#32 Summer Love :)

Celá dovolenka prebehla fajn. Podrobnosti nebudem opisovať lebo to by som hovorila asi navždy. Stačí toľko že sa mi zlepšil vzťah s rodičmi a Willom som už tiež fajn. Aj sa mi priznal že na začiatku trocha žiarlil ale potom ho to prešlo.

Od konca dovolenky už prešli dva týždne. Každý deň som chodila von so Sam no aj s Tomom. Uvedomila som si že ho vážne milujem a aj keď sa predo mnou niekedy objaví Maťo tak sa ku nemu určite nevrátim. S Dominikou som sa rozprávala každý druhý deň cez skype a cez facebook sme si písali skoro vždy. Povedala mi že Maťo sa s ňou nerozpráva už dobrých pár dní. Je to kvôli mne, určite, no ona povedala že sa na mňa nehnevá. Povedala som jej všetko a jej odpoveď bola jednoduchá. Vedela, že to takto dopadne. Zažila to tiež, tak ma chápala. Našťastie; nechcela by som ju kvôli tomu stratiť. Je pre mňa až príliš dôležitá.

„Rebecca, prosím ťa poď sem.“ Zakričala moja mama okolo desiatej ráno. Pomaly som sa vytackala z postele a odišla dole za mamou. „Áno mami?“ spýtala som sa harmonickým tónom mami. „Ideme aj s tvojím otcom do Bratislavy. Boli sme tam už pradávno a ako si hovorila máš tam kamarátku, tak by sme ťa chceli spýtať či by si nešla s nami. My by sme zatiaľ boli na nákupoch a ty by bola zatiaľ s ňou vonku, alebo proste niekde. No čo na to hovoríš?“ spýtala sa mama smelo. „To-to.. vážne?“ spýtala som sa celá ohromená touto správou. „Úplne vážne, o hodinu vyrážame. Tak?“ spýtala sa. „Jasné že áno mami! Ďakujem.“ Zvrieskla som a objala ju. „Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem.“ Povedala som a silno ju objímala. „Bože ešte ma uškrtíš. Choď sa pripraviť,“ povedala a zasmiala sa. „Dobre mami. Ešte raz ďakujem!“ povedala som a odišla hore do postele. Búrili sa vo mne rôzne pocity. Bola som veľmi šťastná, veselá , zaskočená touto správou ale trochu som sa aj bála. Čo ak stretnem Maťa? To sa dúfam nestane, ale teraz nemôžem na neho myslieť. Uff dobre, nemôžem teraz rozmýšľať mám na všetko hodinu!- pomyslela som si a našla notebook a rýchlo ho zapla. Vbehla som do kúpeľni kde som sa rýchlo osprchovala a vyšla až o polhodinu; no už som bola aj usušená a nalíčená. Sadla som si za notebook ktorý bol už zapnutý a prihlásila na fb. Hneď som napísala Tomovi aká som šťastná aj keď bol offline. Hm.. dúfam že bude Dominika doma. Raz mi posielala jej adresu keď som jej chcela niečo poslať, myslím že to mám ešte medzi správami na fb. Klikla som na tlačítko 'zobraziť celú konverzáciu' a začala hľadať. „Mám to!“ povedala som nahlas a do mobilu si zapísala jej adresu. Sakra, už mám len dvadsať minút!- pomyslela som si a rozbehla sa do šatníka. Desať minút som rozmýšľala čo si oblečiem no nakoniec som sa rozhodla pre niečo jednoduchšie. Vrátila som sa ešte do kúpeľky kde som si urobila vlasy a nastrekla som sa voňavkou od Katy Perry. „A som hotová.“ Povedala som keď som si zapla náhrdelník. Zobrala som si tašku ktorú som si prehodila cez plece a dala si do nej mobil, peňaženku, slúchatká a vreckovky. Zišla som po schodoch a predo mnou už stála mama. „Práve som ti chcela zakričať že už ideme. Otec už sedí v aute ak chceš môžeš nastúpiť.“ Vravela mama. „Dobre.Tak idem do auta.“ Oznámila som jej a obula si topánky a za pár sekúnd som už sedela v aute.

Celú cestu som počúvala hudbu a takto sa ten čas zdal byť kratším. Keď sme prišli do Blavy tak som si už slúchadlá vybrala z uší. „Becca, na akú adresu ťa mám zobrať?“ opýtal sa otec. „Ou minutka.“ Povedala som a začala hľadať adresu v mojom mobile. „Je to tam napísané,“ podala som mame mobil. Otec naťukal adresu do GPS-u a za päť minút sme stáli pred jedným domom. „Tak ja idem. Bude to určite tento, takto mi ho ona opisovala. Ak niečo tak vám zavolám. Nebojte sa o mňa. Ahojtem“ povedala som a oni odišli jasné že sa mi ešte pred tým pozdravili. Uff. Napravila som si tričko a po úzkom chodníku prešla ku vchodovým dverám. Dva krát som zazvonila a už som počula niečie kroky. „Áno?“ ozval sa chlapčenský hlas keď sa dvere otvorili. „Rebecca?“ prekvapene sa spýtal chlapec. Veríte či nie, bol to Maťo. Aspoň viem že som na dobre adrese. Oči sa mi rozšírili a mi sme sa na seba pozerali ako debili. Neverím že ho vidím...

po dlhej dobe nová časť, dúfam že sa vám páčila :)

#Viki

#31 Summer Love :)

Nová časť :-) dúfam že sa vám bude páčiť :3 ďakujem za komentáre :)

„Ehm..“ povedala som a pozrela na Toma. „Rebecca Anna.. odpovedaj mi.“ Povedal. Bože on povedal aj moje stredné meno ktoré používa iba občas. „A teba odkedy zaujíma čo ja robím?“ vyletela som na neho. „Som tvoj otec Becca, samozrejme ma zaujíma čo robíš.“

„Áno? A čo posledných 5 rokov? Ani si nevedel kde som a čo robím. Ty aj mama ste sa zaujímali o svoju robotu a ja som vás vôbec nezaujímala.“ Poslednú vetu som povedala dosť nahlas a potom som odišla von. Sadla som si ku bazénu a objímala si nohy. Bradu som mala položenú na kolenách keď som zacítila niečo vlhké na mojich lícach. Nie ja nesmiem plakať. Nemôžem kvôli tomuto... „Becca?“ ozval sa chlapčenský hlas. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Toma. Hneď ako uvidel že plačem sa ku mne rozbehol a chytil za pleco. Nakoniec si sadol vedľa mňa a objal okolo pliec. „Neplač prosím. Všetko bude dobré, uvidíš. Je to len otázka času.“ Upokojoval ma Tom. „Nič nebude v poriadku Tom! Nič.. dneska ma už všetko serie.“

