#67 Pretancuj svoj život :)

S Justinom sme ešte boli chvíľku vo vode, no potom sme už išli dnu. Najprv som sa osprchovala aby som nebola od chlóru a potom sa prezliekla do pohodlných vecí. Zbytok dňa som strávila balením si vecí do Kanady. Večer som zaspávala v Justinovom pohodlnom objatí.

Ráno:

Justin ma zobudil o 8 ráno. „Čo sa deje?“ spýtala som sa ho. „Zlatíčko, o chvíľu ideme.“ Povedal. „A čím?“ spýtala som sa. „Súkromným lietadlom.“ Povedal. „Čo? Nie! Nie! Nie!“ začala som kričať. Mňa tam už nedonútia nasadnúť. „Zlatíčko, ja viem čo sa stalo. Ale je to autom na 14 hodín... to je veľa.“ Povedal Justin a pohladkal mi ruku. „Mňa to nezaujíma Justin. Ja do lietadla nenastúpim.“ Povedala som. „Budeš musieť.“ Povedal Justin a nadvihol ma z postele. Držal ma v náručí a začal brať dole. On to nemyslí vážne. „Justin nerob to!“ kričala som. „Pusti ma. Prosíím.“ Povedala som. Pozrela som sa na neho, resp. do jeho krásnych očí a potom ma položil. Hneď som utiekla a odišla hore do izby. Zamkla som sa a sadla si na posteľ. Ustala som ju a pri tom som počúvala Justinove slová. „Emily prosím. Láska, ale tak nemyslíš si, že by som zvládol 14 hodín riadiť auto? Ja ti sľubujem, že sa ti nič nestane.“ Hovoril. Ľahla som si na posteľ a pozerala sa do stropu. Nemôžem sa navždy báť. Stalo sa to raz, druhý raz sa to už nemusí. Toľko nešťastia mám v živote, a tak je veľká šanca že by sa to stalo možno znovu, no teraz by som aj umrela. Aj tak možno umrem.. Tá rakovina..-začala som plakať. Vzlykala som na celú izbu.  Prečo stále plačem? Ja len proste... nechce sa mi to uveriť. A najlepšie bude ak mi povedia, že sa nedá liečiť. Bože, to bude najhoršie.. ale mám pocit, že tento život mi robí preto takéto prekážky lebo ma tu už nechce. Teraz si asi myslíte aká som šibnutá ale zamyslite sa nad tým, to všetko čo sa mi stalo. To nemôže byť náhoda. Nepoznám ani jedného človeka ktorému sa takéto podobné niečo stalo. „E-e-mily... ty plačeš?“ spýtal sa Justin. Nevnímala som ho len plakala ďalej kým som nepočula ako niekto odomkol dvere. Skôr ako som sa stihla pozrieť kto to bol, tak mu už rýchlo objal. „Prečo plačeš?“ spýtal sa. „A ty si ako otvoril dvere?“

„Ja som sa pýtal skôr.“

„No ok... ale veď vieš.. Kvôli tomu..“ povedala som.

„No tak, mám kľúč ku každým dverám. A ja som si myslel, že si na to zabudla. Veď si sa tak zabávala.“

„Si nemyslíš že som to v sebe držala? Na to sa proste nedá zabudnúť. Vieš koľkokrát som mala včera chuť sa rozplakať? Len som silná tak som sa nerozplakala.“ Povedala som a utrela si slzy.

„Ale veď.. niekedy je lepšie sa vyplakať na niekoho pleci a ja som tu pre teba.“

„Ale Justin! Ja už toľko plačem!“ povedala som trochu nahlas. „Prečo musím byť tak citlivá?!“ pýtala som sa sama seba. „Ja to už nevládzem. Nie prvý raz ti to hovorím Justin! Ale teraz už vážne nevládzem.. už je koniec...“

„Ten koniec myslíš ako? Hádam sa so mnou nechceš rozísť..“

„To nie..“ povedala som a dala mu pusu. „Len prečo nemôže byť všetko v poriadku. Prečo nemôžeme byť ako ostatné páriky.“ Povedala som.

