#49 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Nie, len to nie.

„Je to tak, že nevieme pristáť a nádrž je skoro prázdna.“ Povedal. Vtom momente sa mi život ako keby zastavil. „Myslíte to vážne?.“ Spýtal som sa a dúfal som, že len srandujú. „Áno, skúsime všetko pán Bieber len zachovajte pokoj.“ Povedal. „Dobre..“ povedal som potichu a otočil sa k Emily. Ona už plakala. „Emily..“ povedal som a objal ju. „Všetko bude v poriadku, neboj sa.“ Povedal som pozrel jej do očí. Utrel som jej slzy a potom pobozkal. „Budem tu pri tebe.“ Povedal som. „Otočil som sa späť k pilotovi a povedal. „Ak nás zachránite tak vám dám takú výplatu o ktorej len snívať môžete. Urobte čo viete.“ Povedal som a on prikývol a odišiel. Išiel som späť k Emily ktorá ležala na posteli a strašne plakala. Ľahol som si vedľa nej a pohladkal ju. „Justin ja nechcem zomrieť.“ Zamrmlala. „Nezomrieš. Všetko bude dobré ver mi.“ Povedal som a objal ju okolo pásu. „Sľubuješ?“ spýtala sa ma. „Sľubujem.“ Povedal som a pobozkal ju. Možno to bolo posledný krát.

Silno som objímal Emily, keď zrazu prišiel jeden pilot. „Nič iné sa nedá urobiť pán Bieber. Budete musieť vyskočiť.“ Povedal Pilot. „Dobre, prineste nám to prosím.“ Povedal som. Ak sa jedine takto prežijeme, tak beriem. Sme aj tak nad oceánom a plávať viem. Pilot prikývol a odišiel. „Vidíš, budeme v poriadku.“ Povedal som. „Ale-ale ja... bojím sa.“ Povedala potichu. „Som tu pri tebe. Zoskočíme spolu. Tak, že sa budeme držať za ruky. Môže byť?.“ Navrhol som. „Ale Justin. Ja to nedokážem.“ Povedala. „Je to jediná šanca na prežitie. No je ešte aj tá, že tu ostaneme a keď spadne lietadlo, tak možno prežijeme a možno nie. No tam je malá šanca na prežitie. Prosím Emily, ja nechcem aby si zomrela. Bez teba, si už neviem predstaviť život. Si súčasťou môjho života, a ja ťa nedám nikomu. Ani smrti. Urob to, aspoň pre mňa.“ Povedal som a chytil jej obe ruky. „Prosím.“ Povedal som potichu. „Pre teba, všetko.“ Povedala a hodila sa mi okolo pliec. „Ale sľúb mi, že sa mi vážne nič nestane.“ Povedala. „Dobre, sľubujem.“ Povedal som. Vtom začalo lietadlo trochu klesať a hýbať sa do strán. „Bože!“ vykríkla Emily. „Zober si najdôležitejšiu tašku, ja som hneď tu.“ Povedal som a bežal za pilotom. „Tak máme tie padáky?“ spýtal som sa. „Máme, ale len jeden.“

Z pohľadu Emily:

Bojím sa. Veľmi. Čo ak zomriem? Čo ak si potom kvôli mne ublíži Justin? –tieto otázky mi blúdili po mysli. Ja sa bojím sama skočiť. Ale ak bude vedľa mňa Justin, tak to bude možno iné.

Zobrala som si najdôležitejšiu tašku, ako mi povedal Justin. Bola to samozrejme moja kabelka v ktorej mám doklady, peniaze a mobil. Postavila som sa gauče a hľadala Justina. Práve keď som chcela otvoriť dvere do riadiaceho centra /alebo čo to je :D tam kde riadia lietadlo/ vyšiel odtiaľ Justin aj s padákom v ruke. Usmial sa a chytil mi ruku. Odviedol ma k východu lietadla. Nasadil mi to a skontroloval či je všetko v poriadku. „Hneď idem za tebou, nedopadlo by to dobre. Dávaj si na seba pozor, a sľubujem, že ma uvidíš. Všetko bude také ako to kedysi bolo. Všetko bude krásne a kľudné. Sľubujem.“ Povedal a oči sa mu naplnili slzami. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Potom sa odtiahol a rukou mi chytil tvár. Palcami mi hladkal líca a potom povedal. „Skoč, a dávaj si na seba pozor.“ Povedal. Nemo som prikývla a ešte raz pozrela do jeho očí. Boli plné strachu a celé slzavé. Nevydržala som to, aj ja som sa rozplakala. Lietadlo sa zase naklonilo dopredu, a ja som stratila rovnováhu a spadla som. Justin sa zasmial a pomohol mi vstať. „Choď.“ Povedal a otvoril dvere. Otočila som sa a zakývala mu. Nakoniec som vyskočila...

Viac si nepamätám.

Ráno som sa zobudila na to ako mi niečo šteklí nohu. Otvorila som oči a uvidela som raka ktorý na mne lezie. Fuj. Okamžite som potriasla nohou a on spadol na zem. Bože, kde to som?  Obzrela som sa a videla som len piesok a stromy....Vyzeralo to ako Opustený ostrov.  A kde je Justin?

Páčila?/Nepáčila? Vyjadrite názory v komentári :) ja pevne dúfam že sa vám to páčilo :) začína to...uvidíte čo z toho bude :) no ja už bežím pp :) +10kom. a bude ďalšia :*

#48 Pretancuj svoj život :)

Prišli sme na letisko. Kenny nám pomohol s kuframi a išiel s nami až do pred Justinove súkromné lietadlo.  Bolo vážne a luxusné. „Ako sa ti to páči?“ spýtal sa ma Justin keď sme nastúpili. Obzrela som sa, a okolo seba som uvidela veľkú koženú sedačku, dva odpočívacie kreslá, barový pult, pár stolov a  veľký televízor a jednu veľkú posteľ. „Nemám slov, je to proste úžasné.“ Povedala som a objala ho. „Ďakujem.“ Potichu som zašepkala. „Som rada, že sa ti to páči.“ Povedal a zobral kufre a položil ich vedľa sedačiek. Potom sme si obaja sadli na gauč a čakali aby lietadlo vzlietlo.

O pol hodinu:

Sedím v kresle s notebookom v rukách. Pozerám si fotky čo mám s Justinom, rodinou a s ľuďmi z teamu. Po čase prišla fotka na ktorú nikdy nezabudnem. Bola to moja prvá fotka s Justinom. „Pekná fotka, pamätám sa na ten deň ako keby by bol včera.“ Povedal Justin, ktorý sa objavil vedľa mňa. „Bol to jeden výnimočný deň pre mňa.“ Povedala som. „To ale bol.“ Povedal Justin. Usmiala som sa na neho a potom sa pozrela späť na monitor.  Klikla som na tlačítko Vypnúť a notebook zaklapla. Notebook som dala do tašky a vstala s gauče. Justin stál vedľa mňa a spolu sme si sadli na posteľ. „Dáš si niečo na pitie alebo na jesť?“ spýtal sa ma Justin. „No, niečo na pitie. Nejakú limonádu alebo vodu.“ Povedala som. „Dobre, hneď som tu.“ Povedal Justin a vstal z postele. O chvíľu sa vrátil s dvomi pohármi v ktorých bolo nejaké farebné pitie. „Čo je to?“ spýtala som sa keď mi podal pitie. „Jablkový džús, môže byť?“ spýtal sa. Prikývla som a napila sa. Dopila som a olízala si pery. Položila som pohár na pult ktorý tam bol a ľahla si späť na posteľ. „Pozrieme si nejaký film?“ spýtal sa ma Justin. „Skvelý nápad.“

„Dobre, tak čo by si chcela?“ spýtal sa Justin. „Máme....len horory. Nevadí?“

„Háth...“ natiahla som. „Nevadí, len ja sa strašne bojím hororov..“ povedala som. „Aj vtedy by si  sa bála keby som bol celý čas vedľa teba a vždy keď ide nejaká časť ktorej sa bojíš tak sa len skryješ pod paplón?“ spýtal sa. „No dobre, ale nejaký miernejší horor.“ Povedala som a vytiahla spod postele deku. Urobila som si pohodlie a pozrela na telku. Justin práve zapol film, ale názov ukázali tak rýchlo, že som si ho nestihla študnúť. Justin si vedľa mňa hneď ľahol a jednou rukou ma objal okolo pása. Pozrela som sa na neho a pobozkala ho na líce. „Neboj sa.“ Povedal a pritlačil si ma bližšie k sebe.

Film bol celkom v pohode. Boli scény ktorých sa aj Justin bál. Vždy keď bola časť kde som už vedela že sa stane niečo hrozné, tak som na tvár položila dlane a hlavu oprela o Justinovu hruď. No boli aj scény ktorých som sa nebála.

„Priprav sa na to že nebudem vedieť zaspať minimálne týždeň.“ Povedala som Justinovi keď sme už dopozerali film. „Bože, veď to nebolo ani také hrozné, videl som už aj horšie.“povedal Justin a začal sa smiať. „To si ty, ja sa ešte aj kruhu bojím.“ Povedala som so smiechom. „Toho sa ani                                                                                           Jazzy nebála.“ Zasmial sa Justin. „To neni smiešne.“ Povedala som nahnevane. „Ja som to myslel zo srandy, bože zlatíčko.“ Povedal Justin a chytil mi ruku. „Každý sa bojí niečoho.“ Povedal. „Ty napríklad čoho?“ spýtala som sa ho. „Ehm...pavúkov.“ povedal potichu. „To niééé, vážne?“ so smiechom som sa ho spýtala. „Hej.“ Povedal zahanbene. „Ale za to sa nemusíš hanbiť.“ Povedala som. „Máš pravdu, aj tak o tom nikto nevie.“ Povedal Justin. „Vidíš, to je jedno veľké plus.“ Povedala som. „To je.“ Povedal Justin a naklonil sa ku mne. Práve keď už skoro priložil pery na tie moje, udrel veľký bles a ja som sa strašne zľakla. „Bože môj.“ povedal Justin a postavil sa. Pozrel sa von oknom a potom sa vrátil. „Vonku je búrka.“ Potichu prehovoril. „Ou, veď to nevadí, aj tak sme už skoro tam.“ Ubezpečila som ho. O chvíľu prišiel jeden z pilotov celý vystrašený. „Pán Bieber, máme hroznú správu...“ povedal a vtedy som už vedela čo to bude..

prepáčte, že neskoro ale mala som zaracha -_- ach jaj, no nevadí, :) dúfam že sa vám časť páčila a prosím komentujte :) +10kom. a bude ďalšia :)

#47 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Tori a Benni ma objali. Veľmi milujem deti, tak toto bol pre mňa dobrý pocit. Aspoň ma oni akceptujú. Spolu sme odišli k Emily. Celý ten čas sme sa rozprávali a zistil som že Tori a Benni ma majú veľmi radi.

Keď sme prišli pred nich tak som si všimol jedno auto pred nich domom. „To je auto tvojich rodičov?“ spýtal som sa a ona prikývla. Uff, začína zoznamovačka. Pomaly sme otvorili dvere a Benni s Torim sa okamžite rozbehli dnu. „Ahojte deti.“ Započul som ženský hlas. Bol to hlas Emilinej mami. „S kým ste prišli domov?“ započul som mužský hlas. Vyzul som sa a počúval. „Emily a Justin.“ Povedala Tori. „Justin?! Je tu Justin?“ prekvapene sa spýtala. „Hej, na chodbe“ povedal Benni a hneď som započul kroky, ktoré sa blížili. O chvíľu som uvidel pred sebou stáť ženu a muža. „Dobrý.“ Zamrmlal som. „Vitaj u nás.“ Povedala a usmiala sa.

Zdá sa mi, že si ma Emilini rodičia celkom obľúbili. Rozprávali sme sa až do večera a veľmi sa zabávali. Okolo desiatej sme sa všetci presunuli na izby spať. Ja som bol samozrejme vedľa Emily v jej posteli.