„Noo Becca. Nehovor to. Hej, ja som tu pre teba.“ Povedal. Pozrela som sa na neho, a uvidela jeho vystrašený výraz. „Ale ja viem že nič nebude dobré Tom. Najradšej by som odišla niekde. Ďaleko odtiaľto.“ Hlavu som zaborila do jeho pleca a objímala ho. „Tak poďme.“

Prekvapene som sa pozrela na neho. Nečakala som takúto reakciu. „A kde?“

„Neviem, poďme sa prejsť. Urobí ti to dobre, uvidíš.“ Navrhol. „Dobre, poďme.“ Postavila som sa a chytila Toma za ruku. Rýchlym krokom sme odišli a keď sme boli už ďaleko od domu tak sme spomalili. Nevedela som kde ideme len som kráčala a silno držala Tomovu hebkú ruku. O chvíľu sme sa ocitli na známom mieste. Bolo to miesto kde sme sa skoro pobozkali. Skoro.. uhm.. kvôli mne. „Je už lepšie?“ spýtal sa. Pokrútila som hlavou na znak nie a pozerala sa na more ako šumí. „Mám nápad ako ti zlepšiť náladu. Vyzuj si topánky.“ Povedal. „Čo prečo?“ nechápala som. „Len si ich vyzuj.“ Povedal. Urobila som ako povedal a vyzula si topánky. „Máš pri sebe mobil alebo niečo vzácne?“ spýtal sa. „Nie.“

„Tak je super.“ Povedal a pristúpil ku mne. Objal ma zozadu a pobozkal na plece. „Neboj sa dobre?“ spýtal sa. Prikývla som a on ma pomaly chytil do náručia. Pristúpil úplne ku kraju a vtedy som už vedela čo ide urobiť. „Tom si si istý že tam nie je 5 centimetrová voda?“

„Som si istý, neboj sa.“ Povedal. Usmiala som sa a Tom začal odpočítavať od tri.

„Jeden.“ Povedal a vtedy som sa chytila silno jeho rúk. „Dva.“ Povedal. Pomaly som zatvorila oči. „Tri!“ vykríkol a skočil. „Ááá.“ Zakričala som a potom sa už ocitla pod vodou. Vyplávala som ale Toma som nikde nevedela násjť. „Tom, ty debil kde si!“ zakričala som. Nič. Zase si robí srandu, typický Tom. O chvíľu sa vynoril z vody a vtedy som si všimla že mu krváca ruka. „Preboha Tom. Čo to máš na ruke?.“

„Ježiši, je to len škrabanec.“ Povedal a prišiel bližšie ku mne. „Poďme niekde kde nie je taká hlboká voda.“ Navrhla som. Prikývol tak sme odišli trošku viacej von. Keď sa mi už nohy dotýkali zeme tak som tam zastavila. „Hmm.“ Povedala som keď som zacítila Tomove ruky na mojich bokoch. Otočila som sa a rukami ho objala okolo krku. „Je ti už lepšie?“

„Oveľa.“ Povedala som a priblížila sa ku jeho perám. Nečakala som dlho a Tom ich spojil v jedno. Bol to krajší bozk ako ten náš prvý. Stáli sme tam dosť dlho a bozkávali sa. Potom sme sa aj šantili vo vode a tak. Bola zábava. Keď som začala byť hladná tak som už vedela čo príde. Nemáme zo sebou peniaze tak musíme ísť späť a ja sa budem musieť porozprávať s otcom. „Myslím že je čas ísť späť.“ Povedala som. „Máš pravdu.“ Povedal. Vyšla som z vody a odišla na naše miesto. Obula som si topánky a Tom tiež. Boli sme úplne mokrí. Veď jasné dvaja debili ktorí sa rozhodnú sa kúpať v oblečení. Zasmiala som sa a chytila jeho ruku.

Keď sme prišli ku domu tak sa mi nálada hneď zmenila na zlú. „Nechoďme dnu.“ Povedala som. „Dobre.“ Povedal Tom a sadli sme si na lehátko. „Becca?“ započula som hlas mami a otca naraz. „Tom mohol by si na chvíľku odísť? Nechceme ťa vyháňať len sa chceme porozprávať s našou dcérou.“ Povedala mama. Nie prosím.. „Jasné.“ Povedal a a už ho nebolo. Mama aj otec si sadli vedľa mňa a ja som mala celý čas skolenú hlavu. „Becca pozri sa na nás.“

Nepozrela som sa. „Dobre tak sa nepozri.“ Povedal otec. Hah, si píšte že sa ani nepozriem. „Becca, zlatíčko. Chceme sa ti ospravedlniť. Je pravda že sa náš vzťah za tie roky zmenil ale ty si už bola veľká tak sme mysleli že to zvládneš.“

„Mami, mala som desať rokov.“ Pozrela som sa na mamu. „Ani raz si nám nepovedala že ti to vadí.“

„Chcela som, ale po čase som sa začala cítiť zbytočná v tejto rodine. Nie je to ani rodina. Ja som sa ti to pokúšala povedať mami, nie raz ale vždycky si povedala že nemáš čas. A oci ty tak isto.“ Chvíľu som bola ticho no potom som pokračovala. „Koľko krát ste mi zavolali či nepotrebujem odvoz zo školy? Koľko krát ste mi zavolali že kde som alebo kedy prídem domov?  Ani raz.“ Povedala som. „Nevedeli sme že ti s tým až tak ublížime, prepáč nám to Becca. Sme hrozní rodičia..“ povedala moja mama. „Trvalo to dlho kým ste si to priznali.. ale aspoň ste si to priznali.“ Povedala som. „Je nám to strašne ľúto Rebecca..máš pravdu vo všetkom. Zaujímali sme sa len o našu prácu boli sme ňou zaslepení. Prepáč, prepáč.“ Povedala mama. „Vážne prepáč miláčik.“ Povedal otec. „Vynahradíme ti tých 5 rokov okej?“

Chvíľu som bola ticho a potom som prikývla. „Ľúbime ťa miláčik.“ Povedal mama a objala ma a potom aj otec. Ľúbime ťa som od rodičov už tak dlho nepočula. „Aj ja vám ľúbim.“

