“ Povedala a zasmiala sa. „Ste ešte kamaráti?“ spýtal som sa. „Jasné.“ „Dobre, a ty budeš mať dnes každého doma?“

„Nie, mama s otcom sú na služobke, čiže bude iba Chris doma.“ Povedala. „On ešte žije.“ Zasmial som sa. „Určite prídeme.“ Povedal som a objal ju na rozlúčku. Keď odišla tak sme išli s Emily ruka v ruke pri jazierko. Sadli sme si na lavičku a pohladkal jej ruku. „Nevadí, že ideme ku Caitlin?“ spýtal som sa. „Ani nie.. len.. ale nič.“ Povedala. „Už si začala, tak aj dokonči.“ Povedal som. „No dobre, ale neuraz sa.“ Povedala. Prikývol som a ona spustila. „Všimol som si, že Caitlin strašne opeknela a vy ste boli spolu a že...“

„Nie. Viem čo chceš povedať ale ja milujem teba.“ Prerušil som ju .  Usmiala sa na mňa a hlavu položila na moje plece. Aký klud je tu.. Nikto nás neotravuje. Je tu úžasne. „Som hladná.“ Povedala Emily. „Tak ideme späť?“ spýtal som sa a ona prikývla. Chytil som jej ruku a vrátili sme sa. Keď sme vošli tak sme hneď vošli do kuchyne. Babka tam už varila. Emily sa k nej radosťou pridala a ja som sa nad tým usmial. Odišiel som do izby kde som sa prezliekol. Pozrel som si twitter a dal tweet. Ale o tom som nenapísal, že som v Stratforde, akože chcem byť sám s Emily nechcem aby nás otravovali paparazzi. Kebyže stretneme Beliebers, to je ešte v pohode ale nejakých haterov a paparazzi tak to nechcem.  Keď som sa vrátil tak bol už stôl prestretý. Sadol som si vedľa Emily a začal sa obed.

Po obede:

Do piatej sme boli v izbe a pozerali sme filmy a maznali sa. Bolo to také krásne. Vidieť jej úsmev, ako nemyslí na chorobu a všetko čo sa okolo nej deje. Brala to tak v pohode, a ona práve toto potrebuje!

„Justin o koľkej to máme byť u nej?“ spýtala sa. „Večer..Ale neviem o koľkej. Počkám zavolám jej.“ Povedal som.

Z pohľadu Emily:

On ešte má vždy jej číslo! Prezvonil ju a ja som si sadla zatiaľ na posteľ. Len dúfam, že nechystá nič. A to vôbec nič!

Caitlin :3

„O pol hodinu môžeme ísť.“ Povedal Justin keď sa vrátil. „Dobre.“ Povedala som a vytiahla si normálne oblečko. Odišla som do kúpeľne kde som si urobila linku a prečesala si vlasy. Keď som bola hotová tak som vyšla z kúpeľni a Justin sa práve vtedy prezliekal. Natiahol si na seba tričko a zobral šiltovku. Usmial sa na mňa a chytil za ruku. Odišli sme do obývačky kde boli jeho starý rodičia. „Ideme ku Chrisovi a Caitlin.“ Povedal Justin. „K Beadlesovcom?“ spýtala sa. Justin prikývol a usmial sa. „Dobre. Ale na príďte okolo ôsmej chcem vám niečo ukázať.“ Usmiala sa Diane. „Jasné, že prídeme veď je len päť hodín.“ Povedala som. „Dobre majte sa.“ Povedali a zakývali nám. Odišli sme a išli pešo. „To tak blízko bývajú?“ spýtala som sa po troch minútach. „Hej.“ Povedal a usmial sa. Zazvonil a dvere nám prišiel otvoriť celkom pekný chlapec. „Justin?“ spýtal sa a hneď odišiel jeho. Objal ho a po chvíli pustil. „A ty si Emily, že? Veľa som o tebe čítal. Ja som Christian. Teší ma.“ Potriasli sme si ruky a potom prišli dnu. Caitlin už Justina automaticky objala a ja som si sadla do obývačky. Zatiaľ som tam bola iba ja a Chris. „Nevadí ti Caitlin, veď vieš chodila s Justinom..“ začal. „Ani nie..“ zaklamala som. O chvíľu prišli aj oni a sadli sme si do obývačky. Caitlin priniesla niečo na pitie a potom sme sa len tak rozprávali. Po chvíľ už Chris odišiel k jeho dievčaťu. Ospravedlnil sa nám, lebo to s ňou už mal dohodnuté pár dní a my sme sa tu len teraz objavili. Rozlúčili sme sa s ním a potom odišiel. „Môžem použiť kúpeľňu?“ spýtala som sa. „Jasné. Pôjdeš hore po schodoch a úplne posledné dvere napravo. Povedala. Usmiala som sa a odišla som. Otvorila som dvere a za sebou ich zamkla. Vykonala som potrebu a potom sa ešte pozrela v zrkadle. Už sa mi nepáči von zovňajšok. Chcelo by to zmenu, ešte tu v Kanade. Tak veľmi chcem mať hnedé vlasy!! Takto vyzerám kus mlado na svoj vek. Asi zajtra zájdem do kaderníctva a prekvapím Justina. Hah,- zasmiala som sa a rukou si prečesala vlasy. Potom som otvorila dvere a vyšla. Už zdola som počula ako sa rozprávaju. Zišla som potichu po schodoch keď som zrazu započula z Justinových úst  5 slov. Aj ja ťa ľúbim Caitlin. Ďalej som už nič nepočula len vyšla dvere a zabuchla ich za sebou. Rozplakala som sa a bežala ani neviem kde.