„Emily, spíš?“ spýtal som sa potichu. „Ešte nie, deje sa niečo?“ spýtala sa ma. „Nie nedeje sa nič. Len ja neviem zaspať, a neviem ako si na tom ty.“ Povedal som a pohladkal jej ruku. Prisunula sa ku mne bližšie a už sme boli na seba natlačený. Prilepila svoje pery na moje a nežne ma pobozkala. Potom sa otočila a spýtala. „Už spi, som unavaná, dobrú láska.“ Povedala a pomrvila sa vedľa mňa. „Dobrú.“ Povedal som a rukou si ju pritiahol bližšie k sebe. Milujem keď je vedľa mňa.

O týždeň:

Z pohľadu Emily:

S Justinom sme sa vrátili do Ameriky, ale sľúbili sme mojim rodičom, že ich navštívime. Nakoniec mali Justina všetci radi. Už aj Elliot sa s tým zmieril a už mu nehovorí že je teplí.

Práve si balím veci a ideme do Justinovho domu v L.A. Je to veľmi veľký dom, ktorý má aj vlastný bazén. Ideme tam pre to aby sme boli trošku samy. Justin povedal, že chce napísať pesničku pre mňa. Je to od neho milé.

„Už si zbalená?“ spýtal sa ma Justin. „Ešte nie, ale už to potrvá len pár minút.“ Odpovedala som mu a rýchlo nahádzala nejaké veci. Je už veľmi teplo, tak si beriem len krátke veci. „Už som hotová.“ Povedala som a zazipsovala kufor. Postavila som sa a niekoho ruky sa ocitli na mojom páse. Boli samozrejme Justinove. „Hm?“ spýtala som sa ho. „Tešíš sa?“ spýtal sa. „Hej.“ Povedala som a otočila som sa. Pozrela som sa na neho, resp. do jeho krásnych karamelových očí a usmiala sa. „Čo sa škeríš?“ so smiechom  sa spýtal. „Si krásny..“ povedala som a on ma prerušil. „A len tvoj.“ Povedal a oprel si svoje čelo o to moje. „Veľmi ťa ľúbim Emily, a to nikdy nezabudni.“  Povedal a pritlačil svoje pery na tie moje. Bozk som mu s radosťou opätovala a užívala si tú chvíľu. Stáli sme tam asi päť minút no potom už Justinovi zavibroval mobil. Kým on telefonoval, ja som si obula svoje supry ktoré som dostala od Justina a zobrala jednu Justinovu šiltovku. O chvíľku sa vrátil a keď ma uvidel tak sa zasmial. „Ja ti kúpim šiltovku, ale takú že si už nebudeš chcieť požičať moje.“ Povedal a pristúpil ku mne. „Ale keď ty máš toľko veľa.“ Povedala som a chytila jeho ruku. „Možno mám veľa ale ty budeš mať tú najkrajšiu.“ Povedal a usmial sa. „Platí.“ Povedala som a jemne ho pobozkala. „Poďme, lebo zmeškáme let.“ Povedal Justin a ťahal ma za ruku. „A kufre?“ spýtala som sa. „Dole stojí s autom Kenny, nasadni ja ich donesiem.“ Povedal. „Ale veď ja ti pomôžem.“ Povedala som. „Nemusíš.“ Povedal a žmurkol na mňa. „Tak si aspoň tašku zoberiem.“ Povedala som a schmatla tašku. Vyšla som s izby a šla dole do auta.

O chvíľu som už sedela v aute a čakala kým príde Justin. Pozrela som sa von cez okno a videla som ho ako sa trepe s tými kuframi. Ledva ich vládze. Musela som sa na tom zasmiať. Otvorila som dvere a išla mu pomôcť. Spolu sme zobrali všetky kufre do auta a nasadli sme. Kenny nás zobral na letisko odkiaľ nám letí súkromné lietadlo. Čaká nás dlhá cesta :)

krátka, ale musím už ísť ideme preč :) zajtra bude ďalšia :) +8kom. :)

#46 Pretancuj svoj život :)

Pozrel som sa posledný krát na malého Elliota a odišiel som hore po schodoch. „Počkaj Justin, on to tak nemyslel.“ Zakričala Alex. „Teraz ma nechajte.“ Odsekol som a kráčal som hore. Otvoril som dvere na Emilinej izbe a ľahol si na jej posteľ. Počul som ako tiekla voda, čiže som usúdil že je v sprche. Zatvoril som si oči a začal rozmýšľať.

Akceptujem haterov, je to ich vec či ma majú radi alebo nie. Nie každému sa páči taký štýl hudby, akú robím ja. Už som si zvykol na haterov ale velice nemám rada ak hovoria že som teplí. Ako môžu také povedať, veď predsa nevidia že mám priateľku do ktorej som zamilovaný až po uši od prvej chvíle čo som ju uvidel?! Sú títo ľudia normálny? Najviac ma štve že aj brat môjho dievčaťa si toto o mne myslí.

Z pohľadu Emily:

Hneď ako sme vošli do domu som išla hore sa osprchovať a prezliecť. Vstúpila som do izby a dvere pomaly zavrela. Zobrala som si čisté spodné prádlo a vošla do kúpeľni. Vyzliekla som si mokré plavky. Ktoré som potom hodila do umývadla. Rozpustila som si vlasy a vošla do sprchy. Voda nebola ani studená ale ani horúca, taká presne. Rýchlo som sa osprchovala a keď som vyšla tak som si utrela všetky mokré miesta na mojej pokožke. Obliekla som si podprsenku a nohavičky a vlasy som si ubmotala uterákom a vytvorila som z neho takzvaný „turbán“.  Otvorila som dvere a skoro som chytila šok keď som uvidela Justina ako leží na mojej posteli a premýšľa. Usmiala som sa na neho, no on sa neusmial. Bol smutný. Hneď som ho oľutovala a okamžite som chcela vedieť čo mu je. Rýchlo som vytiahla voľnejšie tričko a teplákové kraťase. Ľahla som si k nemu a hneď sa ho spýtala. „Čo sa deje?“

„Ách nič.“ Povedal.

„Justin, hovor.“ Nútila som ho. „No dobre.“ Povzdychol si. „Bol som v kuchyni, keď práve prišiel tvoj brat a Alex hneď k nemu išla, lebo ona tak vedela že je na tréningu. Začal sa sťažovať že mu hovoria že je lúzer a že nevie hrať no a potom som tam prišiel ja a spýtal som sa ho či mu nemám pomôcť a naučiť ho triky, lebo basketball milujem a aj viem dobre hrať. No a on potom hovoril, že ja mu pomáhať nemám lebo som teploš..“ povedal a to posledné slovo povedal potichu. „Bože to je ale debil, idem za nim neboj sa. Hneď som tu.“ Povedala som a práve keď som chcela odísť ma Justin potiahol za ruku. „Nechoď, neriešme to.“ Povedal a pozrel sa mi do očí. „Prosím.“ Hovorili jeho oči. „Dobre“ povedala som potichu. Zrazu nám niekto zaklopal na dvere a o chvíľu sa aj otvorili. Stála v nich Alex. „Chcem sa ospravedlniť za Elliota.. on tak nemyslel, vážne.“ Začala rozprávať. „Nechajme to proste tak, správajme sa tak že sa nič nestalo, dobre?“ povedal Justin. Alex nemo prikývla. „Ináč nechcete ísť pre Tori a Benniho?“ spýtala sa. Pozrela som sa na Justina a ten prikývol. „Tak pôjdeme.“ Povedala som a usmiala sa. „Dobre, ja idem pripraviť tie špagety.“ Povedala Alex. „Veľa šťastie a nech chutia dobre.“ Povedal Justin. Alex sa zasmiala a odišla. „Idem si usušiť vlasy.“ Povedala som a odišla do kúpeľni. Vybrala som fén a začala si sušiť vlasy. Trvalo mi to trošku dlho lebo mám dlhé vlasy.

Sušila som si ich už večnosť keď zrazu prišiel Justin. Bol už celý oblečený. Objal ma zozadu a zobral si hrebeň a vyčesal si vlasy na bok. Tentoraz na bok a nie hore!  „Aký si takto ňuňavý.“ Povedala som a fén vypla. „Ja viem.“ Povedal a zaškeril sa. „Ty narcís.“ Vyplazila som mu jazyk. „Nie ja sa pozerám do každého zrkadla okolo ktorého idem.“ Povedal Justin. „To skôr ty zlatíčko.“ Povedala som a rozčesala si vlasy. Práve som vybrala špirálu, keď mi ju Justin vytrhol z ruky. „Môžem ťa ja namaľovať?“ spýtal sa. Pozrela som sa na neho face-om Are you f*cking kidding me  a on sa iba usmial. „No dobre.“ Povedala som.

„Bude s teba niečo.“ Povedala som keď som sa pozerala v zrkadle. „Skrytý talent?“ spýtal sa. „O tom pochybujem.“ Povedala som smiešne a chytila jeho ruku. „Ja som v tom lepšia.“ Pochválila som sa. „Lenže ty máš každodennú prax.“ Povedal. „C-h..“ povedala som a otvorila vchodové dvere. „Alex ideme do škôlky, potom prídeme , paa.“ Zvolala som na celý dom a vyšla som von. Justin zatvoril pomaly dvere a mi sme vyrazili. Cestu do škôlky som si zapamätala , no dúfajme že sa nestratím. U mňa je to aj možné. „Justin?“ spýtala som sa ho. „Chybne by som vyzerala s hnedými vlasmi?“ spýtala som sa ho. „Ty by si ani s krikľavými nevyzerala chybne.“ Povedal. „To hovoríš len preto lebo som tvoje dievča.“ Povedal. „Vôbec.“ Povedal a zasmial sa. „Ale vážne, hodili by sa ti hnedé vlasy, aj čierne.“ Povedal. „Dobre, potom sa ma nezľakni ak si zafarbím, ale ešte neviem kedy.“ Povedala som. Celý ten čas do škôlky sme sa rozprávali a neotravovali nás žiadny paparazzi. No pomaly zistia že tu je Justin a budú nás otravovať, no horor.

„Sme tu, škôlka.“ Povedala som a otvorila som bránku. Hneď sme zabočili do prava kde bolo ihrisko a tam sa hrali deti. Hneď ku mne pribehli Tori a Benni. „Emily..“ povedali a silno ma objali. Potom som odo mňa odsunuli a pozreli sa na Justina. „To je Justin?“ prekvapene sa spýtala Tori. Prikývla som a ona povedala. „Je krajší než som si myslela.“ Povedala a objala ho.. Aspoň niekto z mojej rodiny ho má rada. 