„Lebo sme výnimočný.“ Povedal a jemne mi stlačil ruku. Usmiala som sa na neho a želala si aby bolo všetko fajn. „Uvidíš, že ak pôjdeme do Kanady, tak bude všetko dobre. Len prosím ťa poďme lietadlom. Veď vieš ako sme sa minule bavili. Bude to super. Sľubujem.“

„Toľko mi sľubuješ a ja ti verím, len nie vždy sa to tak stane.“ Povedala som. Videla som na ňom, že táto odpoveď ho sklamala.  „Viem, že si za to nie vždy mohol.. Ale tak mi prosím nesľubuj nesplniteľné.“ Povedala som a posadila sa. „Prepáč ak sa ťa to dotklo...“ povedala som a pohladkala mu ruku. „Máš pravdu.“ Povedal. Toto som nečakala, že povie. „Nemal som ti toľko sľubovať.. ani nebudem ale toto je dôležité. Nemôžeš odo mňa chcieť aby som 14 hodín riadil auto. Mám 19.. kebyže som už starší tak nič nepoviem. A kebyže sa niečo stane tak to je moja vina. Prosím... urob to pre mňa. Ak ma miluješ... tak to urobíš.“ Povedal a odišiel z izby. Jasné, že ho milujem.. ale proste bojím sa. „Ak ma milujes, tak to urobíš.“ Tieto slová mi behali po rozume. Hoci ako som sa toho bála, nedokázala som to urobiť Justinovi. Až príliš ho na to milujem.

po dlhšej dobe zase časť :3 prepáčte že tak neskoro, ale dúfam že sa vám páčila :) no ja už musím ísť <3 poprosím 10 komentárov :)

#12 Summer Love :)

Usmiala som sa a všimla si, že bol online. Hneď som mu napísala, že aj on mne no on sa v tom momente odhlásil. Prečo?, Možno to bola len chyba facebooku, že ho vôbec ukazovala online. No nič, mobil som vypla a položila na stôl keď sa presne objavila Dominika už v pyžame. „Môžeš ísť.“ Povedala s úsmevom. „Idem.“ Postavila som sa. „A ešte raz ďakujem.“ Povedala som keď som otvorila dvere z kúpeľni. „Nie je za čo, už som ti to hovorila.“ Povedala. Zamkla som po sebe dvere a vyzliekla sa. Vstúpila som do sprchy a pustila mierne teplú vodu. Sakra ja som si nepriniesla šampón ani nič. Na chvíľu som vodu zastavila a zakričala. „Domii, môžem si požičať od teba sprchový gél? Len máličko, zabudla som si svoj.“
„Kľudne.“ Povedala. „Ďakujem.“ Zakričala som a do ruky si naliala trochu sprchového gélu, no pred tým som ešte pustila vodu. Keď som sa osprchovala tak som si okolo seba obtočila uterák hotelu. Bol pekný, veľký a biely , ou a hlavne čistý, zatiaľ . A potom som si uvedomila, že tu nemám pyžamo. No super. Pozrela som sa do zrkadla a rukou si prešla po vlasoch. Upravila som si uterák a pomaly odomkla dvere. „Domči prosím prines mi pyžamo mám ho v taške.“ Povedala som a chvíľku čakala kým sa nezjavil Maťo. Podal mi pyžamo a ja som bola ešte stále v šoku. „Ďakujem.“ Povedala som a rýchlo zatvorila dvere. Bože! Veď ja ale takto vyzerám. Ešte dobre že mi nespadol uterák, uff. Rýchlo som sa znovu zamkla a prezliekla sa. Vlasy som si rozčesala a urobila cop. Z vlasom mi ešte kvapkala voda no čo už. Umyla som si zuby a odmaľovala sa. Na tvár som si naniesla krémik a potom vyšla. Na posteli sedela Dominika a Maťo nikde. „Wow, aká si iná keď si nenamaľovaná.“ Povedala. „To mám chápať v dobrom, či zlom?“ spýtala som sa zo smiechom. „Jasné, že v dobrom.“ Povedala. „Ináč prečo si mi nevedela priniesť ty pyžamo?“ spýtala som sa. „Aké pyžamo čo,?“ spýtala sa. „No nezobrala som si pyžamo tak som na teba kričala nech mi ho prinesieš z tašky, no potom ho priniesol tvoj brat.“ Povedala som. „Ou, tak asi som to nepočula?“ zasmiala sa. „Ty!“ hodila som po nej vankúš. „Prečo si mi ho nemohla jednoducho priniesť, ty?“ spýtala som sa. „Lebo ja som robila niečo dôležitejšie. On mi napísal.“ Povedala a usmiala sa. „Kto on? To ten chalan s ktorým si volala či si s ním písala a ty že to len kamarát.“ So smiechom som sa spýtala. Prikývla a sadla si na posteľ. „Čo ti napísal?“ spýtala som sa. „Nič také ale vieš keď mi napíše tak ja som úplne mimo.“ Povedala.  „No dobre poďme už spať.“ Povedala som a ľahla si na posteľ. Dominika bude spať na manželskej s jej bratom. Ak ma zobudia skoro tak nech si ma neželajú.