Z pohľadu Justina:

Keď Emily odišla tak sa na mňa Caitlin vážne potrela a keď počula ako sa dvere zatvorili tak spustila. „Vieš Justin, ja som ťa nikdy neprestala ľúbiť.. ja som vždy čakala že sa po mňa vrátiš.“ Povedala rýchlo. Toto ma zaskočilo. „Ale veď sme sa nadobro rozišli..“ povedal som. „Ja viem Justin, ale ja som bola po uši zamilovaná do teba.“ Povedala... Zrazu mi chytila ruku. Ani neviem prečo ale nebránil som sa. Ale potom som ju trochu odtiahol. Veď mám babu! „Odpovedz mi na jedno Justin.“ Povedala a ja som prikývol. „Ľúbiš ma? Lebo ja ťa ľúbim..“ povedala. „Aj ja ťa ľúbim Caitlin..“ nestihol som dopovedať lebo som počul ako kráča Emily. Zabuchla za sebou dvere a vtedy som to dokončil. „Ale iba ako kamarátku. Moja pravá láska je Emily a ju nie len že ľúbim ale dokonca milujem. A teraz prepáč musím ísť za ňou.“ Povedal som a zobral si všetky veci. Obul som sa a vyšiel. Je tma, ona Stratford nepozná.. môže byť všade.

toto som mala už nachystané dávno :D nehnevajte sa na mňa :D ešte jedna poznámka, týto ľudia v Stratforde ako Chris, Ryan, Nolan, Cailtin, Chaz :D nie sú vymyslený. Boli to aj sú Justinovi kamaráti ešte od malička :D iba pre tých čo to nevedia :) dúfam že sa časť páčila :D Zajtra kamparo nervy... :D no ja som aj tak dala časť :* :D a dúfam že sa páčila /znovu :DDD/ +10 kom. a bude ďalšia :3 <3

#15 Summer Love :)