Dúfam že sa vám časť páčila aj napriek tomu že bola krátka :-) v budúcej časti sa objavia aj rodičia Emily. Ako zareagujú na to že Justin prišiel za Emily? :) uvidíte :) komentuje prosím :) +10kom. a bude ďalšia :$$

#45 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

Prišiel Justin. Jedna moja časť sa veľmi tešila, ďalšia sa bála a tá tretia bola nervózna. „Čoho sa bojíš?“ spýtal sa ma Justin, ktorý pevne držal moju ruku. Povzdychla som si a pozrela na neho. „Toho že sa to znova stane. Alebo že po čase mi to začneš vyčítavať...a že ma prestaneš milovať.“ Povedala som a zahryzla si do pery. „Až tak mi neveríš.“ Spýtal sa. „Ja som to tak nemyslela Justin len... ja som nechcela prepáč. Ja ti verím. Ty si človek ktorému verím najviac, ktorému hovorím všetko, len sa bojím....už som v živote raz stratila človeka ktoré som tak milovala a nechcem aby sa to znova stalo.“ Povedala som a skoro sa rozplakala. „Sakra ale ja som ti sľúbil že ťa neopustím..“ rozčuľoval sa. „Aj Eric mi to sľúbil a odišiel..“ povedala som aj keď som to nechcela. „Ty si myslíš že ja som ako Eric?“ zvýšil hlas. „Naozaj si to myslíš?!“ nahnevano sa spýtal a pustil mi ruku. „Nie.“ Povedala som a oči sa mi naplnili slzami. „Si úplne iný.“ Povedala som a pozrela na neho. Videla som v jeho očiach strach a smútok. „Vidíš ako ti ubližujem? Už len slovami ktoré náhodou poviem..“ povedala som a ľahla si na brucho. Na hlavu som si dala vankúš a všetko ignorovala. „Emily..“ povedal Justin a položil ruky na moje boky. „Neubližuješ mi.“ Povedal a pohladkal mi chrbát a o chvíľku si vedľa mňa ľahol. „Ale áno...“ povedala som potichu. Justin neodpovedal, namiesto toho si vzdychol. „Hádka nemá zmysel..“ povedal. Bola som chvíľu ticho no potom som povedala. „Máš pravdu“ povedala som. „Pozri sa na mňa“ povedal a ja som sa otočila na chrbát. Vankúš som položila na paplón a pozrela na Justina. Palcami mi utrel slzy a chytil mi obe ruky. „Prepáč že som ti neverila..“ zamrmlala som. „Nevadí mala si na to dôvod.“ Povedal. Usmiala som sa na neho a povedala. „Ľúbim ťa.“ Povedala som a ruky si obtočila okolo jeho krku. „Aj ja teba.“ Povedal a pobozkal ma na líce. Takto sme tam sedeli veľmi dlho no potom ma napadlo niečo. „Nepôjdeme von? Máme bazén.“ Povedala som. „Môžeme.“ Povedal a postavil sa. „Idem sa pripraviť.“ Povedala som a išla som ku skrini. Vytiahla som si biele plavky a išla do kúpeľky. Nie že by som sa hanbila pred Justinom ale v kúpeľni si môžem rovno urobiť vlasy aj sa odlíčiť. Vyzliekla som sa a pomaly si obliekala svoje plavky. Urobila som si drdol a odmaľovala sa. Naniesla som si vodotesnú špirálu aby som vyzerala aspoň trocha ako človek. A som hotová. Zobrala som dva uteráky a vyšla. Predo mnou už stál Justin v jeho plavkách. „Môžeme?“ spýtal sa. Prikývla som a preplietli sme si prsty. Práve keď sme išli s izby von tak ma napadlo že som zabudla opaľovací krém.  „Justin, choď dole. Musím ísť pre krém.“ Povedala som. „Dobre.“ Povedal a odišiel. Rýchlo som zabehla do kúpeľky. Zobrala som opaľovací krém a vyšla. Na stole som zahliadla Justinove slnečné okuliare. Zobrala som ich a nasadila si ich na oči. Justin má veľa tak som jedny vybrala z jeho tašky, aby mal aj on nejaké. „Emily. Ideš?“ skríkol Justin. „Hej.“ Zakričala som a ešte si zobrala kvetinkované šaty ktoré si potom možno oblečiem. Otvorila som dvere a pomaly kráčala po schodoch. Keď som uvidela Justin tak som sa k nemu rozbehla a skočila do jeho náručia. Pobozkal ma na vrch hlavy a položil na zem. „Pekné okuliare.“ Povedal Justin a zasmial sa. „Tieto si daj ty.“ Povedala som a podala mu ich. „Opatrné, vieš aké boli drahé? Original Ray-Ban.“ Povedal a vyplazil jazyk. Prekrútila som očami a chytila jeho ruku. Išli sme sklenenými dverami na terasu, odkiaľ sme sa dostali do záhrady. „Pekná záhrada.“ Pochváli ju Justin. „Mama je záhradníčka.“ Povedala som. Usmial sa a sadol si na lehátko vedľa bazéna. Ja som položila všetky veci na lehátko a zobrala krém na opaľovanie. „Môžem ťa natrieť?“ spýtal sa Justin, keď si všimol čo mám v ruke. Prikývla som a on prišiel ku mne. Sadla som si do trávy a vlasy som si dala dopredu. Podala som Justinovi krém a on mi začal natierať chrbát. Potom som sa otočila a natrel mi ruky a potom nohy. „Teraz som na rade ja.“ povedala som a zobrala som mu to z ruky. Najprv som mu natrela jeho vypracovanú hruď a potom chrbát. Pche, ostatné si už natrel sám.

Ľahla som si na lehátko a dala si dole okuliare. Hore som si rozopla plavky aby som nebola opálená ako debil. Justin sa ku mne prisunul a spolu sme sa opalovali.

O hodinu neskôr:

„Emily poďme už do vody.“ Povedal Justin. „No dobre.“ Povedala som a postavila sa. „Justin zaviažeš?“ Prikývol a o chvíľu mi už viazal plavky. „Neskús ma tam hodiť, neznášam to.“ Upozornila som ho. „Ako chceš.“ Povedal a skočil do vody. Ja som ešte ostala vonku a špičkou palca som skontrolovala teplotu vody. Achh presne dobrá. Sadla som si a pomaly vošla do bazéne. Prešiel mnou mráz. Justin sa hneď ku mne priblížil a a obtočil si ruku okolo môjho pása. Práve keď ma išiel pobozkať tak jeho oči zahliadli trampolínu. „Astáá, vy máte trampolínu“ začal vrieskať ako malé dieťa. „A ešte akú veľkú.“ Povedal. Vážne bola veľká. Bola v tvare kruhu a priemer mohla mať tak 8m. Je dosť veľká a uvládze dosť veľkú hmotnosť. „Chceš tam ísť?“spýtala som sa ho. Prikývol. Ach jaj. „No tak poďme.“ Povedala som a jedným pohybom som bola vonku. Išla som rovno na trampolínu. Vyšla som schodmi a ľahla si tam. Bolo to pohodlné. Zatvorila som si oči a ležala som tam. Cítila som ako ma slnko páli a ako sa suším. Nohy som mala pri sebe a oddychovala. Už som skoro zaspala no zacítila som niekoho vôňu. Bol to Justin ktorý bol vedľa mňa. Preplietli sme si prsty a mne sa na tvári objavil úsmev. „Chceš skákať alebo?“ spýtal sa. Prikývla som.

„Dobre Justin aj už nevládzem.“ Povedala som a ľahla si. Zatvorila som oči a mala som chuť spať, no niečo ma v tom vyrušilo. Justinove pery ktoré boli na mojich. „Justin.“ Zasmiala som sa a obtočila si ruky okolo jeho krku. Pretočil nás a váľali sme sa po celej trampolíne. Celý čas som sa smiala a čo bolo v tom najkrajšie. Aj Justin sa usmieval. Tým jeho šibalským úsmevom. „Emily som doma.“ Zakričal nie či hlas. Bol to Alexin. „Kto to je?“ spýtal sa Justin. „Priprav sa Justin, prichádza šialená Belieberka.“ Povedala som potichu a zasmiala sa. Justin sa chytil za hlavu a tiež sa zasmial. „Sme tu v záhrade.“ Zakričala som. „Sme? Čiže tu je aj....Justin?“ zakričala a to Justin povedala piskľavým hlasom. Počula som že sa už blížila. „Justin?“ prekvapene sa spýtala.

Z pohľadu Justina:

Emilina sestra sa veľmi prekvapila keď ma uvidela. „Ahoj, ty si Alexis, že?“ spýtal som sa a zišiel z trampolíny. „Justin Bieber skákal na mojej trampolíne.“ Povedala a odpadla. Pozrel som sa na Emily a ona už bežala za ňou. „Alexis!“ zakričala. Začala ju jemne fackať na čo sa prebudila. „Nefackaj ma.“ Zakričala. „Ja nemôžem za to že si odpadla, keď si uvidela Justina.“ Povedala. Rozhliadla sa a keď ma uvidela tak sa jej oči rozšírili. Išiel som k nej a objal ju. „Justin Bieber ma objal..“ povedala. „Prestaň s tým. Dobre si vedela, že príde deň keď prídem a predstavím ti ho.“ Povedala som nahnevane. „To je v pohode, veľa Beliebers nevie ani ceknúť keď ma uvidia..“ zasmial sa Justin. „Prepáč, ja som nechcela.“ Začala sa ospravedlňovať Alexis. „Nevadí.“ Povedal som a usmial sa na ňu. Nastalo trápne ticho, ktoré po tom prerušila Emily. „Elliota si kde nechala?“ spýtala sa. „Má tréning, basketbalový.“ Povedala Alex a vtom sa mi oči rozžiarili. Basketbal, môj milovaný šport. „Má rada basketbal?“ spýtal som sa. Alexis nemo prikývla. „Aj ja mám veľmi rada basketbal.“ Povedal som. „Viem, videla som tvoj film, a nie len raz.“ Zasmiala sa. „Ehm, neodfotil by si sa so mnou?“ Zahanbene sa spýtala. Pozrel som sa na ňu poker-facom a potom povedal. „Si sestra mojej priateľky, určite pôjdeme spolu na dovolenku a budeme kamaráti a môžeme mať milión  fotiek, ale ak chceš.“ Povedal som a vytiahol mobil. Alex sa na mňa len pozerala ako na nejakého boha (ktorý som pre ňu aj určite bol :*) a jemne prikývla. „Po čase na mňa budeš pozerať ako na staršieho brata.“ Povedal som. Oči sa jej rozžiarili a zrejme neverila tomu čo hovorím. Ona si na to zvykne. Priblížil som sa k nej a cvakol nás mojim I-phonom. „Pošleš mi ju potom?“ Spýtala sa. Prikývol som a vrátil sa k Emily. „Poďme sa najesť, čo hovoríte?“ spýtal som sa. „Dobrý nápad, aj tak bolo v škole hnusné jedlo.“ Povedala. „Ináč Emily, spolužiačky ťa pozdravujú, a ďakujú ti za fotku.“ Povedala. „Fotku? Akú fotku?“ spýtal som sa. Emily mi to začala vysvetľovať a pri tom sme išli do domu. „Ou. To je od teba milé.“ Povedal som a pobozkal ju na líce. „Idem si prezliecť plavky.“ Povedala a už jej nebolo. Ja som už mal celkom usušené a k tomu mi bolo aj teplo. Išiel som do kuchyne kde už stála Alex. „Ako bolo v škole?“ spýtal som sa obyčajnú otázku. „Hm, celkom pohoda.“ Povedala a začala niečo vyberať z chladničky. „Čo ideš variť?“ spýtal som sa. „Tvoje obľúbené jedlo.“ Povedala a zasmiala sa. „Špagety?“ spýtal som sa. Prikávla. Zasmial som sa a o chvíľu sa otvorili dvere a potom s nimi niekto tresol. Alex si to hneď všimla a tak bežala von. Išiel som ku ste a počúval.

„Elliot, prečo nie si na tréningu.“ Spýtala sa ho Alex.

„Hovoria, že som lúzer a že neviem hrať...“ zamrmlal.

Vykukol som spoza dvier a povedal. „Ak chceš ja ti pomôžem, ukážem ti triky a tak..“ povedal som a zasmial sa. „Len ty nie. Čo tu robí tento teploš? Spýtal sa nahnevane a pozrel na mňa. Tie slová sa ma veľmi dotkli....povedal to práve brat mojej priateľky?

Prepáčte za meškanie ale nebola som doma :) tento víkned bol pre mňa úžasný <3 konečne som si oddýchla :) tak, teraz k časti. Dúfam že sa vám páčila a teraz sa pokúsim dať každý deň ďalšiu, ni budú krátke :) alebo môžu byť že dlhé ale každý druhý-tretí deň , ako vy chcete :) dúfam že sa vám páčila a ak chcete ďalšiu tak musí byť +10kom,. :) na Kloe bude o pár minút to musím odpísať :) Lav ju :) a ďakujem za komentáre :)

#44 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil už skoro. Konečne mám voľno. Včera som mal posledný koncert tuto. Teraz budem mať veľmi dlho voľno a potom idú zase koncerty. Celý team odlieta do Ameriky len ja do Austrálie.  Za Emily.