Chvíľu sme sa objímali a potom otec povedal. „Ale ako som si všimol ľúbiš aj niekoho iného.“ Povedal. Jeho tón bol pokojný. „Hej, vadí to?“ zahryzla som si do pery. „Ako by to mohlo vadiť? Už bolo na čase aby si si našla chlapa.“ Povedala mama a začali sme sa smiať. „A okrem toho, Toma poznáme dlho a viem že ste najlepší kamaráti a že by ti nikdy nijako neublížil. Ja som to videla, a bola to len otázka času kým začnete ku sebe niečo cítiť. Či veríš či nie, ja a tvoj otec sme boli najlepší priateľa od 11 tich a začali sme spolu chodiť keď sme mali 16 a odvtedy sme spolu.“ Povedala. „Wau, mami prvý raz mi rozprávaš o vašej minulosti.“ Bola som prekvapená. „Zaslúžiš si o nej vedieť.“ Povedal otec. Usmiala som sa a ešte raz ich objala. Chvíľku sme sa ešte rozprávali no potom sme odišli dnu. Vošla som do izby a na posteli sa vyvaloval Tom. „No čo je?“ spýtal sa. „Po sprche ti všetko poviem.“

Už ani neviem, koľkatý krát sa dneska sprchujem. Ale tak čo už. Nechcem smrdieť ani od chlóru ale ani od soli. Je to nepríjemný pocit. Zobrala som si čisté oblečenie a to mokré som položila na balkón aby sa usušila.

Po dvadsiatich minútach som vyšla z kúpeľne a sadla si na posteľ vedľa Toma. Všetko som mu povedala a boli sme obaja šťastní. Konečne je všetko v poriadku, ako Tom povedal. 

dúfam že sa vám časť páčila:$

#30 Summer Love :)

„Objímame sa? Vieš najlepší kamaráti to robia.“ Povedala som a odtiahla sa od Toma. „A najlepší kamaráti sa aj bozkávajú?“ spýtal sa hnusne.  Sklonila som hlavu a pomaly bola moja celá tvár červená. Nenápadne som so pozrela na Toma a ten bol tiež celý červený. „A teba to čo zaujíma?“ spýtala som sa a pozrela na neho. „Paradajka sa ozvala.“ Povedal. No tak toto si u mňa pokazil. „Prečo si ku mne takýto? Vždy si bol ku mne milý ale aj včera si ma ako keby ignoroval a dnes.. pff.“ Ani som nedokončila len som odišla dnu. „Oh ahoj Becca.“ Povedala mama ktorá do mňa narazila. Ignorovala som ju a odišla do izby. Tresla som dverami a sadla si na posteľ. Will mi lezie na nervy. Prečo mu vadí že som pobozkala Toma? Veď ani by ho to nemalo zaujímať..Nemôže byť že žiarli? Veď predsa pred nedávnom, dobre trocha dávnejšie, som mu povedala že ja k nemu vážne nič necítim. Možno sa z toho ešte nedostal.

Započula som klopanie na dvere a potom sa otvorili. „Becca, môžem vojsť?“ spýtal sa Tom. Prikývla som a on prišiel ku mne. Sadol si vedľa mňa a ruku položil na moju nohu. „Čo sa deje?“ spýtal sa. Bola som ticho. „Hneváš sa na Willa?“ spýtal sa. Ešte vždy som bola ticho. „Takže ty mi neodpovedáš, čo som ti urobil?“ spýtal sa. Keď videl že mu nebudem odpovedať tak sa postavil na odchod. „Nechoď.“ Povedala som a chytila jeho ruku aby prišiel späť. „Prosím neodchádzaj.“ Povedala som a on si sadol vedľa mňa. „Sadni si sem.“ Povedal a potľapkal si kolená. Sadla som si tam a ruky si obtočila okolo jeho krku. „Tak čo je?“

„Will mi lezie na nervy.“

„Ale veď nič neurobil, povedal na teba jedno zlé slovo. Nemôžeš sa na neho hnevať Becca. Je tvoj kamarát a urobil pre teba už veľa. Nemôžeš z toho robiť veľké haló. Zabudni na to, okej? Bol to pre neho šok keď nás uvidel nevedel čo má povedať.“ Povedal Tom a celý čas mi hladkal chrbát. Bol to taký skvelý pocit, že dlane človeka ktorého máte veľmi radi vás hladkajú. „Možno máš pravdu..“ povedala som. „Mám pravdu, len si to priznaj. A teraz choď von a tvár sa že sa nič nestalo okej?“

Prikývla som a on sa usmial. Postavila som sa a chytila jeho ruku. „Povieme im to?“ spýtal sa Tom. „Podľa mňa na to prídu aj sami ale lepšie by to bolo povedať im to, no nie hneď teraz.“ Pustila som jeho ruku a otvorila dvere. Mama a Willova mama stáli za pultom a niečo pripravovali. Sadla som si na barovú stoličku a sledovala ich. „Hmm, čo to bude?“ spýtala som sa. „Kuracie nugetky s hranolkami ako Will chcel.“ Povedala jeho mama. „Aha okej.“ Zo stoličky som sa presunula na gauč vedľa Toma. Trochu ďalej od Toma bol môj otec a Willov otec a úplne na kraji bol Will. Pozrela som sa na neho a on na mňa tiež. Pozrela som sa preč a potom sledovala telku. Zacítila som Tomovi ruku na tej mojej až nakoniec sme si preplietli prsty. Všimla som si že sa na nás otec pozerá tak som si od Toma ruku zobrala a položila na brucho. „Becca?“ započula som hlas otca. „Čo sa deje medzi vami dvoma?“

No super. 

trochu kratšia časť ale snáď sa páčila :33

a ďakujem za vaše úžasné komentáre :3

#Viki 

#29 Summer Love :)

„Chceš spáchať samovraždu?“ spýtal sa. Čo?.. Nechápem, teraz on to nepriamo priznal, že som to ja. Alebo? „Prečo by som chcela spáchať samovraždu.?“ Spýtala som sa. „Netvár sa že nevieš o čo ide, viem si blondína ale sprostá nie si.“ Povedal. Usmiala som sa a začala sa červenať. „Máš pravdu.“ Povedala som. „Som ja to dievča o ktorom si rozprával? Chcem to počuť aj z tvojich úst.“