Ďakujem za komentáre, máte sa na čo tešiť :*

Oprela som si hlavu o sklo a snažila sa byť nenápadná. Ja ho proste nechcem vidieť. Keď som sa pozrela späť tak sa na mňa pozeral. „Becc..“ prehovoril potichu. „Je mi to tak ľúto.“ Povedal. „Ehm.. ja hneď prídem.“ Povedala Domii a odišla. Ja ju za to ešte zabijem! „Nevedel som ako mám prísť za tebou. Celý čas si sa bavila a bláznila sa a ja som sa ten celý čas na teba pozeral a chcel sa ospravedlniť... ale nevedel som ako.“ Hovoril. „Mohol by si ma nechať na pokoji, a sadnúť si niekde inde? Nie som na teba ani na tvoje sprosté reči zvedavá. Tak ahoj.“ Povedala som a vytiahla mobil z vačku. Začala som sa venovať mobilu a nevšímať si Peťa. Po piatich minútach som sa pozrela na miesto kde sedel on, a našťastie tam už nebol.  O chvíľu sa vrátila Domča a začala sa vypytovať čo sa dialo. Všetko som jej vysvetlila potom sme už len tak kecali a fotili sa. Cesta netrvala dlho, len asi hodinu a pol. Keď sme vystúpili tak nás ešte čakala 5 minutová cesta peši do lunaparku. Aj tá ubehla dosť rýchle. Vedúci zaplatili a my sme mohli vojsť. Bola 1 hodina. O 7 večer máme mať nástup pred jednou budovu ktorá bola hneď pri vchode. Wow, budeme tu 6 hodín. Keď už aj vedúci odišli tam sme s Domčou išli k mape a pozreli sme ju. „Môžem sa k vám pridať?“ spýtal sa Maťo. „Jasné braček. Veď aj tak máš pri sebe peniazeee.“ Povedala Domča a zasmiala sa. „Si, si tým vedomá že sa tu zadarmo môžem hojdať? Veď to máš v vstupenke.“ Povedala som. „No, ja viem ale tak jedlo..“ povedala som smiechom. Chvíľu sme boli ešte pri mape a potom sme už išli na horskú dráhu .Postavili sme sa do radu a čakali. Keď sme boli konečne na rade tak sme si všetci traja sadli dopredu. A to úplne dopredu. Ja som sedela v strede lebo som neznášala byť na kraji. Keď sme sa pohli tak mnou prešiel mráz. Hneď som oľutovala že som si sem sadla. Najprv sme išli hore, a to dosť vysoko. Pozrela som sa zle a začalo mi byť zle. Bože! Zatiahla som brucho a nedýchala. Keď sme sa pustili dole tak som to nevydržala, a začala som kričať ako každý ostatný. Keď to konečne skončilo tak som mala chuť pobozkať zem! Ale vážne. Pozreli sme si fotky a keď som uvidela ako tam vyzerám tak som sa začala smiať. Bože! Veď je to hrozné! No a oni si tú fotku kúpili aby ma mali čím vydierať. „Vy ste debili.“ Povedala a zasmiala sa. Potom sme išli ešte raz! Ale až neskôr. Stihli sme ísť skoro na všetko. Nebolo tu tak veľa ľudí, ani neviem prečo. O piatej sme si sadli do nejakého bufetu či čo to bolo a najedli sme sa. Celý deň bol tak úžasný, mám milión fotiek a veľa zážitkov. Do tábora sme sa vrátili na deviatu. Hneď ako som prišla na izbu som zaspala.

Zobudila som sa a obzrela sa. Na posteli sedel len Maťo. „Koľko je hodín?“ spýtala som sa. „Pol jedenástej.“ Odpovedal mi. „A ty prečo nespíš? A kde je Domča?“ spýtala som sa a pozerala na neho „Domča pomáha vedúcim pripravovať dačo.. a ja som proste nevedel zaspať.“ Povedal. „A prečo?“ spýtala som sa. „Myslel som na jedno dievča..“ povedal a usmial sa. „Hej? Povedz mi niečo o nej.“ Povedala som. „Je veľmi zábavná a krásna ale o to ne ide. Má krásne oči a jej úsmev a smiech to je jedna dokonalosť.“ Povedal. Prikývla som a sadla si k nemu. „A páči sa mi.. ale neviem ako jej to povedať..“ povedal. „Ou..tak.. prečo jej to nevieš povedať, bojíš sa?“

„Bojím sa, že ma odmietne..“ povedal.

„Toho sa nemusíš báť. Určite by žiadna baba neodmietla takého pekného chalana ako si ty..“ povedala som a usmiala sa na neho. „Myslíš?“ spýtal sa. „Ja to viem.“ Povedala som a usmiala sa na neho. „Ináč kto je to dievča?“ spýtala som sa zo zvedavosti. „Ty..“ povedal po chvíli. Ostala som v šoku a pozrela sa na neho. „Si to ty..“ povedal. „Ja?“ prekvapene som sa spýtala. „Ale ako prečo?“ Bola som zmätená. „Vidíš práve pre toto som si to nepovedal.“ Povedal a už sa chcel zdvihnúť. Zabránila som, tým že som mu chytila ruku. „Nechoď, ja len..“ povedala som a pozrela na neho. „Neviem čo mám robiť.“ Povedala som a on ma objal okolo pásu. „Urob ma šťastným.“ Pozrel sa na mňa. Zamyslela som sa na chvíľku a vtedy som si uvedomila, že to musím urobiť. Jemne ma pobozkal a pritiahol k sebe bližšie.