„Tak dobrú.“ Zakričala som Dominike a zakryla sa tenkým paplónom. Spať s mokrými vlasmi? No nič, veď sa usušia. Zatvorila som pomaly oči a už som skoro spala, kým sa neozval nie či hlas. „Domí, už som tu.“ Zakričal. „Boha my už spíme.“ Zakričala. „Ou prepáčte.“ Povedal. Svoje oči som ani na chvíľku neotvorila. Proste som to nedokázala. Bola som na to až veľmi unavená. Po pár minútkach som zaspala...

Ráno:

Zobudila som sa na to ako do mňa niekto štuchá. „Ja chcem ešte spať.“ Povedala som a pomrvila sa na posteli. „Becca, už je 9 hodín.“ Povedal dievčenský hlas. „Ale Domčíí, ja som tak unavená.“ Povedala som.  „Ale no, musíš sa umyť a prezliecť. O 20 min máme raňajky, a potom majú druhá skupina, a ty si sa vtedy chcela presťahovať, nie?“ spýtala sa.  „Jaj ok.“ Povedala som a okamžite sa postavila. „Je niekto v kúpeľni?“ spýtala som sa. „Len môj brat.“ Povedala. „Aha tak počkám.“ Povedala som a posteľ ustala. Pozbierala som si všetky veci a položila ich na stoličku.  „Pôjdem sa do izby prezliecť okej, ? Nemám tu žiadne veci.“ Povedala som. „Veď ja ti požičiam, dobre?“

„Budem strašne rada, ale potom po raňajkách sa prezlečiem. Nechcem ti zašpiniť veci, a nemôžeš povedať nie.“

„Dobre.“ Povedala a zasmiala sa. Podala mi jej veci a a položila som si ich na stôl vedľa mojej tašky. O chvíľu vyšiel Maťo a už bol hotový. „Dobré ráno.“ Povedala som.  „Aj tebe.“ Povedal a usmial sa. Zobrala som si všetky veci a vošla do kúpeľni. Obliekla som sa a namaľovala. Mala som čas, veď oni boli už obaja hotový. Po pár minútach som vyšla z kúpeľni a už ma Dominika ťahala na raňajky.

Neskôr:

„Hej Palino, môžem sa dneska presťahovať k Domčiným. Prosííím.“ Prosila som svojho oddielového vedúceho cez raňajky. „Máš tam miesto?“ spýtal sa. „Hej oni sú na tej izbe, že 2+1.“ Vysvetlovala som mu. „Dobre tak môžeš.“ Povedal. Myslela som, že ho budem musieť prehovárať, no nestalo sa tak. „Ďakujem.“ Odpovedala som mu s úsmevom a celá nadšená. Dojedla som raňajky a išla k Dominike na izbu. Keď odišiel jej brat, tak som mala istotu, že už odišla aj Kate. Veď predsa chodia spolu na raňajky. Išla so mnou aj Domča aby sme to mali rýchlo urobené. Vošli sme do izby a uistili sa, že tu tá Bitch nie je. Na šťastie tam nebola. Rýchlo som si nahádzala všetky veci do cestovnej tašky. Je mi to jedno, že to bolo maximálne pokrčené aj tak to potom poukladám.  Tašku som položila ku dverám a Dominika mi ju zobrala na ich izbu, vlastne už aj moju. Ostatné drobnosti som si nahádzala do kabelky a topánky si hodila tiež do druhej tašky. Položila som ich ku dverám a Domča tie zase zobrala. Aký je anjelik. Potom  som ešte skontrolovala izbu aby som tam nič nenechala. Vošla som do kúpeľni kde som mala ešte pár vecí a rýchlo ich schmatla a hodila do tašky ktorá visela tam v kúpeľni. Posledný krát som sa obzrela a vyšla. Objala som Dominiku a ešte raz jej za všetko poďakovala.  Bola som tak nesmierne šťastná, že už konečne nebudem musieť vidieť tú bitch. 

prepáčte, že dlho nebola , :( ja proste neviem prečo ale ani na to nemám náladu, ale ani čas kedy to napísať. No teraz je tu a pretancuj sa pokúsim dať tiež čím skôr. Nehnevajte sa na mňa prosím. Ešte raz sorry.

#66 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

„Tuts.“ Povedal Justin. „To je krásne meno, hodí sa k nej.“ Odpovedala som mu. Zobrala som si ju na ruky a začala hladkať. „Musíme jej dať jesť pripadá mi trochu chudá.“ Skonštatovala som. „Ale nie že bude až potom strašne tučná.“ Povedal Justin. „No a? Aspoň nebude umierať hladom.“ Povedala som a usmiala sa. „Idem jej dať jesť.“ Povedala som a zdvihla sa. Mačičku som si dala na ruky a odišla s ňou dnu. Išla som ku chladničke a vybrala salámu ktorú som položila na tanierik. Položila som ju pred Tuts a odišla hore. Rozhodla som sa, že sa prezlečiem do plaviek. Sú to biele plavky zo strapcami. Tak ich milujem , sú moje obľúbené. Bolo ešte teplo a ja som bola celá bledá. Natrela som sa opaľovacím krémom a odišla von. Tuts už dojedla tak som jej naliala mlieko a pri tom ju hladkala. Keď dopila tak sa ku mne pritúlila. Jaká je zlatá. Zobrala som si ju na ruky a zobrala ju na terasu. Položila som ju na rodinnú hojdačku, resp. na vankúš. Pohladkala som ju a odišla ku Justinovi. Ležal na lehátku, bez trička a opaľoval sa. Zahryzla som si do pery a usmiala sa. Pritiahla som si lehátko bližšie k nemu a ľahla si. Otvoril oči a pozrel na mňa. „Hm.. pôjdeme aj do vody?“ spýtal sa. „Možno, ale ty nie si v plavkách čiže..“ povedala som a zatvorila oči. „Ale ja sa potom potom prezlečiem.“

„Dobre, ale až neskôr. Teraz sa chcem opaľovať.“ Povedala som. „Okej..“ povedal trochu sklamane. „Nehnevaj sa na mňa.“

„Ja sa nehnevám.“ Povedal a položil ruku na tú moju. Zaškerila som sa a odpočívala.

O pol hodinu:

Započula som zvuk ako keby ma niekto odfotil. Na tento zvuk som sa zobudila. „Ty si ma odfotil!“ zakričala som. „No a?“ spýtal sa so smiechom. „Keby si len vedela koľko razy som ťa už odfotil!“ zasmial sa. Hneď po tom som nahodila som kill you pohľad. „Ako dlho som spala?“ spýtala som sa keď ma to prestalo baviť. „Asi dvadsať minút.“ Povedal. „Nie som veľmi červená do tváre?“ spýtala som sa. „Nie si neboj. To by som ťa už zobudil. Tak ideme do vody?“ spýtal sa. „Kedy si sa stihol prezliecť?“ spýtala som sa. „Keď si spala. Tak?“ spýtal sa a postavil sa. Podala som mu ruku a on mi pomohol sa postaviť. „Len ma tam prosím nehoď!“ upozornila som ho. „Ani som to nemal v pláne.“ Povedal a skočil do vody. Ošpliechal ma! Ten debil ma ošpliechal. No dobre nie je to debil. No občas sa tak správa ale aj tak ho ľúbim.  Ani tá voda nebola tak studená. Rozhodla som sa, že skočím aj ja.