„Hej si to ty.“ Povedal. Jeho hlas bol pri tom taký nevinný a aj sa tak tváril. „Vieš čo ma štve?“ spýtal sa. Prikývla som na znak aby pokračoval. „Že neviem čo cítiš ty.“ Povedal. „Mohli by sme sa o tom dohodnúť vonku, začína mi byť zima.“ Povedala som a on prikývol. Vyšla som z bazéna a obmotala si okolo seba uterák. Poviem mu to, po tom ako mi to povedal som už začala cítiť niečo, niečo čo som ešte nikdy necítila. Ani pri Maťovi, toto je iné. Milujem ho! Otočila som sa a videla Toma ako vyšiel z bazéna. Nevedela som čo mám povedať tak som k nemu iba odišla a objala okolo pásu. „To som prečo dostal?“ spýtal sa. „Ľúbim ťa Tom, a toto ľúbim ťa nie je také aké sme si zvykli hovoriť ako kamaráti.“ Povedala som. „Pravdou je že ja keď som ti povedal ľúbim ťa tak som to myslel vážne. Ale to len tento rok.“ Povedal. „Čo?“ odtiahla som sa od neho. „Ty si už do mňa zaľúbený 7 mesiacov?“ spýtala som sa. On len prikývol a sklonil hlavu. „A prečo si mi to nepovedal?“ spýtala som sa. „Bál som sa, ale teraz som si všimol trochu tvoje správanie ku mne tak mi to dodalo silu ale ten Maťo, no neviem..“ povedal. „Pre mňa už Maťo nie je. Nepíše mi nič, ignoruje ma, podľa mňa má inú.“ Povedala som. „Tak to je debil.“ Povedal. „Možno máš pravdu alebo sa mu niečo mohlo stať alebo ja neviem.“ Povedala som.. On neodpovedal. „Becca?“ spýtal sa. „Hm?“

„Kebyže nechodíš s Maťom, so mnou by si chodila?“ spýtal sa. Bol nervózny dalo sa to na ňom vidieť. „Ja neviem Tom, ja..“ prestala som rozprávať a sklonila som hlavu. Musela som sa rozhodnúť Maťo x Tom.

Maťo je jeden úžasný chalan ale mne to prišlo len ako táborová láska. Okej Bratislava je blízko ale nechcem za ním vždy chodiť. A už pre mňa ani nič neznamená alebo klamem samú seba? Povedala som to aj nahlas, že ma už nezaujíma ale možno ešte hej? Veď aj teraz rozmýšľam o ňom.

A potom Tommie..

Tom môj najlepší kamarát, ktorému som sa priznala že ho ľúbim a aj on mne. Vo filmoch zvykne byť že akonáhle si dvaja vyznajú lásku tak nastane bozk a bla bla bla.

„Vieš ty vôbec čo chceš?“ spýtal sa. Dalo sa počuť že sa na mňa už trošku hneval. „Áno viem.! Vieš čo chcem?“ spýtala som sa. Bola som rozhodnutá. Nenechám ho trpieť, veď 7 mesiacov? To je dlhá doba. A aj tak ho ľúbim, áno ľúbim ho. „Chcem byť s tebou.“ Povedala som a pozrela sa na neho. Z jeho neutrálneho výrazu sa stál úsmev od ucha po ucho. Prišiel ku mne a objal ma okolo pásu. Postavila som sa na špičky lebo on bol trochu vyšší ako ja. Pozrela som sa mu do očí. Boli plné radosti. Chytila som mu rukami líce a ešte raz si to premyslela. Je toto čo chcem? Definitívne.. Zatvorila som oči a priblížila sa ku jeho perám. Spojil ich v jedno a cítila som jeho mäkké pery ako sa dotýkali mojich. Bol to výborný pocit! „Na toto som čakal 7 mesiacov.“ Povedal keď sa odo mňa jemne odtiahol. Usmiala som sa na neho a potom ho objala okolo krku. Hlavu som položila na jeho plece a silno ho objímala. Ten pocit že objímate osobu ktorú ľúbite a vy viete že tá osoba vás ľúbi tiež. „Vy čo robíte?“ počula som až príliš známi hlas. Will? 

dúfam že sa časť páčila :333 <3 <3

#Viki 

#28 Summer Love :)

Ak mi dáš pusu...ak mi dáš pusu...ak mi dáš pusu.

Táto veta mi behala po hlave.

Mám mu ju dať či nie? Ale tak potom to nič nebude znamenať, proste bude to pre niečo..

„Tak to si ju radšej nechaj.“ Povedala som a mobil položila na stôl. Vyšla som a sadla si na gauč. Zatvorila som oči a rozmýšľala.

Prečo práve chcel pusu odo mňa? Možno to niečo znamená? Možno on ku mne niečo cíti? Alebo? .. Ach bože zase si robím nádeje. A keby aj cítil tak ja ešte aj tak neviem čo cítim. V jednu chvíľu ako teraz ma nezaujíma.. vlastne aj teraz o ňom rozmýšľam. Bože ja som ním už posadnutá. Musím niečo robiť aby som nie na neho myslela. Kebyže mám mobil tak sa s ním hrám, lenže ja debil som ho nechala vnútri a som lenivá ísť preň.