„Becca! Vstávaj.“ Zakričala Domča. Takže to bol len sen!

kľudne ma zabite :DDDDD ale proste to som nemohla urobiť :DDDDD dúfam že sa vám páčila a ako vidím znovu komentáre :* som strašne šťastná <33 +10 komentárov. Vyjadrite svoj názor na dosťťť dlhýý komentár :D <3 #VikiBelieber :D

#14 Summer Love :)

Dobré ránko a prekvapenie <333 Prinášam vám ďalšiu časť :D som hore od 8 a píšem :33 no náhodou som si vymazala simsko, :DDDD a teraz sťahujem tak som sa nudila tak som sa rozhodla písať :) dúfam že sa vám bude páčiť :)

Celý deň prešiel proste super. Obed nám priniesli von, bola to Pizza. Neskôr sme si zahrali volleyball aj prehadzovanú a ešte aj badminton. Pred večerou nás poslali na izby sa prezliecť. Nebolo už najteplejšie tak som si obliekla legíny a tričko, a hneď bežala na večeru. Mali sme nejaké cestoviny. Dneska varia tak taliansky. Po večeri sme už išli na izby. Ešte poobede som si stiahla jeden film, na tablete ktorý si neskôr pozrieme.  A to neskôr prišlo teraz. Bol to horor, ešte som ho nevidela ale hovoria,  že je super. „Domii, tak si kukneme ten film?“ spýtala som sa.  „Hej, čakaj chvíľku.“ Povedala. Zatiaľ som si zobrala vankúš ktorý som položila za seba aby sa mi pohodlnejšie sedelo. Keď si ku mne Domi sadla, tak sme začali kukať ten film. Celý film som sa bála, bolo to hrozné. Neskôr sa k nám pridal aj Maťo a spolu sme sa báli. Pri tom sme zjedli aj skoro všetky čipsy čo tu mali oni. Cítila som sa ako prasa, ktoré im všetko zožerie. Keď film skončil tak sme vyzerali hrozne vystrašene. Som zvedavá kto z nás dneska večer zaspí.

„Ja dnes nezaspím.“ Povedala Dominika. „Ani ja.“ povedala som. „Ja taktiež.“ Povedal Maťo a zasmial sa. „Koľko je hodín?“ spýtala som sa. „Deväť.“ Odpovedala Domi. „Ďakujem.“ Povedala som a usmiala sa. Zobrala som si tablet ktorý bol na posteli a hrala rôzne hry, ktoré ma nakoniec unudili. Zaspala som s tabletom v ruke..

„Hej vstávajte ideme do lesa.“ Prišiel nejaký vedúci. Pozrela som sa na čas a boli 2 hodiny ráno. Sú títo normálny???! „A čo prečo?“ pýtala som sa. „Vyzerá to, že si ešte nebola v tábore.“ Povedala Domii. „Bola ale len tam u nás v Rakúsku a tam sme do lesa nešli.“ Povedala som. Bola som úplne zmätená a nevedela som čo sa deje. „Máte 15 minút a potom poďte dole.“ Povedal vedúci a odišiel. „Sakra, vonku je určite minús... ja zamrznem.“ Povedala som. „Neboj sa bude sranda. A hlavne teraz po tomto horore.“ Zasmial sa Maťo. „Vy ste to vedeli, že to bude dnes?!“ spýtala som sa pri čom hľadala v skrini niečo na oblečenie. „Hej, prepáč.“ Povedala Domi. „Veď dobre toto si zapamätám.“ Povedala som a zasmiala sa. Vybrala som si zo skrine dlhé legíny a tepláky ktoré som si potom obliekla. Viete nechcem zamrznúť. Na svoje tielko som si obliekla ešte jedno tričko a mikinu. Rýchlo som sa upravila v zrkadle a obliekla si tenisky. „Ideme?“ spýtala som sa. „Hej, ale čakaj. Domča kde máš baterku?“ spýtal sa Maťo. „Srať na baterku, beriem si mobil a tam mám blesk. To bude sranda celé to natočíme.“ Povedala a zasmiala sa. „No len už poďte.“ Povedala som a išla dole. Tam už bola kopa ľudí. Chvíľku sme čakali kým prišla hlavná vedúca a začala niečo vysvetľovať. Ideme podľa izieb.  A jasné, že sme išli mi prvý. „To nie je fér.“ Povedala som. „Potom kričte veľa aby si ostaný mysleli, že je to tak hrozné.“ Zasmiali sa. „Vy ste blázni, infarkt dostanú.“ Povedala som. „To skôr mi.“ Povedala Dominika a úsmev mi hneď zamrzol. Keď sme vstúpili do lesa tak mnou prešiel mráz. „Hej neboj sa.“ Povedala Dominika. Chytila som ju za rameno a išli sme. Všade bola tma keď ma zrazu niečo chytilo za členok,  hneď som zavrešťala a dobre, že som neskočila na Maťa. „Kľud netreba sa báť, len kričať.“ Povedal potichu. „A jasné, že táto tu všetko natáča.“ Povedala som a pozrela na Domii. „Dobre no. Ticho buď ja sa bojím.“ Povedala som a išli sme ďalej. Ani neviem ako ale potom sme už išli tak, že sme sa všetcia držali za ruky. Ja Maťa, a on Domču. Najhoršie na tom bolo to, že som bola na kraji.