„Justin, už si zabalený?“ spýtal sa ma Kenny ktorý práve vošiel. Prikývol som a posledný krát sa pozrel do zrkadla. Prešiel som si rukou cez vlasy a potom si upravil šiltovku na hlave. Túto som dostala od Emily. Čierna a zo zlatých vybíjancov je tam napísané SWAG. „Poď už Rómeo“ povedal Kenny. Pozrel som sa na neho a potom povedal. „Ja nie som Rómeo, ja som Bieber. Oveľa známejší ako Rómeo“ povedal som a zasmial sa. „O tom pochybujem“ povedal a zasmial sa. Pozrel som na neho vražedným pohľadom no nakoniec som sa začal rehotať. „No už vážne poďme, nechcem zmeškať let“ povedal som. „Správne“ povedal a zobral mi kufre. Posledný krát som sa pozrel do izby a skontroloval či som tu niečo nenechal. Nebolo tu nič. „Justin, kde si?“ zvolal Kenny. „Už idem.“ Povedal som a zatvoril som dvere. Zobral som kľúče a išiel som na recepciu kde som ich odovzdal. Kenny mu kufre už zobral do Tourbusu, ktorým ideme na letisko. Busy prenesú trajekty s ktorými ide pár SBS-károv. Ostatný idú každý lietadlom. Ja letím o hodinu skôr ako oni. „Justin, môžeme?“ prišiel ku mne Sbs-kár. Prikývol som a on otvoril dvere a začalo sa obrovské tlačenie.

„Dokedy budeš v Austrálii?“ spýtal sa ma Scooter ktorý sa rozvaľoval na gauči v Tourbuse. „Neviem, chcem spoznať Emilinu rodinu a aj tak mám voľno.“ Povedal som. „To máš pravdu ale ty sám si povedal že keď sa vrátime tak napíšeš pár pesničiek.“ Povedal Scooter. „Máš pravdu, lenže strávený čas s Emily mi dá rôzne myšlienky a tak napíšem krásnu pesničku plnú lásky.“ Povedal som. Prikývol a odpil si s kávy. Emily o ničom nevie. Nevie že prídem, chcem ju prekvapiť. „Justin sme tu.“ Povedal Fredo ktorý prišiel. Upravil som si šiltovku a išiel som von, kde bol totálny chaos. Všade boli novinári a fanúšikovia. „Hi France“ zakýval som im a bežal som spolu s SBS-károm dnu. Kúpil som si lístok a sadol si na stoličku. Je 10 hodín. Cesta trvá 8 hodín, čiže som tam na 18 lenže tam sa čas posúva o osem hodín, čiže u nich bude. Ach sakra neviem! Uvidím.. „Let do Sydney letí sa 10 minút“ počul som hlas ženy na ktorý som hneď spozornel.

O pár hodín neskôr:

Konečne <3 Sydney. Je tu ráno desať hodín /nechecelo sa mi počítať viem že malo byť viac ale čo už. Nie som dobrá v matike/. Zobral som si kufre a prezvonil som Scootera že som v poriadku, aby sa nebáli čo je so mnou a tak. Stopol som si taxík a teraz, sakra aká adresa. No nevadí, povedal som mesto a on sa pohol. Cesta k nim trvala taxíkom asi hodinu. Zatiaľ som vyhľadal podľa mobilu Emily. Našiel som ju. Nadiktoval som taxikárovi adresu a zobral ma pred.

„Sme tu, bude to 50€“ povedal. „50? Nie je to málo?“ spýtal som sa. „No bude to 50 ak dáte podpis mojej dcérke?“ spýtal sa a zasmial sa. „Jasné“ povedal som a podpísal som mu fotku ktorú mi podal. „Ďakujem“ povedal a ja som mu podal peniaze. „Pekný deň prajem.“ Povedal som a vystúpil. Vybral som si kufre a išiel zazvoniť. Čakal som chvíľu no potom sa otvorili dvere a stála v nich Emily. „Justin?“ prekvapene sa spýtala. „Emily“ povedal som potichu a pustil som kufre. Obtočil som si ruku okolo jej pásu a položil hlavu na jej pleco. „Nemala som odísť“ povedala a pozrela sa na mňa. „Bola si nahnevaná.“ Povedal som a usmial sa. „Prepáč“ povedala. „Prepáčené“ povedal som a skôr než stihla niečo povedať som pritisol pery na tie jej. „Chýbala si mi, veľmi.“ Povedal som po chvíli. „Aj ty mne. Poď dnu.“ Povedala a chytila mi dva kufre. Ja som zobral ostatné dva a vošli sme. Wau, ten dom je naozaj veľký a luxusný. „Tam hore mám izbu“ povedala a ukázala na schody. „Vlastnú izbu?“ spýtal som sa. „Hej, keby som sa náhodou prišla domov aby som mala aj ja izby.“ Povedala a usmiala sa. Už mi chýbal jej úsmev.
Išiel som hore po schodoch a o chvíľu sa predo mnou objavila chodba. Išiel som za ňou. Otovorila dvere a predo mnou sa ocitla veľká izba s manželskou posteľou. „Chceš byť so mnou tu alebo chceš ísť do hosťovskej?“ spýtala sa. Pozrel som sa pohľadom Myslíš to vážne? ._. „Samozrejme že tu s tebou čo je to za otázku?“ spýtal som sa. Usmiala sa a sadla si na posteľ. Ja som si namiesto toho ľahol a prisunul si ju k sebe. Objal som ju a ona si ľahla na chrbát. Pobozkal som ju na vrch hlavy a hľadkal jej nohy. Od špičky prstov na nohe až hore. Keď som bol pri leme jej tričku tak som sa na ňu pozrel a videl som že sa bojí. „Čo sa deje?“ spýtal som sa. „Mala som zlý sen.“ Zamrmlala. „Bol som v ňom aj ja?“ spýtal som sa. Prikývla. „Bol o tom ako si ma obviňoval že som zabila tvoje dieťa...“ povedala som. „Túto tému sme si už prebrali, nič zlé nebude..“ povedal som a objal ju. „Lenže ja už neverím, ja sa už bojím. Toto bola chyba na ktorú nikdy nezabudnem“ povedala. „Spolu to zvládneme“ povedal som a pozrel na ňu. „Sľubujem, že ťa nikdy neopustím“ povedal som a prilepil pery na tie jej,..

Neviem ako to bude zajtra, lebo spím u babky no po škole možno napíšem :) prepáčte za meškanie ale na Kloe II. som to už písala že čo bolo. Ďakujem za tie krásne komentáre :) vážim si ich :) +8 kom. a bude dˇalšia :))) Láv ju ,:*

#43 Pretancuj svoj život :)

„Poďme dole.“ Povedala som a postavila sa z postele. Spolu s Alexis alebo ako ju ja volám Alex, sme išli za ostatnými. Cestou som si všimla že moje kufre už nie sú pri dverách. Určite mi ich už mama zobrala do nejakej izby.

Išli sme do obývačky, ktorá bola veľmi veľká, a bol tam každý. Sadla som si do fotelky a pozerali sme telku, ktorú o chvílu mama vypla lebo sa so mnou chcela rozprávať.

„Čo ťa priviedlo domov?“ zvedavo sa spýtala. Tak som jej povedala celú story, a úplne všetko. /To že bola tehotná, a čo je medzi ňou a Justinom. To so Sel nie/  Je predsa moja mama, ktorej som verila. „To ma mrzí.“ Povedala a pohladkala ma po chrbte. „Počuli sme o tom o všetkom čo sa vám stalo..“ povedal otec. „Mne nechceli spolužiačky-Belieberky uveriť že si moja sestra“ zamrmlala Alex. Usmiala som sa na ňu a povedala. „Tak ja pôjdem s tebou za nimi a potom ti už vždy budú veriť“ povedala som a žmurkla na ňu. Usmiala sa. „Je to pravda že vás chceli zabiť?“ spýtala sa potichu mama. Prikývla som. „Mohla by si nám o tom porozprávať, lebo ja novinám neverím... pravdaže ak chceš“ povedala Alex. Tak som začala a povedala som im všetko... znova. To ako mi roztrhala šaty a ako to šlo ďalej... Po čase som to už nevydržala a oči sa mi naplnili slzami. Keď si to Tori všimla tak sa ku mne pritúlila a silno objala. Hladkala som ju a pri tom rozprávala. Bolelo ma to, tie všetky spomienky a to cez čo som prešla. Bála som sa aj keď som to niekedy nedávala najavo. Bála som sa že mi zoberú Justina, to najcennejšie. Kým on nebol, som nemala nikoho.

Keď som skončila môj „monológ“ o tom čo sa stalo tak som si všimla že každý plakal. Prišli ku mne a silno ma objali. „Nevedela som že to bolo až také hrozné.“ Povedala Alex. Smutne som sa na ňu pozrela a sklonila hlavu. „Ale teraz už je všetko v poriadku, až na tú malú hádku. A to dieťa“ povedala som. „To ma tiež mrzí, lenže máš len 17... to by nebol dobrý nápad si ho nechať“ povedala mama. „Ja viem mami....veď o tom som vám už hovorila všetko..“ povedala som. Prikývla... „Choď radšej do izby“ povedala a usmiala sa. „To znie dobre, tak zajtra majte sa“ povedala som a postavila sa. Každý sa mi odzdravil a ja som išla hore do izby. Mohlo byť tak 10 hodín večer. Zapla som si notebook a tak sa mi automaticky zapol aj skype. Vyzliekla som si veci a išla sa prezliecť. Práve keď som si obliekala tričko tak mi niekto volal na skype. Kto do riti? Obliekla som si svoje pyžamové tričko a išla sa obliecť. Volá Jaybee. Usmiala som sa na mene ako som si ho uložila. Zatvorila som dvere a zapojila slúchatká. Nestihla som ani zdvihnúť a on zložil. Potom mi poslal správu. „Neignoruj ma,, <3 :*“

Neodpísala som nič len som išla na políčko Videohovor. Zapla som si lampičku vedľa postele a sadla si na postel. Ou a zabula som vám povedať že tu mám dokonca vlastnú izbu, pre to kebyže sa k nim vrátim. Je veľká a celá modrená. A je tu najlepší signál pre Wi-Fi :33

„Ahoj“ hanblivo som povedala a usmiala sa. Bol na hoteli a notebook mal na kolenách, bol smutný. „Ahooooooooooj“ povedal a natiahol to O. „Prepáč“ povedala som. „To by som mal ja povedať.. za to čo som urobil“ povedal. „Nie, ja. Lebo som odišla.“ Povedala som. „To je v pohode, bola si nahnevaná..“ povedal. Potom nastalo ticho. „Justin vieš“ povedala som potichu. „Ja ťa ešte vždy ľúbim.“ Dokončila som. V tom sa mu na tvári objavil úsmev. „Aj ja teba. A veľmi“ povedal a poslal mi pusu. Poslala som mu aj ja a usmiala sa. „Prepáč mi, bol som debil.. proste, vieš..“ povedal no ja som ho prerušila. „Viem,, takéto sa ti nikde nestalo.“ Povedala som. On prikývol. „Ja, som zvedavá že ako to budem znášať..“ povedala som. „Neboj sa zlatíčko, ja budem vždy pri tebe..“ povedal. „Ďakujem“ povedala som a zívla si. „Choď spať zlato, zajtra ti zavolám“ povedal. „No dobre, ahoj..“ povedala som a zakývala mu. „Milujem ťa, ahoj“ povedal. „Aj ja teba“ povedala som a posledný krát mu zakývala pred tým než som vypla hovor. Potom som vypla celý notebook, a dala si ho na posteľ. Ľahla som si na posteľ a zatvorila oči. Prečo som mu ľahko odpustila? Lebo ho celým srdcom milujem. Keď som bez neho tak premýšlam inak, a to sú väčšinou debiliny. Potrebujem ho viacej ako som si myslela.