„Becca?“ počula som. Otočila som sa a vo dverách stál Tom. Usmial sa a potom si sadol vedľa mňa. „Prepáč ja som nechcel.“ Povedal a podal mi mobil. „Och, ďakujem.“ Povedala som a mobil si dala do vačku. „Určite je v tom SIM- ka?“ spýtala som sa. „Hej je, ak chceš sa kludne pozri.“ Povedal. „Netreba verím ti.“ Povedala som a pozrela na neho. Nastalo trápne ticho. „Ešte sa hneváš za ten bazén?“ spýtal sa. „Trošku.“ Povedala som a pozrela sa inde. Keď som sa pozrela späť on sa na mňa ešte stále pozeral. Tými krásnymi hnedými očami. „Počúvaj Becca, poviem ti niečo ale neuteč ani nič, dobre?“ spýtal sa. Prikývla som a čakala čo povie. „Som gay.“ Povedal. Pozrela som sa na neho nechápavým výrazom. „To vážne? Čo ty a – gay? Odkedy?“ spýtala som sa. Celý čas som mala nechápavý výraz. Nechápavo som sa na neho pozerala a potom on vybuchol do smiechu. Aha čiže len srandoval, debil. „Mala si vidieť svoj výraz.“ Povedal a napodobnil ma. Vôbec to nebolo smiešne, no dobre možno trošku. Vážne som sa na neho pozerala a on potom stíchol. „Ako by som mohol byť gay keď sa mi páči jedno dievča.“ Povedal. Jemu sa páči jedno dievča, wow som zvedavá kto je to. „Hej? Tebe sa volakto páči, oou to je cute.“ Povedala som a usmiala sa na neho. „Povedz mi niečo o nej.“ Povedala som. „No je to veľmi zlatá baba, mám ju strašne rád. Pri nej sa cítim ako v siedmom nebi a vždy ma vie rozosmiať. Keď mám zlú náladu už len tým že sa na mňa usmeje sa mi hneď zlepší. Bol by som schopní pre ňu urobiť čokolvek. Priznávam som do nej až po uši zamilovaný len neviem ako cíti ona..“ povedal. Chvíľku som si myslela že rozpráva o mne no ja si už dopredu nádeje robiť nechcem. Veď Tom je taký pekný a úžasný chalan že ho chce skoro naše celé mesto. Určite rozpráva o nejakej ktorú poznám. „Kto je to?“ spýtala som sa so zvedavosti. „To ti nepoviem.“ Povedal a postavil sa. Debil. Odišiel ku bazénu a sadol si tam. Nohy si namočil do bazéne a ja som tam sedela a rozmýšľala. Toto čo povedal, tak podobné cítim aj ja k nemu. Vždy som s ním je mi fajn, chcem byť s ním furt. Rozosmeje ma vždy a neviem sa na neho hnevať dlho, ale dneska to ma nasral. Ale aj tak by som sa na neho nehnevala dlho. Mám ho rada?- jasné. Ľúbim ho?- možno. Som zamilovaná? –asi hej..

Išla som k nemu a vyzula si topánky. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa na neho. Bol smutný. „Čo je ty gay.“ Povedala som a začala sa smiať. Tom ma drgol do vody no pred tým ako som tam bola celá som ho chytila za rameno a stiahla ho za sebou. Keď som sa vynorila z vody tak som sa pozrela okolo a Toma som nikde nevidela. „Tom?“ zašepkala som. Obzrela som sa a naše nosy sa dotkli. „Ou sorry.“ Zašepkala som a šla krok vzad. Usmiala som sa na neho a začala sa celá triasť. Druhý raz v tejto studenej vode za jeden deň. Rozhodla som sa že vyjdem z tejto ľadovej kocky. „Kde ideš?“ spýtal sa Tom. „Von, je mi zima.“ Povedala som. „Ale poď ku mne.“ Povedal a otvoril náručie. Chvíľku som váhala no potom išla k nemu a rukami ho objala. „Kebyže toto vidí to dievča čo sa ti páči, by som bola už na mieste mŕtva.“ Povedala som a zasmiala som sa. „Chceš spáchať samovraždu?“ spýtal sa.

dúfam že sa páčila :) už musím ísť nabuduce bude toho viaccc :3

#83 Pretancuj svoj život :) (Posledná časť)

Prinášam vám poslednú časť. Dúfam že sa vám časť bude páčiť a prečítajte si slovo na záver. 

Justin odišiel, znova. Ostala som sama.

Na druhý deň som išla do školy a babám som vynadala do ksichtu a strápnila som ich pred celou školou. Zistila som že gymnázium nie je pre mňa tak som sa odtiaľ odhlásila a už som do školy nechodila. Vrátila som sa ku Justinovi na turné a venovala som sa naďalej tancu. Pred Vianocami turné skončilo. Justin sa rozhodol, že si dá pauzu. Potreboval to, vyčerpalo ho to všetko čo sa dialo. V decembri sa uskutočnila premiéra filmu Believe 3D na ktorý sme išli s Justinom spoločne. Bol to najkrajší film aký som kedy videla. Som na Justina maximálne hrdá.

Celý rok 2014 prebehol úžasne. S Justinom sme toho zažili veľa spoločne a všetky problémy sme spolu vyriešili. Moja choroba sa zhoršovala a tak som začala chodiť na rôzne liečenia. V decembri som už bola úplne vyliečená. Justin bol celý čas so mnou a to mi dodalo silu.

14.2.2015

Valentín. Deň na ktorý nikdy nezabudnem. V ten deň sme sa s Justinom zobrali. Bolo to vo všetkých novinách, časopisoch a v kinách. Bolo to skoro? Nemyslím. Možno ten vek, že sme mladí ale Justina milujem nadovšetko čiže to bolo dobré rozhodnutie. Som pripravená venovať mu môj celý život.  

„Mami.“ Počula som jemný hlások. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Ellu. Ella je moja a Justinova dcérka. Má už štyri roky. „Kedy príde tatino domov?“ spýtala sa. „Neviem, mal tu už byť.“ Povedala som a celá nervózna som sa prechádzala po dome. Nedávala som pozor a skoro som vrazila do vianočného stromčeka. Áno, dnes je štedrý večer. Darčeky sme už mali otvárať ráno ale keďže Justin nebol doma tak sme ich nechali pod stromčekom. Pozrela som sa na čas a bolo 17:14. Mal tu byť už o tretej. Skúšala som sa mu dovolať no nezdvihol. Volala som každému no nikto nezdvihol. Čo ak sa mu niečo stalo? Sadla som si na gauč a do očí sa mi vhrnuli slzy. „Mami ty plačeš?“ prišla Ella. „Nie zlatíčko, len mi niečo vošlo do oka.“ Povedala som a utrela si oči. „Poď sem.“ Povedala som a potľapkala sa na kolenách. Ella si na mňa sadla a hlavu oprela o moju hruď. Po chvíli zaspala. Položila som ju na gauč a zakryla ju. Zobrala som si knihu z poličky a začala čítať. Nechcela som myslieť na to, že Justin tu ešte nie je. Zrazu sa niekto zaklopal. Knihu som položila a išla otvoriť. Predo mnou stál Justin. Vidím ho znovu po 4 mesiacoch. Znovu bol na celosvetovom turné a nemal čas kedy prísť domov. „Justin.“ Povedala som a objala som ho. „Miláčik tak si mi chýbala.“ Povedal a nadvihol ma. „Justin už nemáme 18 rokov.“ Zasmiala som sa. „Nevadí.“ Povedal a prilepil pery na moje. „Oci?“ započula som. Odtiahla som sa od Justina a videla som ako beží Ella za Justinom. „Anjelik.“ Povedal a začal s ňou točiť. Ella sa začala smiať a Justin tiež. Zatvorila som dvere a Justinove tašky zobrala hore do izby.