Bolo to hrozné ! Kebyže nevidím ten horor čo sme pozerali tak by som to ešte aj prežila, ale nie mys sme to museli kukať! Keď sme sa vrátili na izby tak som si vyzliekla tepláky, bundu a triko a zaspala v legínach a tielku.. A mne je koniec.. dobrú noc.

Ráno:

Zobudila som sa na niekoho budík. „Preboha čo to je?“ spýtala som sa celý ospalá. Ponaťahovala som si ruky a už ten zvuk nebolo počuť. „Koľko je preboha hodín?“ spýtala som sa a pretrela si oči. „Desať.“ Povedala Domi. „Bože mne sa také hrozné snívalo, zobrali nás do lesa...“ spomínala som. „Ale to nebol sen.“ Povedal Maťo. Celá prekvapená som sa na neho pozrela. „Ešte lepšie.“ Povedala som. Prišlo mi to ako sen, ale vážne. Také zvláštne. Postavila som sa a išla ku skrini kde som si zobrala čisté veci, a vošla do kúpeľni. Zamkla som sa a dala si rýchlu sprchu. Keď som vyšla zo sprchy tak som si urobila rannú hygienu a obliekla sa. Vyšla som a hneď si ľahla na posteľ. Bola som tak ospalá, že som zaspala. „Becca, raňajky dnes odpadnú ale poď na desiatu.“ Budila ma Domča. „Čo kde?“ spýtala som sa. „Poď na nástup.“ Povedala jednoducho. Vsala som a išla s nimi na nástup. Dozvedela som sa, že, dneska ideme do lunaparku. Je to len hodina cesty. Poslali nás na izby aby sme sa prezliekli. No super, môžem sa znovu obliekať, alebo takto ako som aj môžem ísť. Alebo? Ale nie radšej sa prezlečiem. Obliekla som sa jednoducho.Zobrala som si slnečné okuliare a do kabelky som si dala dôležité veci. Urobila som si vlnky na vlasoch a potom už išla dole. „Žuvačku?“ ponúkol ma Maťo. „Jasné, ďakujem.“ Povedala som a usmiala sa. Dal mi žuvačku ktorú som si hneď hodila do úst. Išla som na nástup ktorý bol vonku. Ideme vlakom, super. Išli sme vo dvojiciach ako inak išla som s Dominikou. Cesta na železničnú stanicu netrvala dlho, iba nejakých desať minút. Vedúci nám dali lístky a mi sme nastúpili na vlak. Nastúpili sme a sadli si na voľné miesta. Dominika sa hneď začala venovať mobilu. Pozrela som sa oproti a uvidela som Peťa ktorý sa našťastie pozeral dozadu a nie na nás. Jemne som kopla do Dominika a naznačila aby sa tam pozrela. Pokrútila hlavou a vtedy som si pomyslela. To bude veľmi zaujímavá cesta. 

páčila sa? / nie? :) komentujte :) kritiku príjmam, ja viem je to nudné ale už neviem čo tam mám dať :/ no dačo vymyslím :) dúfam že takýto počet častí sa vám cez víkend páčil :33  +8 kom, :) <3 Viki