„Nechaj ma spať“ povedala som , ani neviem komu. Chcela som spať no niekto so mnou tu mykal.. „Emily... prosím“ prosila ma. Bola to moja mama. „Mamíí prosím“ povedala som a otočila som sa na druhú stranu. „Dobre nechám ťa, len chcem aby si išla zobrať  Tori a Benniho do škôlky, a mohla by si ísť aj s Elliotom a s Alex do školy... trochu sa poprechádzať.“ Povedala. „Dobre“ povedala som a sadla si. „No ja idem aj ocko. Ideme do roboty maj sa“ povedala a odišla. Konečne! Znovu som sa zakryla a robila že spím, no nepodarilo sa mi zaspať tak som sa postavila a išla do kúpeľky. Umyla som si tvár a potom zuby. Vyzliekla som si pyžamo a hodila ho do koša. Išla som späť do izby a zobrala som si čisté veci ktoré som si rýchlo obliekla. Vyzeralo to jednoducho ale hovorí sa že Krása je i v jednoduchosti. Išla som späť do kúpeľky a nalíčila sa. „Emily poď!“ zakričala na mňa Alex. „Minutkáá“ zakričala som a rýchlo som si dočesala vlasy. „Uff“

„Som tu“ povedala som a zoskočila z posledného schodu. „No konečne“ vzdychla si Alex. „Pff“ povedala som a otvorila som dvere. „No poďte“ povedala som a každý vyšiel. Zobrala som si nejaké kľúče čo boli na stolíku a zamkla dvere. Vyšla som a chytila Tori a Benniho za ruku. Išli sme všetci piati do škôlky a školy. Škôlka je bližšie. „Počkajte hneď som tu“ povedala som a spolu s Tori a Bennim som odišla do škôlky. „Ukážte kde máme ísť“ povedala som a pozrela na nich. Obaja ukázali na rovnaký smer tak sme tam išli. Otvorila som dvere a ocitla sa predo mnou chodba, dlhá schodba. Kráčala som a všímala som si kresbičky ktoré boli na nástenkách. Zazrela som tam jednu kresbu kde bol podpis Tori&Benni. Zastavila som a oni sa hneď pozreli na mňa. Ukázala som na kresbu a spýtala sa: „To ste vy kreslili?“ Obajala prikývli a ja som si tú kresbu pozrela z blízka. Nadpis bol My Family. Bola tam mama a oco ako sa držia za ruku a pred nimi Tori, Benni, Elliot, Alex a dokonca som tam bola ja ako sa držím za ruku s Justinom. Pozrela som sa na nich a oči sa mi pomaly napĺňali slzami. „Páči sa ti to?“ spýtal sa Benni. Prikývla som a čupla som si k nim a objala ich. „Veľmi vás ľúbim.“ Povedala a obom som dala pusu na líca. „Poďme už, potom prídem pre vás“ povedala som a postavila som sa. Jednu ruku mi chytila Tori a druhú Benni. Usmiala som sa na nich a išli sme ďalej. Objavila sa úred nami šatňa. Hneď si bežali ku skrinke a ja som išla ku dverám triedy. „Dobrý deň“ povedala som a dve tety sa na mňa hneď pozreli. „Dobrý deň, vy ste kto?“ spýtala sa jedna. „Ja asi viem“ povedala tá mladšia. „Slečna Black, sestra Tori a Benniho“ povedala. Usmiala som sa na nich a tá druhá teta sa len čudovala. „Odkiaľ ste to vedeli?“ spýtala som sa. „No je to v novinách ale nikto nevie o mojej rodine..“ dodala som. „Veľa krát kreslia teba a hovoria o tebe... a keď asi pred mesiacom kreslili rodinu tak tam nakreslili aj teba a vedľa nejakého chalana a ja som sa spýtala že kto to je a jej odpoveď bola: No predsa priateľ mojej sestry, Justin Bieber. Aj keď som ho ešte nevidela viem že sa veľmi ľúbia...“ povedala a usmiala sa. Nevedela som čo mám povedať tak som sa len hollywoodsky usmiala. „Ahoj Emily“ prišli ku mne a objali ma. „Čaute krpci, prídem pre vás. Ľúbim vás“ povedala som a zakývala som im. Odišli obaja a išli sa hrať. „Dovidenia, a ďakujem“ povedala som a pomaličky som odkráčala. Odfotila som si obrázok ktorý kreslili a potom odišla. Pred škôlkou ma už čakali nahnevaný Elliot a Alex. „Trochu ti to trvalo“ povedal Elliot. „Sorry, ale trošku sme sa rozprávali, no teraz už poďme.“ Povedala som a išli sme smerom ku škole. Cestou si ma prezeralo veľa teenageriek, asi vedeli kto som len nechceli uveriť že som tu. Usmievala som sa na nich a pomaly sme sa blížili ku škole.

„Ahoj Elliot“ zakývala som Elliotovi ktorý išiel k budove jeho školy. S Alex nechodili do rovnakej budovy lebo ona je staršia. „A s tebou pôjdem až dnu a ukážem ti babám že kto je tvoja segra a už ti budú veriť“ povedala som a pozrela na ňu. „Ďakujem“ povedala a spolu sme išli do hlavnej budovy školy. Otvorila som dvere a išli sme spolu. Počkala som ju kým sa prezula a spolu sme išli do jej triedy. Trošku som sa hanbila no potom ma to prešlo. Alex otvorila dvere a hneď ako ju uvideli každý zvolal. „Ahoooj“ a pár dievčat k nej aj bežalo a objalo ju. No prišiel aj jeden chalan ktorý ju objal okolo pása a pobozkal. Zrejme to je jej priateľ. „A ty si kto?“ prišlo ku mne jedno dievča. „Ja,, som sestra Alex“ povedala som. „Nie, ty si veď Emily.. Emily Black priateľka Justina Biebera“ povedala ďalšia. „Je obe, aj moja sestra aj priateľka Justina..“ povedala Alex a pozrela sa na mňa. „Už jej veríte? Máme predsa rovnaké priezvisko a aj sa trochu podobáme.“ Spýtala som sa. Nič nepovedali namiesto toho sa na mňa zvalili. „Wáááááá ty si Justinova priateľka!“ zavrešťali. „Prosím zavolaj Justina“ povedala jedna. „To je nemožné, lebo on má teraz koncerty“ povedala som. „Ou, a dáš nám aspoň podpis?“ spýtala sa jedna. Prikývla som a obzrela sa a vypýtal pero od Alex. Podala mi ho a hneď ako som sa otočila stál predo mnou rad. Začala som im podpisovať, papiere, fotky Justina, a časti tiel. Boli to väčšinou baby, no našlo sa aj pár chalanov. Zrazu zazvonilo, presne keď som sa podpisovala poslednému a musela som odísť. „Majte sa! Alex stretneme sa doma“ povedala som a zakývala som im. Zakývali mi späť. Niektoré boli úplne rozmazané od plaču, a niektoré už skoro odpadli. Musela som sa na nich zasmiať, no musela som už ísť. Možno si nejaký učiteľ bude myslieť že som žiačka a že som utiekla z hodiny..

„Nemali by ste byť na hodine?“ spýtal sa nejaký neznámi hlas. „Ja nechodím na túto školu, bola som len odprevadiť súrodencov“ povedala som a ani som sa neotočila. „Otočte sa prosím“ povedal. Zistila som že je to žena. Zahryzla som si do pery a otočila sa. „Vy ste to dievča z televízora? Priateľka pána Biebera?“ spýtal sa. Prikývla som. „Prepáčte ale už musím“ povedala som a otočila sa. Celý čas sa na mňa pozerala ako na nejaké zjavenie a mala otvorené ústa. Prekrútila som očami a išla po schodoch. Vyšla som zo školy a postavila sa k ceste. Práve tam stál taxík tak som zaklopala na okno a hneď si ma všimol. Ukázal hlavou aby som nasadla a tak som aj urobila.

„Ďakujem“ povedala som a dala som mu peniaze. Vysadla som a išla som ku dverám. A teraz musím vyskúšať každý kľúč, no super. Stála som tam ako debil a skúšala som všetky kľúče. Asi na desiaty pokus sa mi to podarilo otvoriť tie dvere. Bola som strašne nahnevaná, no časom ma to už prešlo..

Hneď ako som vstúpila som sa vyzula a išla som hore. Prezliekla som sa do domáceho. Tyrkysové teplákové kraťase a voľnejšie tričko. Keď ohmatávam tú látku, tak pomyslím na to že to všetko mám od Justina. No nie úplne všetko lebo aj ja som si niečo kúpila, veď to je jasné. Nikdy nie je dosť šiat! Priznajte baby! :3 Zapla som si notebook a hneď mi začal blikať hovor od Justina. Je 9 hodín, a u neho? 9-8,,,, to je ale debil. U neho je jedna hodina ráno a on ešte furt je pred počítačom. Čo ak na mňa čaká? Uf, možno.

Zdvihla som a o chvílu som videla Justina na mojej obrazovke.

„Čaukoo“ povedala som. „Ahoj“ povedal a usmial sa. „Prečo už nespíš? Veď je u teba len 1 hodina ráno.“ Zasmiala som sa. „Čakal som na moju lásku“ povedal. „A čo ešte neprišla? Veď ju nevidím vedľa teba“ zasmiala som sa. „Práve prišla minútkou“ povedal a poslal mi pusu. Začala som sa červenať, no cez kameru to veľmi nevidno. „Ako je u rodičov?“ spýtal sa. „Veľmi dobre. Ospravedlnili sa mi za to že ma tam nechali a mám tu dokonca aj vlastnú izbu..“ povedala som. „Tak to je dobré, porozprávaj niečo o tvojej rodine, nehovorila si mi o nich veľa.“ Povedal a spojil prsty. „Tak začnime mamou. Ona mi prišla otvoriť a je veľmi milá. Môj otec tiež a je veľký fanúšik hokeja, Tori a Benni moji dvaja trpaslíci sú dvojčatá ktoré ma majú veľmi radi, Elliot môj tajomný brat. Ani sama neviem čo také ma rada, viem že na počítači sa zvykne často hrať. A potom Alexis. Moja verná Belieberka. Celú izbu má plnú tvojich plagátov“ povedala som a zasmiala sa. „Uff to máš veľkú rodinu. Rada by som ich spoznala. Čo keby zajtra prídem?“ spýtal sa. „To by bolo veľmi super. Už ťa niektorý berú ako rodina..“ povedala som. „Vážne?“ prekvapene sa spýtal. „Áno. Benni a Tori kreslili v škôlke svoju rodinu a bola som tam ja a ty si ma držal za ruku, bolo to také krásne“ povedala som. „Zlaté od nich“ povedal. Potom bolo ticho.. „Chýbaš mi, nie je tu nikto koho by som tu mohol celý deň držať v náručí.“ Povedal a zosmutnel. „Neboj sa. Onedlho už budeš...“ povedala som. „Už sa teším“ povedal. „Choď už spinkať, aby si mal energiu na zajtra“ povedala som. „Dobrý nápad, tak pp“ povedal a zakýval mi. „Ahoj, ľúbim ťa“ povedala som a poslala mu pusu. Zakýval mi a hovor zrušil. O chvíľu sa aj odhlásil. Išiel spať. Sladké sny láska.

Ležala som na posteli a odpočívala. No o chvíľu som zaspala.

„Zabila si moje dieťa!“ zakričal hlas. Bol Justinov. „Ale Justin, ja za to nemôžem....“ povedala som a úplne plakala. „Mňa to nezaujíma! Zabila si niečo čo bolo moje! Nechcem ťa už vidieť! Vypadni“ povedal a vyhnal ma. „Ale ja! ...“

„Žiadne ale. Si obyčajná klamárka, kebyže mi to povieš skôr tak to bude možno iné, no nie ty si sa rozhodla mi klamať...suka“ zreval na mňa. „Ale Justin! Ja ťa milujem..“

„Ja teba už nie.“ Povedal.