Vrátila som sa a Justin a Ella už sedeli pri stole. „Hladní sme.“ Povedali a obaja naraz chytili príbor do ruky a začali ako šialený s ním búchať do stola. „Bože Justin nemáš 5 rokov. Ella neopakuj ocina. Vidieť že si po ňom.“ Povedala som a na stôl položila jedlo.

Všetky darčeky sme už otvorili. Ella bola veľmi šťastná lebo dostala všetko čo chcela.

„Mám pre vás ešte jeden darček.“ Povedal Justin. „Ale ja ho nikde nevidím.“ Povedala Ella. „Lebo to nie je žiadna vec.“ Povedal Justin. Bola som zvedavá čo to môže byť. „Toto turné bolo moje posledné. Chcem sa venovať už vám. Aby sme boli štastná rodina.“ Povedal Justin. „Už nikdy nepôjdeš preč?“ spýtala sa Ella. Justin prikývol a chytil Ellu na ruky. Prišla som k nemu a ruky si obtočila okolo jeho pásu. „Emily zlatíčko to si až tak pribrala?“ spýtal sa Justin. „Vidíš mami, ja som ti hovorila že si tučná.“ Povedala Ella. Usmiala som sa a pozrela na Justina. „Mám pocit že maminka nie je tučná.“ Povedal Justin. „Presne tak Ella, budeš mať bratčeka.“ Povedala som. „Jupíííí.“ Povedala Ella a začala behať po izbe ako šialená. S Justinom sme sa na seba pozreli a zasmiali sa. „Milujem ťa.“ Povedala som. „Aj ja teba.“ Povedal a pobozkal ma.

Je koniec. Definitívny koniec. Nemyslela som to že to príde tak skoro. Tento príbeh som písala tak dlho. 26.3.2012 som dala prvú časť. Bolo tam vyše 10 komentárov ktoré ma veľmi potešili.. mňa všetky komentáre potešia. Vyše 1000 komenátov. Vyše 1000 krásnych komentárov. Ďakujem ďakujem <3 Táto časť je venovaná pre každú moji čitateľku. Ďakujem baby, vážne ďakujem že ste tento príbeh čítali. Dúfam že sa vám páčil. Chcem poďakovať Janče ktorá mi v poslednej dobe veľa pomáhala z opravou časti lebo som nemala notebook, vlastne ani teraz nemám čiže sa chcem poďakovať sestričke že ma pustila na jej nb už niekoľko dnííí :DD cynthika posielam ti pusinku :DDD satan a ignoruje ma, no nevadí :D no vráťme sa. Nechcem tu vymenúvavať milion ľudí tak to zhriniem v jednej vete. Ďakujem každému na koho som sa mohla aspoň raz spoľahnúť ♥♥♥ Ďakujem. Tento príbeh mi prirástol ku srdcu. Acacia Clark už nebude pre mňa nikdy len obyčajné dievča :) bude pre mňa navždy Emily, je to ťažké sa s týmto príbehom rozlúčiť lebo som plánovala že bude mať 25656325 častí ale už neviem čo mám písať čiže :)) Dúfam že si na tento príbeh budete pamätať :* Vaša Viki :) 

#27 Summer Love :)

„Hej, Becca. Zobuď sa už preboha.“ Tieto slová ma prebudili. Otvorila som oči a nado mnou stál Will a pokúšal sa ma zobudiť. „Will ty demet! Nechaj ma spať.“ Povedala som a hodila po ňom vankúš. „Ako chceš ale my ideme preč.“ Povedal. „Kde idete?“ spýtala som sa a rukou sa prehrabala vo vlasoch. „Ideme si pozrieť mesto.“ Povedal. „Choďte bezo mňa, ja som už včera videla dosť. A teraz choď.“ Nahnevane som povedala a on zmizol. Po asi 10 minútach som sa postavila z postele a vošla do kúpeľni. Preboha veď vyzerám hrozne.  Behom pár minút som to zmenila a obliekla si plavky. Oni ma tu nechali samú tak otestujem bazén. Zobrala som si uterák a krém a opalovanie. Cez balkón ktorý bol vlastne ako keby terasa, ale pre mňa to bol aj tak balkón , som vyšla do záhrady.

Sadla som si na lehátko a natrela sa krémom. Bolo príjemné teplo tak som sa opalovala. „Ahoj.“ Počula som. Obzrela som sa a za mnou stál Tom.  hore bez a v plavkách. „Čo tu robíš? Prečo si nešiel s nimi?“ spýtala som sa ho a čakala a reakciu. „Ostal som ako ty. Už som včera kúsok videl a to mi stačilo. Môžem  sa k tebe pridať?“ spýtal sa. „Samozrejme.“ Povedala som a sledovala ako si priniesol lehátko z druhej strany a položil ho tesne vedľa mňa. „Chceš?“ spýtala som sa a rukou zdvihla krém. Prikývol a ja som mu ho podala. Zatvorila som oči a opalovala sa. Asi po hodine mi bolo už veľmi teplo tak som sa postavila. „Tom, ideš do vody?“

„Hej.“ Povedal a išiel za mnou. Špičkou som otestovala vodu o bola studená. Otočila som sa a predo mnou stál Tom. „Studená je.“ Povedala som. On sa na mňa iba usmial a chytil ma tak, že som sa nevedela vyslobodiť a kráčal so mnou do vody. „Ak to urobíš ja ťa prisahám bohu zabijem!“ kričala som a búchala. Dúfala som, že to neurobí. No mýlila som sa. O pár sekúnd som spolu s ním skončila vo vode. „Ty si väčší debil ako Ed!“ zakričala som a vyšla z vody. Toto isté urobil so mnou aj môj bývalí chalan- Ed. Len on ma hodil do trochu teplejšej vody. Zobrala som si uterák a začala som sa utierať. Celá som sa triasla. „Choď odo mňa preč.“ Nahnevane som povedala Tomovi keď som videla ako sa ku mne blíži. „Prepáč Becca.“ Povedal a furt sa ku mne približoval. „Žiadne prepáč, toto si si u mňa posral.“ Povedala som a vošla do domu. Zatvorila som sa v kúpeľni a usušila som si vlasy. Prezliekla som sa do bieleho voľného tielka a riflových šortiek. Mala som to namierené do kuchyne keď som do neho narazila. „Hneváš sa ešte?“ spýtal sa. Neodpovedala som mu. Z chladničky som si zobrala jogurt ktorý som potom zjedla. Sakra kde mám mobil? Napadlo ma a začala som ho hľadať. Hladala som ho po celom dobe. „Hľadáš toto?“ spýtal sa Tom. Otočila som sa a uvidela ho ako drží môj mobil v ruke. „Vráť mi ho.“