#69 Pretancuj svoj život :)

Snáď sa vám bude páčiť :)

Vyšli sme z domu a išli na rôzne miesta. Justin mi ukázal školu kde chodil, telocvičňu kde chodil s jeho kamarátmi a aj pizzeriu kde furt boli. Aj sme si tam dali pizzu. Keď sme vychádzali s budovy tak nás obklopilo pár fans. Justin sa s nimi odfotil a potom sme išli pred Avon theatre, kde má Justin hviezdu. Zo srandy som sa s ňou odfotila. Potom sme išli menej známymi cestami, aby si nás ľudia nevšimli. Stratford, je veľmi krásne mestečko. „Kde ideme teraz?“ spýtala som sa Justina. „Ku môjmu veľmi dobrému kamarátovi, dá sa povedať že patrí medzi mojich najlepších.“ Povedal. „Ryan?“

„Hej, odkiaľ vieš?“

„Ty si už zabudol? Nie raz som tvoj film videla.“ Povedala som. „Tak to všetko čo som ti ukazoval ti už poznáš?“ spýtal sa. „Akože videla som to už ale naživo je to iné, oveľa krajšie.“ Povedala som. „Veď preto.“ Povedal a zasmial sa. Zrazu sme sa ocitli pred jedným malým ale za to veľmi pekným domčekom. „Tu býva Ryan? A s kým?“ spýtala som sa. „Hej, no momentálne sám.“ Povedal Justin. „Ou..“ povedala som. „Mám nápad. Ty zazvoníš a ja sa zatiaľ skryjem a potom ja akože prejdem za tebou a poviem „ou ahoj Emily..“ .“ povedal Justin a zasmial sa. „Dobre.“  Odpovedala som a čakala aby sa Justin skryl. Zazvonila som a čakala. O chvíľu sa dvere otvorili a stál v nich Ryan. Okamžite som ho spoznala z fotiek. „Ahoj, môžem ti nejako pomôcť?“ spýtal si pri tom ako kráčal ku mne. „Ahoj hľadám Ryana Butlera, si to ty?“ pokúšala som sa byť nenápadná. „Hej.. to som ja.“ povedal a pozrel sa na mňa. Čumel na mňa veľmi zvláštnym pohľadom. Už som chcela prehovoriť no on ma predbehol. „Prepáč ale strašne sa mi podobáš na jedno dievča.“ Povedal. V tom som započula ako sa niečo za mnou pohlo a kroky. „Ou ahoj Emily.“ Povedal Justin. Otočila som sa na neho a začali sme sa rehotať. Pozreli sme sa na Ryana a on sa začal smiať. Otvoril bránku a hneď objal Justina a potom mňa.
„A ty ma odkiaľ akože poznáš?“ spýtala som sa. „S fotiek.“ Povedal. „Poďte dnu.“ Povedal a my sme vošli do jeho domu. Sadli sme si do obývačky na gauč. Objala som Justina a on nám sedel naproti. Začal sme sa rozprávať a u Ryana sme strávili skoro celý deň. Je to strašne v pohode chalan, a je podobný Justinovi. Je s ním strašná sranda, a je hrozne milý. Skoro celý večer ma balil zo srandy čo Justinovi liezlo na nervy, ale potom sa na tom aj on zasmial. Popritom prišiel aj Chaz aj Nolan. /Justinovi kamaráti zo Stratfordu./ Aj s nimi som sa zoznámila a bola sranda. Popíjali sme šampanské, proste ten večer nemohol dopadnúť lepšie. Okolo siedmej sme už odišli. Keď sme prišli ku Justinovým starým rodičom tak som sa okamžite prezliekla a potom vošla do kuchyne kde už Justinova babička robila nejaký koláč. „Môžem vám pomôcť?“ spýtala som sa. „Ak chceš zlatíčko.“ Povedala a usmiala sa na mňa. „Samozrejme.“ Povedala som. Podala mi zásteru a pomáhala som jej. „Ako ste sa spoznali s Justinom?“ spýtala sa. Milo som sa na ňu usmiala a začala jej rozprávať príbeh ako sme sa stretli. Pýtala sa ešte pár otázok na ktorých sme sa zasmiali a ja som jej pri tom pomáhali a radosťou odpovedala na otázky. Potom mi začala aj ona rozprávať také príbehy o Justinovi keď bol ešte malý.  Bolo to také zlaté. Keď sme už koláč dopiekli tam sme ho nakrájali a zobral do obývačky kde už Justin pozeral hokej so svojím dedkom. „Hmm.. čo ste to napiekli?“ spýtal sa Justin. „Je to taký obyčajný koláč, tvoj obľúbený.“ Povedala Diane. /Budem ju volať menom nechce sa mi furt vypisovať, babka a dedko :) / Justin si hneď zobral a ja som si sadla k nemu. Objal ma a ja som si hlavu oprela o jeho rameno kde som aj zaspala....