„Aww, ty si skočila.“ Povedal Justin a ruky si obtočil okolo môjho pásu. „Hm.. nakoniec som sa tak rozhodla.“ Povedala som a brnkla mu po nose. „Dobre si sa rozhodla.“ Neváhal ani minútu a jeho hebké pery pritlačil na moje. Netrvalo dlho kým si jeho jazyk nepýtal prístup do mojích úst, ktorý som mu s radosťou dovolila. Jemne my pohryzol peru, na čo som povzdychla. Už sa mi míňal kyslík tak som ukončila bozk a usmiala sa na neho. Pohladkala som jeho líce a obaja sme sa na seba usmievali. „Toto som chcel urobiť už od rána.“ Zasmial sa. „Tak prečo si to neurobil?“ spýtala som sa. „Čakal som na peknú chvíľku.“ Povedal. „Ty si debil.“ Povedal som. „Len trochu romantik.“ Povedal a znovu ma pobozkal. „Neprišli sme sem aby sme plávali?“ spýtala som sa. „Kto povedal, že pre to?“ spýtal sa a usmial sa na mňa. „Si, si toho vedomý že nás tvoja mačka pozoruje?“ spýtala som sa zo smiechom. „Ty si šibnutá.“ Povedal. „Kto bude skôr na okraji bazéna? Podľa toho kto vyhrá si môže vybrať výhru, čo povieš?“ navrhla som. „Platí, tak na tri dobre?“ prikývla som. „Raz..dva...tri!“ vykríkol.

                                            

„Hah som prvá.“ Povedala som. „Ale to nie je fér.. ty máš ty si... nenašiel som výhovorku, prepáč.“ Povedal zo smiechol. Chytila som sa za hlavu a pokrútila s ňou. „Tak čo si želáš? Vyhrala si.“ Povedal Justin. „Hm... ani neviem. Tak čo napríklad... Poďme nakupovať.!“

„Potom v Kanade, teraz sa my nechce okej?“

„Dobre, že hovoríš. Musím sa ísť zbaliť.“ Povedala som a chcela vyjsť z bazéna keď mi Justin chytil ruku. „Ostaň ešte chvíľku.“ Povedal strašne zlato. Chcela som ho pobozkať keď povedal. „Mačka na nás čumí.“ Povedal a zasmial sa.


páčila sa? :D nie? :D čo by ste chceli zmeniť? :D komenujte :D ja sa už tak teším keď pôjdu do kanady:DDD muhááá :D plánujem niečo čo sa vám nebude páčiť:DDD belieberky by mohli tušiť čo v Stratforde :D no to sa potom dozviete :) ďakujem za komentáre, aj keď je ich menej aspoň sú :333 -Viki :)

#11 Summer Love :)

Ďakujem za komentáre :)