„Niečo za niečo.“ Povedal. „Dobre tak čo musím urobiť?“ spýtala som sa. „Priať ospravedlnenie a byť ku mne už dobrá.“  Povedal prekrútila som očami a povedala. „Dobre fájn.“ Povedala som. „Nechcem sa hnevať na svojho najlepšieho kamaráta.“ Povedala som a dúfala, že mi vráti mobil. S radosťou mi ho podal a ja som ho celá natešená zapla. Až potom som zistila že nemám v nej SIM kartu. Pozrela som sa na Toma a ten sa len smial. „Daj mi SIM kartu.“ Povedala som. „Ak mi dáš pusu.“ Povedal. 

krátka ale už som neviem čo mala písať:D prepáčte za chyby snáď sa vám páčila :DDDD #Viki 

#82 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

Zvyšok dňa bol super. V nedeľu sme išli ku Pattie a Jeremimu a celý deň sme tam strávili.

Pondelok:

Ráno som vstala už o pol ôsmej. Justin ešte spal tak som sa pomaličky vyšplhala z jeho objatia a odišla do šatníka kde som si vybrala šaty do školy. Prezliekla som sa a potom sa ešte v kúpeľni dala do poriadku. O pol deviatej som vyrazila z domu.

Keď som vošla do školy tak sa okolo mňa hneď objavili baby. Vypytovali sa na Justina. Už im to Shay stihla povedať? Milá je. Počujete tú iróniu? Dobre ok, neriešim to.

Rýchlim krokom som odišla do triedy a sadla si do lavice vedľa Damiána. Ešte stále sedím s ním, a viete prečo? Lebo je strašne v pohode a sranda je s ním. "Ahoj Emily." povedal a objal ma. "Ahoj Dami, čo máš nové?" spýtala som sa a z tašky si vybrala knihy na matematiku, keďže to máme ako prvú hodinu. "Ach nič také. A ty?"

"No neviem či o tom vieš ale ak nie tak už budeš vedieť." povedala som. "To že si s Justinom?" prekvapene som sa na neho pozrela. "Odkiaľ to vieš?" spýtala som sa ho. "Počul som už o tom pred dvomi týždňami od Shay." povedal. Nie to nemôže byt pravda. Veď v piatok mi Shay hovorila že ona o ňom nevedela. "Emily si v poriadku?" spýtal sa Damián. "Nie nie som v poriadku." povedala som a do očí sa mi nahrnuli  slzy. Preto boli od začiatku ku mne také milé, vedeli o tom už od začiatku. A ešte ja som si myslela že sú to kamarátky. "Ja idem domov. Nevydržím sa na ne pozerať. Potom ti všetko poviem." povedala som a zbalila si všetky veci a utekala som von. Jediné čo teraz potrebujem je Justin.

Hneď ako som prišla domov som začala hľadať  Justina. Našla som ho v kuchyni. Na ušiach mal beatsky a počúval hudbu. Tašku som hodila o zem a prišla k nemu. Keď som bola už blízko ku nemu tak ako keby naschvál sa otočil. Pozrel sa na mňa a úsmev mu hneď zmizol. Dal si dole slúchadlá a prišiel ku mne. Silno ma objal a ja jeho ešte silnejšie. "Preboha Emily, zlato čo sa stalo?" spýtal sa ma a ja som sa vtedy od neho odtiahla. "Oni to vedeli." povedala som a sadla si na kuchynskú linku. "Kto, čo vedel?" prekvapene sa spýtal. "Shay a baby.. Vedeli už od začiatku že som s tebou." povedala som. "Ale veď Shay tu bola v piatok a vtedy sa to dozvedela, nie?" spýtal sa. "Aj ja som si tto myslela. Ale dnes mi môj spolužiak povedal že on o tom už počul pred 2 týždňami. A potom mi to cvaklo.. Preto boli ku mne také milé Justin. Hneď prvý deň ma zavolali nakupovať. Oni so mnou boli kvôli tebe. A ešte ja úbohá trápka som sa tešila že som si našla kamošky.." povedala som a sklonila hlavu. Justin pristúpil ku mne a zdvihol mi bradu. "Neplač princezná, padá ti korunka." povedal. Zdvihla som hlavu a usmiala sa na neho. Nohami som ho objala okolo pása a ruky si obtočila okolo jeho krku. "Zlatko ser na nich. Sú úbohé ver mi. Ignoruj ich, to nebudú čakať a ak ti sem niektorá zazvoní tak ju kľudne vyhoď a nepúšťaj ich sem." povedal Justin a rukou mi prešiel po líci. Vlasy ktoré mi padali do tváre odtiaľ dal preč a pobozkal ma na čelo. „A neplač kvôli ním. Neoplatí sa ti to.“ Povedal. „Máš pravdu.“ Povedala som a zosadla si z linky. „Budem ich úplne ignorovať a toto im nejako vrátim.“ Povedala som a prechádzala sa v kuchyni. „Dobre môžeš im to vrátiť ale bol by som rád keby sme sa najedli keďže o tretej odchádzam..“ povedal Justin. Ešte šťastie, že som prišla domov. 

prepáčte ale toto je písané cez mobil a ja som preto vstala skôr aby mi segra dala jej nb, no márne :( už ma vyhnáva suka to je verte mi, najprv mi pokazí tablet a dáva vinu mne a teraz mi ani nedovolí ísť na jej nb a ona má vlastný tablet aj nb -_- a ja mám len mobil akože milá je, ja už len chcem aby mi prišiel nb z opravy! :( toľko častí už mohlo byť kebyže ho mám, no nič :(( dúfam že sa časť páčila aj keď nie je dlhá ale ani krátka :) a prosím komentujte :3 och a díky Janča :3 máš ju venovanú ^_^

#Viki :) 

#26 Summer Love :)