Z pohľadu Justina:

Emily zaspala na mojom pleci. Bola tak zlatá. „Zlaté dievča to je. Je veľmi milá a dobrosrdečná. Rozprával som sa s ňou a podľa mňa ku tebe je dokonalá.“ Povedala babka.    /Dobre pri Justinovi to budem písať, to by už čo bolo volať starých rodičov podľa mena :D/  Usmial som sa, ba som sa aj trochu červenal. Pohladkal som Emily na čo sa pomrvila. Ešte chvíľku som sa rozprával so starými rodičmi, keďže už zápas skončil. Potom som už Emily zobral na rukách do izby a položil ju na posteľ. Prikryl som ju a pobozkal na čelo. Odišiel som do kúpeľni kde som si dal rýchlo sprchu. Keď som sa vrátil tak som si obliekol čisté trenky a tepláky. Ľahol som si vedľa Emily a objal ju. Nebolo tam nejaké veľké miesto, ale za to sme sa zmestili. Zatvoril som oči a o chvíľu zaspal.

Ráno:

Keď som sa zobudil tak Emily už pri mne nebola. Počula som ako tečie voda, takže sa zrejme sprchuje. Obliekol som sa a odišiel do kuchyne. Babke s dedkom ešte spali tak som urobil čaj a raňajky. Boli to len wafle, a urobil som ich len pár. Keď boli hotové tak som ich položil na stôl a presne vtedy prišiel dedo ktorý sa zobudil. „Dobre ráno, synak.“ Povedal a keď uvidel wafle tak mu úsmev narástol. „Si robil ty, alebo tvoja zlatá priateľka?“ spýtal sa. „Ja.“ pochválil som sa. Zasmial sa a posadil sa ku stolu. „Babka spí?“

„Oblieka sa.“ Odpovedal. Prikývol som a odišiel k Emily do izby. Tá už sedela na posteli a hrala sa s mojím mobilom. „Čo pozeráš?“ spýtal som sa jej. „Iba instagram a twitter.“ Povedala a usmiala sa. „Ináč dobré ránko.“ Povedala a keď som si k nej sadol tak ma pobozkala. „Poďme raňajkovať.“ Navrhol som. „Dobre.“ Povedala a môj mobil položila na stôl. „Mimochodom, prečo si nebola na svojom mobile, veď máme rovnaký, no skoro.“ Povedal som.  „Môj sa vybil a ja tupá tu nemám nabíjačku a tvoju som bola lenivá hľadať.“

„Ťapa. Potom ti ju dám.“ Povedal som a chytil jej ruku. Spolu sme odišli do kuchyne kde bola už aj babka. „Dobré ránko.“ Pozdravila sa Emily. „Aj vám.“ Povedala babka. Sadli sme si za stôl a najedli sa. Potom sme boli v obývačke a rozprávali sa pri čom išiel nejaký film. Okolo jedenástej sme odišli na prechádzku. Náhodou som narazil do jedného dievčaťa a keď som sa jej chcel ospravedlniť tak som si všimol kto to je.

„Caitlin?“

„Justin?“

Beliebers vedia kto je Caitlin :D ostatný sa to dozviete v budúcej časti :D čakali ste niekto že práve ona bude tá záhadná osoba ktorú som spomínala, že Justin stretne  v Stratforde? :D priznajte sa :D

ináč dúfam že ste mi prepáčili za to že dlho neboli časti :D teraz som dala celkom veľa a zajtra sa pokúsim tiež :) už aj tie komentáre narastajú tak si sem poprosím aspoň +7 (??) dáte to? :D dúfam že hej:) vyjadrite svoj názor :) <3 VIKI :3

With grandparents :)

Grandparents :)