„Stoj. Prosím.“ Zakričal chlapčenský hlas. Otočila som a predo mnou stál Peťo. „Nechaj ma na pokoji jasné. A neskús ísť za mnou!“ zakričala som a odbehla. Narazila som do nejakého človeka. „Prepáč.“ Povedala som a pozrela na neho. Bola to Dominika. Hneď som ju silno objala a plakala na pleci. „Mala si pravdu..“ plakala som. „Pštt. Tíško, neplač.“ Povedala. „Ale mňa to tak bolí, aj keď ho nepoznám skoro vôbec..“ povedala som. „Neplač kvôli takému debilovi, neoplatí sa ti.“ Povedala a pozrela na mňa. „A teraz pekne pôjdeme na moju izbu tam sa dáš do poriadku a na toto zabudneš. A pôjdeme späť a nenecháš si zničiť zážitky kvôli takému debilovi, dobre?“ spýtala sa. Nemo som prikývla a na chvíľu zatvorila oči. Zhlboka som sa nadýchla a pocítila som teplo na mojej ruke. Dominikina ruka. „Ja som tu pre teba, a teraz poďme.“ Potiahla ma za ruku a išla som za ňou. Hneď ako sme vstúpili k nej tak som sa posadila na gauč a Dominika mi priniesla vreckovky. Zobrala som si malé zrkadlo a začala sa dávať do poriadku. „Chcem sa ti ospravedlniť za to , že som ti neverila. Celý ten čas si mala pravdu a ja som na to vysrala a nepočúvala ťa. Kebyže ťa počúvam tak sa toto nestane tak sa nezaľúbim do takého debila.. Ani neviem ako to bolo možné sa zaľúbiť do takého, takého sprostého človeka a tak za krátko. Ja som taká sprostá..“ hovorila som. „Nie si. Ale to je pravda, že kebyže na mňa počúvaš tak sa to nestane ale.. proste to neriešme a zabudnime na to. Keď ho uvidíš tak ho ignoruj, okej?“ spýtala sa ma. „Dobre. Urobím tak. Ja to zvládnem. Ale to nechápem, že tak mi prečo hovorila Sima, že ani neni taký akým sa zdá byť.“

„Sima je taká istá aká on. Len ona tak nevyzerá. Ale oni sú veľmi dobrý kamaráti a tak majú veľa spoločného aj. Preto im priateľstvo tak super funguje.“ Povedala.

„Chápem ťa. Tak ani jej sa neprihovorím. Ďakujem, že aspoň ty si normálna.“ Povedala som a usmiala sa na ňu. „Nie je za čo. Aj ja ďakujem, že si na tento tábor prišla. Vidím, že sa nudiť nebudem.“ Povedala. Zasmiala som sa a keď som bola hotová tak som sa postavila a pozrela sa do zrkadla. „Ideme.?“ Spýtala sa. Prikývla som sa išla. Už zďaleka sa ozývala hudba. Trochu som sa bála, že ho tma uvidím , a že ku mne príde a začne mi rozprávať rôzne blbotiny. Keď sme prišli pred miestnosť tak som si všimla vnútri Peťa. „Nie, ja to nezvládnem.“ Povedala som. „Ale áno, musíš.“ Povedala. „No dobre..“ povedala som a otvorila dvere. Veľa ľudí sa na nás pozrelo no ja som si ich nevšímala. Išla som a išla kým ma niekto nepotiahol za  ruku. „Robíš mi šoky!“ skríkla som na Dominiku. „Dobre no , konečne som našla miesto na sedenie tak sa teš.“ Povedala. „Pochvala. Ale ja by som si teraz radšej zatancovala čo hovoríš?“ navrhla som. Nejako sa mi moja dobrá nálada vrátila. „Okej.“ Povedala a postavila sa. Vyšli sme na parket kde hrala rýchla hudba.

Prešla hodina a my sme boli znovu unavené. Sadli sme si za stôl a Dominika potom odišla pre pitie. „No čo bolo?“ spýtala sa ma Sima. „Nič čo by malo byť?“ spýtala som sa jej. „Tak ty a Peťo, nič sa nedialo?“

„Nemáš to jedno? Čo sa do toho staráš?“

„Niekto tu niekoho odmietol.“

„Ty vôbec nevieš čo sa tu deje tak vypadni. Ahoj.“ Povedala som a čakala kým odíde. No neodišla. Tak som sa postavila ja a sadla o stôl vpred. Dominika ma po chvíli našla a sadla si oproti mne. „Ďakujem.“ Povedala som a odpila si s pitia. Ani neviem čo to bolo. Obzrela som sa a a už tu nebolo tak veľa ľudí. Bola už pol noc a boli tu už iba taký starší. „Neideme už spať, som docela unavená.“ Navrhla Domča. „Súhlasím ale mám na teba otázku.“

„Tak do toho.“

„Nemôžem spať, dneska u teba. Ja sa nechcem stretnúť s Kate. Ešte je tu tak si pyžamo viem k vám zobrať.“ Povedala som.