Otvorila som oči a rozhliadla sa po miestnosti. Som v izbe, v Austrálii. Bol to iba sen.. Našťastie <3 Ale hovorí sa že to čo sa nám sníva sa nám aj stane....

Dlhšia časť :D dúfam že sa vám páči a názory vyjadrite v komente :) tak mám jedno prekvapko :D dnes dám prvú časť s Kloe II. :D tak teraz späť k tomuto príbehu :D možno dám dnes ďalšiu ale musí tu byť +10 kom :D Láv ju :)

#42 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil na svetlo ktoré mi skoro vybilo oči. Otočil som sa na druhú stranu a hľadal Emily. Je to zvyk, vždy sa vedľa nej zobúdzam. No nebola tam. Jáj, veď jasné. Je v nemocnici... A ja za ňou dnes pôjdem! Rozhodol som sa a tak to bude. Postavil som sa z postele a išiel som do kúpeľky. Zamkol som sa a vyzliekol. Išiel som do sprchy a osprchoval sa. Umyl som si vlasy a potom telo.  Vyšiel som a uterák som si obtočil okolo pása a strel si všetky kvapky ktoré boli na mne. Umyl som si zuby a potom vyšiel. Niečo mi tu nesedelo.. no čo to mohlo byť.  No nebudem sa s tým zaoberať, radšej pôjdem sa rovno obliecť a rovno za Emily sa jej ospravedlniť. Obliekol som si čisté boxerky a išiel späť do kúpeľne. Urobil som si vlasy a hneď sa išiel obliecť. Obliekol som si čierne gate a véčkové tričko na ktoré som si dal riflovú vestu a obul si supry. Zobral som si jednu zo šiltoviek a zobral si slnečné okuliare. Vyšiel som z hotelovej izby a mal som namierené do nemocnice za Emily, sa jej ospravedlniť. Cestou som jej kúpil červené ruže, ktoré viem že veľmi miluje. Chcem aby mi odpustila, no neviem či to bude možné. Bojím sa že ma opustí.. A možno si ona myslí že sme sa rozišli lebo som povedal že si to musím premyslieť. Áno premýšľal som o tom včera, od vtedy ako som od nej odišiel, mi celý čas po mysli behala ONA. Ja ju nesmiem stratiť je moje všetko.. Je človek ktorému môžem všetko povedať..

Otvoril som dvere na nemocnici a išiel som na recepciu. „Dobrý deň mohli by ste mi povedať na ktorej izbe leží slečna Emily Black?“ spýtal som sa. Pravdupovediac zabudol som na to, dokonca ani som si to nevšimol. „Ste nejaký rodinný známi?“ spýtala sa a celý čas sa pozerala do knihy, ani sa na mňa nepozrela. „Som jej priateľ“ povedal som.. „Pff, jej priateľ je Justin Bieber a vy“ povedala a konečne sa na mňa pozrela. „Nie ste“ povedala. „Vlastne ste“ povedala. Usmial som sa na ňu hollwoodskym úsmevom a čakal na odpoveď. Najprv sa na mňa pozerala no potom sa pustila do hľadania. Oprel som sa o stôl rukou a čakal. „Je mi to ľúto ale Slečna Black, už túto nemocnicu opustila, dnes ráno.“ Povedala a zatvorila knihu. Bol som prekvapený. „Odišla?“ nechápavo som sa spýtal.  Prikývla. To snáď nie je možné. Ty kokos. Poďakoval som sa a nasrato sa vrátil na hotel. Išiel som autom ktoré nebolo moje. Už som zvyknutý jazdiť v iných. Najčastejšie sú to autá majiteľov hotelov  v ktorých som ubytovaný.  Väčšinou sú milý a požičajú mi ho. No čo mám robiť keď sú moje všetky v Amerike. Hneď ako som prišiel hore na hotel tak som si všimol Emily zmizli tašky. Sakra, vedel som už ráno že tu nie je niečo v poriadku. Zobral som si mobil a hneď jej napísal 4 esemesky. Bol som veľmi rozčúlený čo sa s ňou deje, kde je a čo má na pláne....Je niečo čo sa nikdy nezmení. Milujem ju.

Z pohľadu Emily:

„Emily?“ prekvapene sa ma spýtala mama. „Mami“ povedala som a oči sa mi naplnili slzami. „Poď sem.“ Povedala a v tej chvíľi som pustila všetky tašky a zavesila sa na mamu. Objala som ju a obe sme plakali. „Prepáč zlatíčko že sme ťa tam nechali“ povedala a silnejšie ma objala. „Nevadí mami, nemala som byť taká aká som bola.“ Povedala som. Objímali sme sa dlho no potom som sa rozhodla vojsť. Zobrala som si tašky a pomaly vošla. Bol to krásny luxusný dom. Nachádzala som sa na chodbe kde boli tri dvere a všetky boli zatvorené. „Ostatný?“ spýtala som sa. „Sú doma, choď za nimi“ povedala mama a ja som súhlasila. Vyzula som sa a dala dole sveter. Otvorila som pomaličky dvere a zistila som že je to obývačka. Tato sedel na gauči a vedľa neho bola Tori a Benni, a neďaleko od nich bol Elliot ktorý bol na počítači a nebol na FB! Dobrý chlapec. „Mami prines ešte pocorn“ povedal Beni a ďalej kukali hokej. „Ja nie som mama“ povedala som a odrazu boli všetky pohľady na mne. „Emily? Zlatíčko... si to ty?“ spýtal sa tato a zrazu sa mu oči naplnili slzami. Prikývla som a kráčala som k nim. Tato prišiel ku mne a objal ma. „Emilýý“ rozbehli sa ku mne Tori a Benni. „Čaute krpci, chýbali ste mi. Neviem či sa na mňa ešte pamätáte.“ Povedala som. „Jasné“ povedali. „Elliot? Ty sem ani neprídeš?“ spýtala som sa. Neodpovedal. No po chvíli sa ku mne rozbehol a objal tiež. „Čo ťa sem priviedlo zlatíčko?“ spýtal sa tato. „To vám potom poviem, idem nájsť Alexis“ povedala som. „Dobre, ale potom poď späť.“ Povedal. Prikývla som a išla som hľadať jej izbu. Po chvíli som otvorila izbu a bolo tam dievča ktoré sedelo na posteli a čítala nejakú knihu. Bola to Justinova. Okrem toho mala celú izbu vyzdobenú jeho plagátmi. „Alexis?“ spýtala som sa. Hneď sa ku mne otočila a prekvapene na mňa pozrela. „Emily.“ Povedala a rozbehla sa ku mne. Objala som ju a potom sme sa začali rozprávať. Vypytovala sa čo robím a že čo je s Justinom. Bola Belieberka a vedela že som s ním spolu. Bola moja segra ktorú mám veľmi rada tak som jej všetko povedala. „Neboj sa, on ťa ľúbi. Podľa tých fotiek a statusov si myslím že ťa vážne miluje.“ Povedala. Má pravdu. Objala som ju a povedala. „Raz ťa za ním zoberiem“ povedala som a oči sa jej v momente rozžiarili. 

Je kratšia, no už musím ísť. Zajtra dám tiež jednu, no potom až v nedeľu lebo idem k otcovi ale mama mi dovolí NB!! :D čiže napíšem pár častí, pokúsim sa dlhé :* dúfam že sa páči a vyjadrite názory :* +11 kom. :)

Emily a jej sestra :)

Smutný Justin :(

#41 Pretancuj svoj život :)

Milujem ho!

Nudila som sa, bola som úplne sama na izbe. Nikto tu nebol, ani jedna duša. Nedalo sa tu nič robiť len proste ležať, no našťastie mám mobil. Vytiahla som ho a začala sa s ním hrať rôzne hry a časom som zistila že tu je Wifi, tak som sa pripojila a išla na twitter. Celý bol tým zaplnený, že je Justin smutný a nech sa usmieva. Bolo tam aj to že som v nemocnici, ale nevedeli prečo. Ešte dobre, nechcem aby celý svete vedel že som bola tehotná. To by bola téma číslo 1. Na jednom svete. A to sa nemôže stať.

Prešlo pár hodín a ja som ešte vždy tu, a sama. Mohlo byť tak šesť hodín večer keď zrazu vošiel doktor. Pýtal sa ma ako sa cítim a tak. Urobil pár vyšetrovaní a potom odišiel. Za pol hodinu sa vrátil aj s výsledkami ktoré hovorili že som zdravá a , že mi nič nie je. Čiže zajtra môžem ísť domov....A kde domov? Ja nemám žiaden domov. Veci mám u Justina, a toľko peňazí nemám aby som si kúpila byt. Ostala mi jediná možnosť.. Odísť do Austrálie za rodičmi..

Začiatkom to bol iba vymyslený nápad, no časom, sa stal celkom dobrým. Už len zistiť presnú ich adresu. Rozmýšľala som ako ich nájdem a potom ma to napadlo. Alexis má už 14 tak už určite má FB. Pochybujem že Tori a Benni majú veď majú len  3 roky /sú dvojčatá/ a Elliot má tiež len 10. Zobrala som si mobil do ruky a išla som na FB. Mala som veľmi veľa správ, žiadostí o priateľstvo a dva krát toľko upozornení. Nezaoberala som sa s tým len som len som zadala do vyhľadávaču: Alexis Black a čakala. Našlo mi tam tri baby. Samozrejme že som svoju segru hneď spoznala. Klikla som na jej profil a pozrela sa jej na fotku. Bola krásna, zmenila sa. Veď baby sa v jej veku veľmi menia. Vidím že si trošku dala ztmavšiť vlasy, že jej to mama dovolila. Pche, a mne nedovolila v 15 tatto. No dobre možno tatto je iné ale aj tak.

Klikla som na Info a tam to mala vypísané. Sutherland, Nový Južný Wales, Austrália.  Nevedela som kde to je tak som si zapla GPS na mobile a začala hľadať. Achh to je len na 30 km od Sydney. Dobre, tak tam pôjdem lietadlom a potom taxíkom k nim.. Už len zistiť presnú adresu ale samozrejme že ju tu nebude mať. Ale má tu telefónne číslo.. Opísala som si ho a urobila to čo ma Justin naučil. Našiel som ju podľa mobilu. Zapísala som si tú adresu a kontrolovala som to každú hodinu... Bola aj inde ale večer sa vrátila na to isté miesto.... Okolo desiatej som zaspala no o druhej som sa znovu zobudila. Napadlo ma pozrieť sa kde je. Bola tam. Čiže to je určite ich dom... Zajtra ráno idem na letisko, už hneď o desiatej!

Ráno:

Zobudila som sa o ôsmej. Ležala som tu v nemocnici. Postavila som sa a vyzliekla som si nemocničné šaty. Obliekla som si svoje. Mala som pri sebe kabelku tak som sa učesala a namaľovala. Umyla som si ruky a zuby a stlačila „zvonček“ aby prišiel doktor. O pár minút tu bol doktor a a trošku sme sa rozprávali a za všetko som sa mu poďakovala. Všetky kvety a čokolády som si hodila do tašky a vyšla som. Išla som taxíkom na hotel. Len aby Justin nebol na izbe. Išla som po schodoch na našu izbu a kartou ju otvorila. Práve som počul ako sa dvere zamkli a začala tiecť voda. Yess, čiže je v kúpeľke. Ani som nebola vybalená tak som si zobrala moje dve kufre a odišla som... Potichu, tak aby ma nepočul, a tak sa aj stalo. Justin si nič nevšimol. Pomaly som zatvorila dvere a išla nenápadne. No márne, Fredo si ma všimol a bežal ku mne. Pozdravil sa a hneď ma objal. Začala trošku nahlas rozprávať. To som nemohla nechať, veď by to ešte počul Justin. „Fredo ticho!“ povedala som a objala som ho. „Dobre. A prečo mám byť ticho, a kde vlastne ide?“ sypal zo seba otázky, jednu za druhou.. „Nechcem aby ma Justin videl, a idem do Austrálie za rodičmi..nechcem ho vidieť“ povedala som a znovu sa mi oči naplnili slzami.. „Neplač“ povedal. „Ale nepovedz to Justinovi inak ťa zabijem“ povedala som a odtiahla sa od neho. „Rozumieš?“ vážnejšie som povedala. Smutno prikývol. „Rozišla si sa s ním?“ spýtal sa. „Ani sama neviem čo sa deje, a teraz chcem byť sama a nemám kde ísť, tak idem k rodičom, no ja už idem, neviem kedy mi letí lietadlo.. Pá“ povedala som a objala som ho. „Dávaj si na seba pozor“ povedal a zakýval mi. Išiel na svoju izbu. Chytila som si do rúk moje dva kufre a išla som. Dávala som si pozor aby som nikoho nestretla. A tak sa aj stalo.