Tak rada by som ho pobozkala, ale nemôžem. "Tom." zašepkala som potichu a on sa odo mňa odtiahol a pozrel na mňa. "Prepáč." povedala som a čakala na jeho reakciu. "To skôr ty prepáč, ja som nechcel." povedal. Nechcel, ale predsa to urobil. "Poďme radšej." postavila som sa a čakala kým sa aj on postavil a potom sme spolu odišli späť. Na začiatku cesty sme boli obaja ticho, ani jeden z nás sa neozval. Bojím sa že toto zničí naše priateľstvo. Bože ja som taká hlúpa. Ale tak prečo ma niečo ku nemu ťahá? Prečo mám divný pocit a motýliky v bruchu. Preboha on ma prináša do rozpakov. Pozrela som sa na neho a pohľady sa nám stretli. Sklonila som hlavu aby nevidel ,že sa červenám. Prečo sa toto všetko deje? Takto som sa necítila ešte ani pri Maťovi a prečo mi preboha nechýba? Ten pocit ma zožiera. Až moc. Pozerala som sa do zeme a narazila do stromu. "Au." povedala som a spadla na zem. Začala som sa rehotať a Tom tiež. Cítila som sa hrozne trápne. Bola som určite červená ako paradajka. Tom mi podal ruku a pomohol mi vstať. "Si v pohode?" spýtal sa pre istotu. "Hej som, len ma trochu bolí hlava." "To sa ti nedivím, taká veľká palma. Sa čudujem že si ju nevidela." zasmial sa. "Haha, to nie je smiešne." povedala som a zrýchlila krok. Už z diaľky som videla "náš dom." Pár metrov pred domom som počkala Toma aby mama nemala zase keci že prečo som prišla domov teraz a tak, alebo by jej to ani nevadilo? Veď je už večer a ani mi nevolala že kde som, alebo že či ešte žijem. Vôbec ju nezaujímam. Keď už Tom prišiel tak sme spolu vstúpili do domu. Vyzula som si topánky a vošla do obývačky. "Ahojte." povedala som. Všetci sedeli na gauči a pozerali telku. "Čaute." povedali. Otočila som sa a za mnou bol Tom. "Ako bolo?" spýtal sa John (Willov otec.) "Bolo fajn a je to tu celkom pekné." povedala som. "No zajtra sa pôjdeme aj mi niekde na prechádzku." povedal otec. "Dobre tati. Ja som už unavená. Idem si dať sprchu a potom spať. Ahojte." povedala som a zmizla v izbe. Vybrala som si z tašky mobil a hodiny ukazovali 21:37. O takejto dobe nezvyknem spať ale za to ani v lietadle som veľa nespala. Tašku som položila na moju posteľ a zo skrine si vybrala moje pyžamo a čisté spodné prádlo. Vošla som do kúpeľne a zamkla som sa. Po 30 minútach som vyšla už z usušenými vlasmi ktoré som mala v drdole. Prešla som okolo okna a potom si všimla tú krásnu oblohu. Otvorila som balkónové dvere a vyšla na balkón. Obloha bola krásna a zasypaná hviezdami. O chvíľu som započula ako niekto zatvoril dvere. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Toma ktorý sa ku mne približuje a nakoniec prišiel ku mne na balkón. Usmiala som sa na neho a sledovala oblohu. Objala som sa rukami keď prešiel chladný vánok. Tom si to zrejme všimol lebo ma zozadu objal. "Hmm." zamrmlala som a cítila ako si hlavu položil na moje plece. S ním som sa cítila úplne ináč, nie ako s hociktorým chalanom. On je výnimočný pre mňa. Vôbec mi nejde o to ako vyzerá ale o to aký je. Občas mi baby hovoria, že oni by s ním nedokázali byt kamošky lebo by sa do neho zaľúbili lebo že je taký pekný. Hej Tom je veľmi pekný a myslím že dokonca najkrajší chalan akého poznám. „Hej Tom, čo robíme?“ spýtala som sa potichu. „To už ani nemôžem objímať svoju najlepšiu kamarátku?“ spýtal sa. „Ale proste...“ vyhodila som ruky do vzduchu a odtiahla sa od neho. Sadla som si na lavičku ktorá bola na balkóne a chcela sa pozrieť dnu, no márne žalúzie boli zatiahnuté a dnu som tým pádom nevidela. Otočila som sa späť a oproti mne stál Tom ktorý si nakoniec sadol vedľa mňa. „Becca, deje sa niečo?“ spýtal sa. „Hej deje sa toho veľa. Vôbec neviem čo sa deje chápeš to? Udržujem v sebe milión búrlivých pocitov a proste.. neviem čo so mnou je. Chápeš to? Maťo mi nechýba. V tábore som ho ľúbila ale teraz už mi ani nechýba. Ani mi nenapíše už, aj on na mňa už podľa mňa zabudol. A kebyže mu ja chcem napísať tak by som ani neviem čo napísala. „Ahoj Maťo, chýbaš mi.“ ? Mám mu klamať? To nie.. A potom si tu ty. Môj najlepší kamarát ktorého nikdy nechcem stratiť. Keď som pri tebe cítim sa viac ako úžasne. Proste neviem čo sa deje.“ Dokončila som svoj monológ a pozrela sa na Toma. „Čo konkrétne ku mne cítiš?“ spýtal sa potichu. „Sama neviem Tommie. Kebyže viem tak ti to poviem.“ Povedala som a on položil ruku na moju. „Daj mi čas, okej?“ Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. „Dobre majte sa.“ Povedal niekto a už som počula len buchnutie dverami. Pozrela som sa do izby a Will stál pri skrini a vyberal si čisté veci. Následne vošiel do kúpeľni. Ani si ma nevšimol, alebo možno ani nechcel? Debil. „Ja už radšej idem do postele.“ Povedala dom Tomovi a ľahla si do postele. Zakryla som sa paplónom a zatvorila oči. O chvíľu som sa ocitla v ríši snov.

Pomaličky som otvorila oči a cítila ako mi niekto hladká rameno. Bola som otočená tak že som sa pozerala na balkón ktorý bol už zatvorený. Vedľa mňa bol stolík a hodiny ukazovali 1:13. Stále ma ešte niekto hladkal čo spôsobilo, že som znovu zaspala. 

prepáčte za chyby :D dúfam že sa vám časť páčila :* ďakujem Janče za opravenie časti do polky lebo to som písala na mobile a ostatné už na notebooku :) komentujte prosím :) #Viki :*