„To je skvelý nápad. Ale ja mám lepší.“ Povedala a prišla ku mne bližšie lebo sme sa ledva počuli. „A čo keby sa presťahuješ k nám, máme ešte jednu posteľ voľnú. Čo povieš?“ spýtala sa.

„Ak s tým vedúci súhlasia tak áno!“ z kríkla som a objala ju. „Ja to tak zariadim, no tak poďme kým je táto tu.“ Povedala. Usmiala som sa a išli sme na moju izbu. Rýchlo som si zblalila svoje veci. Nemala som veľa vecí vyložených. Iba v skrini skoro všetko ale tak to iba dám do tašky a mám. „Tak zoberiem si pyžamo a kozmetickú taštičku a zajtra na raňajkách sa to spýtame Pala a keď súhlasí tak vtedy keď je ona na raňajkách si všetko zbalím a presťahujem sa k vám. Môže byť?“ spýtala som sa.

„Perfektné. Tak to bude super.“ Povedala. Usmiala som sa a zobrala si veci. „Sakra kde mám svoju tašku?“ spýtala som sa pri čom som ju všade hľadala. „Možno si , si ju zabudla u nás.“ Povedala. „Je to možné dúfam, že tam.“ Povedala som. „No tak sa poďme pozrieť.“ Povedala.

„Tu je!“ povedala Dominika ukázala na moju tašku ktorá ležala na gauči na ich izbe. „Na šťastie.“ Vzdychla som si. „Idem sa osprchovať, potom môžeš ísť aj ty, okej?“

„Okej.“

Keď odišla tak som si vytiahla mobil a išla na facebook. Tu bol aký dobrý signál!

Pozrela som si najprv upozornenia. Hentému a hentému sa páči vaša fotka bla bla bla. Komentovala som svoju foktu a napísala ďakujem každému <3. Potom som si pozrela žiadosti o priateľstvo. Podľa mien som tých ľudí nepoznala , ale podľa fotku už hej. Boli to chalani a baby z tábora. Všetkých som potvrdila a potom sa pozrela na tri správy. Jedna bola od Willa, jedna od Tommieho a jedna od Samanthy. Najprv som otvorila tú od Sam. Je to moja bývalá najlepšia kamarátka ktorá sa presťahovala do Anglicka. Strašne my chýba ale už som si na to zvykla. Od vtedy čo odišla už prešiel rok. Som zvedavá prečo mi píše.

„Ahoj Becca, dávno som o tebe niečo počula. AK tu budeš tak prosím napíš.“

Chcela som jej odpísať no nebola online. Ale potom na to zabudnem tak som jej odpísala že je všetko v pohode a že som teraz v tábore.

Potom som si prečítala Willovu správu.

„Od vtedy ako si odišla do tábora si sa mi ani neozvala, stalo sa niečo? :((( Už ma nemáš rada? Sklamal som sa v tebe,,, :DDD ale nie srandujem. Čím skorej mi napíš aby som o tebe aspoň niečo vedel. ;D“

Zasmiala som sa a smelo mu odpísala. A potom som si pozrela poslednú správu. Od Tommieho.

„Miss you :((„

Bože to je tak zlaté. To len ja môžem mať takého super najlepšieho kamoša. 

dúfam, že sa vám časť páčila :D nejako nekomentujete :/ dúfam že na túto časť dáte aspoň 8 komentárov :D čo si myslíte ako sa to bude ďalej vyvíjať? :) dovolia aby sa Becc presťahovala k Domč. A čo si myslíte ako bude vedieť Becca ignorovať chalana ktorý sa jej páčil? :) viac sa dozviete nabudúce. :)  Viki :)