„Lietadlo do Sydney letí o 10 minút“ ozval sa ženský hlas ktorý ma upozorňoval. Bolo 12:05. Justin mi volal, asi 10 krát a mám od neho aj pár esemesiek, nemám chuť si ich teraz prečítať. Možno už v lietadle. Zobrala som kufre na pásku a prešla som kontrolou. Za pár minút som už sedela v lietadle a čakala aby sme vzlietli. Sedela som úplne vzadu, sama... No o chvílu sa objavilo jedno dievča, ktoré si sadlo vedľa mňa. Mohla mať tak 15 a všimla som si že je Belieberka lebo mala náhrdelník ∞Belieber. Hneď vedela kto som, tak sa ma začala vypytovať rôzne otázky. Ja som jej smutne odpovedala, lebo ma to už nebavilo.  Všimla si to tak prestala.

Celú cestu sme sa potom rozprávali už o normálnych vecí no ona potom zaspala. Vybrala som mobil a začala čítať esemesky od Jussa.

„Neopúšťaj ma shawtý....Milujem ťa“ To bola tá prvá. Ehm, shawty tak ma ešte nenazval. To sa mi veľmi páči- zahryzla som si do pery.

„Nemyslel som že ti tým až tak ublížim, prosím odpusť mi...:*“

„Láska, ignoruješ? Prosím bojím sa o teba..xoxox“

„Už som ti odpustil, keby niečo. Milujem ťa..“

Dočítala som a oči sa mi naplnili slzami. Prečo mi to robí ťažším? Teraz mám ísť za pilotom nech sa otočí? Nie, nie. Ja si to musím ešte premyslieť..

„Zapásujte sa prosím. Pristávame“ počula som hlas letušky. Ja som zaspala? No čakala som to, veď to bola dlhá cesta..

Už sedím v taxíku a začína sa polhodinová cesta do Sutherlandu. Odpísala som Justinovi a bolo v nej toto: „ Ja si to ešte musím rozmyslieť. Neboj sa o mňa.. :)“

Nech si nemyslí že mu teraz hneď napíšem že všetko odpustené a že ho ľúbim. Kebyže si to myslí tak sa mýli... Ublížil mi, no máličko ale ja som citlivý človek.

Vytiahla som mobil a začala si prezerať naše fotky. Bolo ich veľa. Máme takú kde sme v blate, pri Eifelovke, aj v Louvre. No je ich viac. „Slečna bude to 50 dolárov“ povedal taxikár. Už sme tu? Vážne. Pozrela som sa na mobil a vážne ubehla tá pol hodina. Zaplatila som a vysadla som. Vybrala som si kufre a postavila sa pred dom č.107.

Zazvonila som a o chvílu pri prišla otvoriť mama. „Emily?“ prekvapene na mňa pozrela.

-Emily často mení názory, možno ho na začiatku milovala no na konic už nevedela čo má robiť- :*

Tak je tu tá sľúbená :* nabudúce tam aj bude pohľad Justina, to že ako si všimol že zmizli kufre a že nebola v nemocnici :* písala som to rýchlo lebo sme trocha blbi zo segrou a teraz už idem von lebo ma kamoši ťahajú von a mne sa absolútne nechce no pôjdem , mohli by ste ma prekvapiť keď prídem s5 s komentmi. Ak mi mama dovolí tak začnem dnes písať ďalšiu ktorú pridám zajtra :* +10kom. :) lávv júú :D

#40 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Nechcel som to už na začiatku vyťahovať ale proste musel som. Neverím tomu že ona bola vážne tehotná a vedela o tom vôbec?
„Prečo len bola?“ smutne sa spýtala. Úsmev jej úplne klesol a zmraštila obočie. „Pri tej nehode“ povedal som potichu a poškrabal sa za hlavu. Stlačil som jej ruku a celý čas sa pozeral do jej krásnych modrých očí. "Prišla si o dieťa" povedal som a ona na mňa vyvalila oči, ktoré sa po čase naplnili slzami. "Neplač zlato" povedal som a utrel jej slzy. "Nechaj ma Justin" povedala a to ma priam prekvapilo. "Prosím? Mám ťa nechať?" spýtal som sa. Dúfal som že som zle rozumel. "Áno, nechaj ma. Neviem sa na teba už pozrieť. Som vrah.. Zabila som dieťa.. Tvoje dieťa" povedala a sklonila hlavu. "Ale ty za to nemôžeš" povedal som a pozrel na ňu. Chytil som jej líce do rúk no ona sa odtiahla. "Je to moja vina.. Ja proste som o tom už vedela.. Vtedy keď bol ten koncert s Robom, v ten deň som sa to dozvedela.. Ráno keď som tam bola u doktorky.." povedal a ja som skoro odpadol. Neveril som tomu čo hovorila. "A čo si robila u doktorky?" zvedavo som sa spýtal. "Bolo mi zle.." povedala a pozrela na mňa ľútostným pohľadom. Sklamane som na ňu pozrel a povedal. "Mohla si mi to povedať." povedal som to aj keď som nechcel. "Vedel o tom už niekto?" nahnevano som sa spýtal. Nemo prikývla. "Stavím sa že som jediný kto o tom nevedel.." povedal som a postavil sa. "Ale Justin..." povedala potichu. "Daj mi čas si to rozmyslieť si všetko..." povedal som a
a mal som namierené von. "Kľudne pokračuj v turné. Mňa tu môžete nechať, aj tak sa nebudem istý čas vedieť pozrieť na teba.. Zabila som tvoje dieťa a klamala ti.. Máš veľké právo sa hnevať, a ani odpustiť mi nemusíš.." povedala potichu a pri tom vzlykala. Pozrel som sa na ňu posledný krát a otvoril som dvere. Vystúpil som a išiel som rovno na hotel..

Prečo mi to nepovedala? Bála sa mojej odpovedi? Milujem ju, určite by som nepovedal nič zle.. Ale no proste ja neviem. Je mi ľúto toho dieťaťa ale aj tak by sme na neho nemali čas. Veď šou biznis je ťažký.. Ale čo ma najviac mrzí je Emily. Som zvedavý ako bude to všetko prežívať.

Z pohľadu Emily:

Dosrala som to. Mala som mu to povedať! Sakra všetko je moja vina.. Ja som vedela že ho stratím. Ja som to proste tušila... Ach bože môj..Ja proste vážne neverím že toto sa stalo..-pomyslela som a pri tom som veľmi plakala. O chvíľu sa dvere otvorili a stála v nich Pattie. Sadla si ku mne a začali sme sa rozprávať.

„Dobrý deň Pattie“ zamrmlala som potichu. „Ahoj Emily, je ti už lepšie?“ spýtala sa. Pokrútila som hlavou ako na znak toho že mi nie je lepšie. Začala sa ma vypytovať čo sa stalo a nakoniec som jej to povedala. Povedala že Justin sa na mňa nebude na vždy hnevať len si to musí usporiadať v hlave. Je to pre neho ťažké lebo sa to stalo prvý raz v jeho živote..Plakala som pri nej a vyznávala jej lásku ktorú cítim k Justinovi. Bola pri mne a upokojovala ma. Jej slová pomohli. Po čase prišiel aj Fredo, Mia a ostatný z Crew. Bola som veľmi rada že oni na mňa myslia. No musela som im oznámiť že teraz odchádzam. Nebudem schopná sa vedieť pozrieť na Justina.

Každý odišiel, bolo ich tu veľa, nezmestili sa skoro do izby. Ostalo tu ticho a nejaké vecičky od nich. Jediný kto tu nebol bol Justin. Chýbal mi... Možno je koniec? Nie to nemôže byť, také zlé nič nepovedal....Ale veď na začiatku ma on ukľudňoval a potom odišiel. Neznesiem to aby sa na mňa hneval. Ale čo ak má Pattie pravdu? Nehnevá sa na mňa len si to musí dať do poriadku v hlave? Môže sa stať.

ták, ďalšia časť je na svete :D pokúsim

sa dať dnes ešte jednu, samozrejme dlhšiu! lebo táto bola krátka ale to len preto lebo už odchádzam, preč :D /von/ a prídem až večer :D modlite sa za mňa aby spm sa neutopila lebo dunaj stúpa :D a to že bude povodeň v našom meste je na 30% :/ to je málo ale aj tak :DD no čo už :D zatiaľ ma to nezaujíma kým to nepríde o.O :DDDD no dobre, tak :D +10 kom :D Lááv jú :D

Emily :) aj keď je teraz smutná :/

#39 Pretancuj svoj život :)

„Ahojte“ povedala som a objala som ich. Bolo ich tam dokopy šesť. „Neverím že ste tu“ povedala som. „Ja som ti hovorila že prídeme keď si v Paríži“ povedala Stell. „Ďakujem že ste prišli, poďte ešte raz sem“ povedala som a išla som ich objať. „Počkajte chvílu. O pár minút som tu“ povedala som a išla som dnu za Scooterom. Spýtala som sa či môžu prísť a súhlasil. Išla som späť k ním a zaviedla ich dnu. Predstavila som im každého okrem Justina. Ten je na M&G a neviem dokedy tam bude trčať. „Budeš dnes aj tancovať?“ spýtal sa Chris-chalan zo skupiny. To je ten ktorý mi povedal aby sa nemám báť keď sme vystupovali  v tom klube. Je celkom milý. „Asi nie“ povedala som. „Ou“ povedala sklamane Stell. „To nevadí“ povedala. „Dobre“ povedala som smutne. Možno by som aj mala tancovať , keď sem prišli iba kvôli tomu aby ma videli. Veď čo tie tri tance vydržím. „Viete čo? Budem tancovať“ povedala som. „To je super“ prišli ku mne a objali ma. „Hneď som tu, pôjdem to povedať ostatným.“ Povedala som a išla som za Fredom. „Ehm, Fredo? Vieš prišli za mnou kamoši s USA a oni si mysleli že budem tancovať, lenže ja som povedala Justinovi že nebudem lebo sa necítim dobre, alebo mohla by som aj napriek tomu tancovať? Prosím vydržím tie tri“ prosila som ho. „Dobre, ale tak bež za Miou aby ťa nalíčila a choď sa obliecť. Ja pôjdem za nimi a porozprávam sa s nimi a potom ich zavediem po pódium dobre?“ spýtal sa. „Ano! Ďakujem“ povedal som a hneď som sa na neho zavesila. Objala som ho tak silno ako som len vedela. „Emily stačí“ povedal a ledva vedel dýchať. „Sorry, tak ja idem“ povedala som a išla som za Miou. Všetko som jej povedala a potom som si sadla na stoličku. Dala som si tabletky aby ma nebolela hlava ani brucho. Neviem či to bola dobrá voľba, nechcem bábätku ublížiť. Zapila som ich vodou a Mia ma začala malovať. Dala mi púder, špirálu, linku, rúž a zvýraznila obočie. Vlasy mi vyžehlila a urobí vysoký cop. Vyzeralo to krásne. Išla som sa obliecť do toho v čom budem tancovať. Najprv si oblečiem to v čom budem na ALAYLM. Je to v poradí druhá pesnička. Za ňou bude Love Me, za ňou idem zase tancovať a to na Believe, potom pôjde Die In Your Arms, potom idem znovu tancovať a to na Fall, a potom pôjdu ostatné. Už sa veľmi teším.

