Ja ta tehotná? To nemôže byť. Prosím nech
to je len zlý žart. Bože to nemôže byť pravda. Mám len 17 rokov čo urobím
s dieťaťom? Veď ja si ho nemôžem nechať, bože.. Oči sa mi naplnili
slzami a pozrela som sa na doktora. „To naozaj?“ zo strachom v hlase
som sa spýtala. Prikývol. Zakryla som si
tvár rukou a čakala na niečo krásne čo sa stane. Na niečo čo by povedalo
že to nie je pravda. No nič neprišlo.
„Je mi to ľúto ak ste to nechceli počuť, ale lepšie je keď o tom viete
včas“ povedal doktor. „Prepáčte“ povedala som a utrela si slzy. „Je to
tak, proste budem sa s tým musieť zmieriť.
Nechcem aby ste si mysleli že sa na vás teraz hnevám. Aj tak by mi to
niekto povedal. Ďakujem, aspoň som sa o tom dozvedela včas“ povedala som.
„To je v pohode. Nie ste prvá slečna ktorá mala takúto reakciu na túto
správu“ povedal. Zahryzla som si do pery a sklonila hlavu. Čo bude teraz?
Poviem to Justinovi? Bojím sa. „Tak je dobre. Môžem ísť domov?“ spýtala som sa.
Prikývol. „Dobre, ďakujem“ povedal som a mala som nasmerované ku dverám.
„Dovidenia“ povedala som a otvorila som dvere. Vystúpila som a pred
nimi som zazrela nedočkavého Erica. „No čo bolo?“ zvedavo sa spýtal. „Nič také“
jednoducho som odpovedala. „Poďme na hotel“ povedal som a išla som von.
Chcela som sa odtiaľto dostať von. Zrýchlila som krok, už som skoro bežala.
„Emily!“ zakričal. „Stoj“ povedal a ja som ostala stáť ako socha.
Zatvorila som oči a čakala, na niečo. A potom sa to stalo. Eric mi
chytil ruku čo spôsobilo že som otvorila oči. Odtiahol ruku a povedal:
„Povedz mi presne čo sa stalo.“ Povedal
a prekrížil si ruky. „To ja hádam moja vec nie?“ drzo som mu povedala.
„Emily, prosím“ povedal. „Nie. Je to moja vec..“ povedal som a zmraštila
obočie. „Dobre, tak nepovedz ale keď budeš potrebovať moju pomoc tak na ňu
zabudni“ povedal, otočil sa a išiel von. „Eric čakaj“ zakričala som sa na
neho a začala bežať za ním. No on vyšiel von tak som otvorila dvere
a rýchlo išla. Bežala som po schodoch ako šialená no keď som ho uvidela
ako čaká na taxík tak som začala bežať. Skoro som sa aj zabila. Otvorila som
vchodové dvere a zakričala. „Eric!“ zvolala som. Hneď sa otočil no keď
uvidel kto som tak sa otočil späť. Práve išlo okolo taxi ktoré zastavilo. Eric
do neho práve išiel nasadnúť no chytila som ho za lakeť a on mi venoval
pozornosť. „Čo je?“ drzo sa spýtal. „Ja len, prepáč nechcela som.“ Povedala
som. „Jedno prepáč nestačí“ povedal a sadol si do taxíka. „Poviem ti to,
dobre?“ spýtala som sa ho. „Pre mňa za mňa“ povedal a posunul sa. Sadla
som si vedľa neho a zatvorila dvere. „Kam to bude?“ spýtal sa taxikár.
Eric mu nadiktoval adresu, a potom bol celú cestu ticho. Bola som
pricapená na sklo a rozmýšľala. Poviem
to kamarátovi ale priateľovi a to dokonca otcovi dieťaťa nie? Som šialená.
Bojím sa Justinovej reakcie. Čo ak? Čo ak s kvôli tomu rozídeme a mne
nechá samú s dieťaťom? Nie, to by určite neurobil. Justin nie.
„Sme tu“ povedal
taxikár. Vysadla som a čakala na Eric ktorý mu dal peniaze. Vošli sme cez zadný vchod a išli sme na
jeho izbu. Odomkol dvere a predo mnou bola izba. Bola menšia ako naša.
Stavím sa že sme dostali tú najkrajšiu :* Vyzula som sa a bez slova som si
sadla na posteľ. „Tak?“ spýtal sa po chvíli. „Neviem ako ti to mám povedať“
povedala som a začala sa hrať s prstami. „Ale vážne to nepovedz
nikomu..“ povedala som a pozrela na neho. „Nepoviem. Môžeš mi veriť“
povedal. „Prisahaj!“ povedala som. „Prisahám že to nikomu nepoviem“ povedal a naznačil
že si zamkol ústa a odhodil klúč. „Tak... vlastne. Som teh-..........“„Tehotná?“ prerušil
ma. Prikývla som a oči sa mi naplnili slzami. „Bože môj Emily“ povedal a prišiel
ku mne. Objal ma a ja som začala plakať na jeho ramene. „Ja neviem čo mám
urobiť. Ja si ho proste nemôžem nechať a nechcem ho zabiť“ povedala som a ďalej
plakala. „Neboj sa všetko bude v poriadku..“ ukľudňoval ma. „Ja tu budem
vždy pri tebe. Pozeraj na mňa ako na dobrého kamaráta ktorý stojí vždy pri tebe“
povedal a usmial sa. „Dobre. A chcem sa ťa niečo spýtať. Trošku je to
trápne“ povedala som. „Do toho“ povedal a usmial sa. „Dúfam že už nechceš
byť zase so mnou“ povedala som a zahryzla som si do pery. „Nie, vidím že
ste s Justinom šťastný a ja už aj tak ľúbim inú. Ale ty budeš za to
vždy v mojom srdci. A aspoň buďme dobrý kamaráti. Zabudnime na
minulosť“ povedal. „Som veľmi rada“ povedala som a objala ho.
Viem je krátka, len kebyže začnem písať ďalej tak to by trvalo dlho a ja som ešte nedokončila projekt, ale prisahám že zajtra bude, no neviem kedy lebo máme poslednú vybiku a tá bude dlhooo :** jhúúj teším sa :D no ok s5 k téme. Tak viem že je trochu nudná, ale slubujem že ďalšia bude lepšia. Však aj v živote sú nudné dni ktoré musia byť nudné :D takýto zákerný je život :D tak ďakujem za tie vaše krásne komentáre ktoré si veľmi vážim :* ak chcete zajtra ďalšiu tak tu musí byť +10 kom. :D a prosím píšte aj názory viem že niektorý píšete a za to ďakujem :*