Sedela som na gauči a čakala aby sa skončilo M&G. Každému som povedala aby nič nepovedal Justinovi, chcem aby sa prekvapil keď ma uvidí na pódiu. „Emily, skry sa idem Justin“ povedal Fredo ktorý prišiel no hneď aj odišiel. Sakra kde mám ísť. Nič tu nie je. Rozhodla som sa že pôjdem za záves. Skryla som sa tam.. „Nevideli ste Emily?“ pýtal sa nahnevaný Justin. „Odišla na záchod myslím, ale ty už radšej choď“ povedal mu Fredo. „Ale ja som jej to sľúbil že ju počkám“ povedal Justin. „Toto ti prepáči, no rýchlo už ťa čakajú“ povedal Fredo. „Dobre ale ak mi to neprepáči tvoja vina“ povedal Justin a zasmial sa. Čakala som chvílu a ako som započula že hrá pesnička AATW tak som vyšla. Pozrela som sa do zrkadla a upravila som sa.  Dala som si ešte náušnice ktoré mi dala Mia že si ich mám dať presne pred vystúpením. Boli také dlhšie. Dala som si ich do ucha a išla som za ostatnými ktorý majú nastúpiť na tento tanec. Rozprávala som sa s nimi a už boli ku mne oveľa milší. Už ich mám celkom rada, a aj oni mňa. „Môžete ísť na miesta“ povedal za nami nejaký muž. Nespomeniem sa na jeho meno. Išla som za ostanými a o chvílu odišli z pódia niektorý tanečníci a išli sme mi. Ja som stála zatiaľ úplne vzadu , čiže ma Justin ani nevidel. O to lepšie. Dúfam že som nezabudla tanec. Ale veď určite nie, alebo? Veď som bola na každých skúškach a vždy som pozerala tance, len na tej ktorá bola pred týmto koncertom som nebola. No nevadí snáď si to moja maličká pamäť pamätá.

Pustila sa hudba, Justin začal spievať a mi sme začala tancovať. Bola som vzadu no vždy som išla bližšie a bližšie. Tancovala som ako o život. Tak dobre ako sa len dalo, veď Stell a ostaný sú v prvej rade a okrem nich má vidí viac tisíc fans. Blížila som sa k Justinovi a onedlho sm už bola  pri ňom. Keď si ma všimol tak sa mu oči rozžiarili a usmial sa. Ďalej som tancovala a nemohla som si nevšimnúť Justinove oči na mne. No pesnička skončila a ja som odišla z pódia. Mala som 3 minúty na prípravu. Rýchlo som si vyzliekla veci a obliekla si veci na pesničku Believe. Ledva som stíhala lebo mi bolo tričko veľké a panikárila som. Nakoniec som si ho vymenila z jednou babou ktorej bolo zas malé. Obliekli sme si ho obe a pasovalo nám perfektne. Objala som ju a ako znak poďakovania. Znovu sme išli na pódium tancovať. A tak to išlo aj pri pesničke Fall.

Dotancovala som posledný tanec môjho „vystúpenia“  a išla som sa vyzliecť z týcho nepohodlných vecí. Obliekla som si svoje ružovo-čierne šaty /bola tu fotka v minulej časti/ a obula balerínky. Vybrala som si megadlhé náušnice z uší a zo stolíka som si zobrala svoje. Rozpustila som si vlasy a učesala si ich. Išla som po pódium za ostatnými. Niečo hovorili no nič som nepočula od tej hudby. Naznačila som im že potom nech mi to povedia.
Celý čas som sa pozerala na Justina a usmievala sa. Bol taký krásny, proste dokonalý a môj.
Zrazu som dostala obrovskú potrebu ísť na záchod. Bežala som o život a časom ma začalo bolieť brucho. Dobre že sa toto nestalo hore na pódiu. Išla som na záchod kde som vracala... fuj. Bolo to odporné.. Sedela som vedľa pri záchode s obrovskými bolesťami. Zrazu si ma všimla Mia a prišla ku mne.. Pomohla mi zo všetkým, dala mi pohár vody a tabletky. Položila ma na gauč a zakryla prikrývkou ktorá tam bola vedľa. „Ďakujem“ zašepkala som.  „Nz“ povedala a sadla si vedľa mňa a začali sme rozprávať. Mia je baba ktorej môžem všetko povedať. O chvílu prišiel aj Fredo a keď uvidel ako sedím na gauči celá zničená, /vyzerala som ako mŕtvola/ tak sa k nám rozbehol. „Čo sa ti preboha stalo?“ prekvapene sa spýtal. Mia mu všetko porozprávala. „A prečo si vlastne vracala?“ spýtal sa Fredo. „Ja viem prečo“ potichu som zašepkala. „Poviem vám to ale nehovorte to nikomu chápete ma? Ani Justinovi“ povedala som potichu a pozrela sa na nich. Prikývli a na Mii som už videla že niečo tuší. „Som tehotná“ poticho som povedala až mi vyšla slza. „Preboha a Justin o tom nevie?“ spýtal sa potichu Fredo. „Nie, bojím sa mu to povedať.“ Povedala som. „Aj ja som sa to len dnes dozvedela.“ Zamrmlala som. „Ale veď je tvoj priateľ pochopí to“ ukludňovala ma Mia. „Ale bojím sa... poviem mu to po čase. Keď bude ten správny čas. Teraz má veľa koncertov a ledva má čas.“ Povedala som. „Máš pravdu“ povedal Fredo. Usmiala som sa a napila sa vody. „Pomôžeš mi vybrať OLLG? Samozrejme ak ti je už lepšie, vieš dnes som na rade ja“ povedala Mia. „Jasné“ povedala som. Vážne mi už bolo lepšie. Možno pomohla prítomnosť dvoch ľudí ktorých mám rada. „Ďakujem vám ešte raz“ povedal som a objala som ich. Zasmiali sa a ja som sa postavila. „Počkaj minútku“ povedala som a išla som k zrkadlu. Utrela som si čierne fľaky pod očami a trošku sa upravila. Napila som sa vody a išla som za Miou. „Môžeme“ povedala som a usmiala sa. „Dobre, ak začne hrať hudba ideme, a ideme dozadu capito?“ spýtala sa. Prikývla som a čakali sme kým sa začne pesnička. O necelú minútku sa začala. Mia ma slabo potiahla za ľakeť ako znak toho že ideme. Išli sme tak nenápadne ako sme len vedeli. Pár Beliebers si nás všimlo ale to nevadilo. Išli sme úplne dozadu. „Choď vybrať jednu“ povedala Mia. Prikývla som a išla som pomedzi dievčatá. Skoro všetky mali šaty s veľkým výstrihom a metrové štekle. Bože.. No našla som jednu ktorá mala legíny a tričko s Justinom. Okrem toho mala aj náramky a krásny náhrdelník Belieber. To bude ono, bude OLLG. Išla som k nej a chytila jej rameno. „Chceš byť OLLG?“ spýtal som sa jej. „Áno!“ zavrieskala. „Ďakujem Emily“ povedala a objala ma. Bola celkom zlatá. Mohla mať tak 14 a bola veľmi pekná. Mala hnedé vlasy a zelené oči. Spolu sme išli za Miou a odtiaľ rovno za pódium. Všetko sme jej vysvetlili a ona iba kývala. Bola v šoku...z toho čo sa práve deje. Veď kto by nebol. Zobrali sme ju k tanečníkom ktorý ju potom zobrali na pódium k Justinovi ktorý jej potom dal ružu.... a tak. Veď viete o čom je OLLG. „Dobrú si vybrala“ povedala Mia. „Ďakujem“ povedala som. „Ale vážne, na nej je vidno že ho miluje, ostatné boli vyparádené, česť výnimkám lebo bolo aj veľa takých ako je ona“ povedala. Prikývla som. Ľahla som si na gauč a pomaly zaspala.

„Láska, ideme“ pohladil ma Justin po líci. Otvorila som oči a sedel vedľa mňa. „Už je koniec koncertu“ povedal. „Poďme na hotel“ povedal. „To už vážne? Aj vystúpenie Roba som zmeškala?“ spýtala som sa. „Hej, malo byť na začiatku no presunuli sme ho na koniec keď si už spala.“ Povedal. „Aha no dobre“ povedala som a posadila sa. Justin mi pomohol vstať a hneď ako som sa postavila si obtočil ruku okolo môjho pásu. Spolu sme odišli von a cestou sme stretli Stellu a ostatných. Sakra zabudla som.  Rozprávali sme sa s nimi dlho, no potom sme už museli lebo bolo už neskoro. Rozlúčili sme sa a ja som im sľúbila že keď sa vrátime do Ameriky tam pôjdeme za nimi. Naposledy som im zakývala a odišla von. Išli sme domov taxíkom lebo Rob už odišiel. Som zvedavá či o tom Justin vie že som vracala. Asi nie.. „Ináč veľmi si ma prekvapila tým že si tancovala“ povedal Justin a chytil ma za ruku. Začervenala som sa a odpovedala mu. „To bol zámer. Prekvapiť ťa. No a to aby ma Stell a ostatný videli tancovať, preto vlastne prišli“ povedala som. „To je od nich milé“ povedal. „To je“ povedala som a oprela si hlavu o jeho plece.

Spolu sme odišli na hotel kde sme nakoniec zaspali v spoločnom objatí. Na ďalší deň bolo znovu vystúpenie a znovu som tancovala. Ani v ten deň som mu nepovedala o tehotenstve. Na ďalší deň sme išli s tourbusom do Lyonu. Tam sme boli s Justinom v Zoo aj na kúpalisku. Zase som mu to nepovedala. Do riti dokedy to budem naťahovať.. Teraz práve sedím v aute a idem za Justinom ktorý je na skúškach no ja som musela odskočiť na hotel pre niečo.

Pozerala som sa von oknom a čakala aby sme tam konečne boli. „Kedy tam budeme?“ spýtala som sa. „Onedlho sle...“ nestihol dopovedať a niečo sa stalo. Zahmlelo sa mi pre očami a nevidela som nič.

Otvorila som pomaly oči a rozhliadla sa po izbe. Bola som v nemocnici a vedľa mňa bol Justin. „Čo tu robím?“ spýtala som sa. „Emily?“ prekvapene sa na mňa pozrel. „Emily! Ty žiješ!“ povedal Justin. „Ehm prečo by som nežila?“ nechápavo som sa spýtala. „Lebo si skoro zomrela.. autonehoda“ povedal Justin. „Bože môj“ povedala som. „Aspoň že žiješ“ povedal Justin a chytil mi líce. „Aspoň že si odo mňa neodišla“ povedal a dal mi pusu na líce. „Idem pre doktora“ povedal a hneď sa vyparil.  Prvé na čo som pomyslela potom bábo. Čo ak pri tej nehode zomrelo. „Neviem nájsť doktora“ prišiel nahnevaný Justin. „Zlato nevadí, ostaň tu aspoň ty so mnou“  povedala som a pozrela na neho. Zobral si stoličku a sadol si ku mne. Chytil mi ruku a pozrel na mňa. „Zlato je tu niečo o čom by sme ssa mali rozprávať“ povedal smutno. Pozrela som sa na neho a čakala.. „Vieš o tom že si bola tehotná?“ spýtal sa. Prečo len bola? :O

Dlhá časť len pre vás :* dúfam že sa vám páči a teraz to začína to celé, zápletka, bude tam aj kvapka adrenalínu no viac neprezradím :) ďalšia bude asi v utorok :) ale +10 kom . :D a chce vás poprosiť aby ste mi napísali ktorá taká "časť" z tejto časti sa vám najviac páčila :) vyjadrite názor :*** a ďakujem za všetky tie krásne komentáre čo dávate a za +40 000 návštevou blogu :D lav jú :*