#65 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

V Pattieinom objatí som sa cítila v maximálnom bezpečí. „Keď budeš hocičo potrebovať, budeš sa cítiť zle alebo budeš potrebovať niekoho kto si ťa vypočuje, tak ma iba pre zvoň alebo rovno poď sem.“ Povedala. „Ďakujem. Toto je pre mňa dôležité, veď svoju celú rodinu mám preč..“ povedala som. „My sme tu. Ber nás ako rodinu. Veď onedlho aj budeme rodina.“ Povedala a položila ruku na môj prsteň. Usmiala som sa a utrela si slzy. „Vieš Emily. Môj syn má veľké šťastie, že ťa našiel. Lepšie dievča by si ani priať nemohol.“ Povedala. Usmiala som sa a pozrela na Justina. „Ani ja som si nikoho lepšieho priať nemohla.“ Povedala som a počula ako sa Justin postavil z gauče ktorá bola oproti mne. Išiel ku mne. Postavila som sa aj ja a objala ho. „Bude to dobré.“ Šepkal mi do ucha. „Ja viem, ja to cítim.“ Povedala som.

U Justinových rodičoch sme boli ešte dosť dlho. Okolo siedmej sme odišli domov.

Doma:

Sedím na gauči, pri čom jem šalát a s Justinom pozeráme hokej. Hrá jeho obľúbený team ,Toronto Maple Leafs , a tak sme to vynechať nemohli. Aj keď ma to veľmi nebaví, vydržím to. Pre Justina všetko. O jednu minútu má byť konečne prestávka. V sebe som spolu s telkou odpočítavala minútu a presne keď zahlásili pauzu tak sa Justin zdvihol a utekal. Wtf?  Vrátil sa o dve minútky. „Kde si bol?“ spýtala som sa. „Na záchode?“ spýtal sa zo smiechom. „A to si nemohol ísť cez zápas?“ spýtala som sa. „V žiadnom prípade. Keď hokej tak ani sekundu nesmiem pozerať inde. To ma naučil otec.“ Povedal a prisadol si ku mne. Ruku prehodil okolo môjho pleca a pobozkal na líce. „Nenudí ťa to?“ spýtal sa. „Vieš ja pochopím, ženy a hokej.“ Povedal a zasmial sa. „Ja to prežijem.“ Povedala som. „Ale ak chceš tak to nemusíš so mnou pozerať. Môžeš ísť aj do druhej izby aj tam je telka.“ Navrhol. „Ale ja chcem byť s tebou.“ Povedala som a pozrela na neho. Usmial sa a chcel ma pobozkať keď v tom zahlásili koniec pauzy. On hneď spozornel na telku a ja som sa začala smiať. Oprela som si hlavu o jeho plece a pozerala na telku. A potom som zaspala...

Po chvíli som sa zobudila. Prvé čo som si všimla bolo to, že sme ešte vždy na gauči a pozeráme hokej. „Koľko minút do konca?“ spýtala som sa. „Ou ty si hore, dlho si spala. Už len dve minúty.“ Povedal. „A aký je stav?“ spýtala som sa. Nevedela som sa pozrieť na telku, boleli ma oči. „Vyhrávajú 5:2.“ Povedal. „Tak to je super.“ Zívla som si. „Si ospalá?“ spýtal sa ma. „Skôr unavená..“ povedala si. „Ale veď ešte ani nie je veľa hodín. Ale ak chceš tak môžeme ísť spať.“ Povedal. „Uvidíme.“ Povedala som a pretrela si rukou oči. Hlavu som mala ešte furt na Justinovom pleci. Je tak pohodlné. „A je koniec. TML oficiálne vyhrali.“ Povedali po chvíli. „To je super.“ Povedala som a zívla si. Prečo som tak ospalá? „Poďme hore do izby.“ Povedal a postavil sa. Podala som mu ruku aby mi pomohol sa postaviť, no on ma namiesto toho zdvihol a v náručí zobral hore do izby. Potom ma položil na posteľ. „Toto si nemusel. Viem chodiť.“ Povedala som. „Ak chceš tak ťa zoberiem v náručí dole a môžeš sa vrátiť potom sama.“ Povedal a zasmial sa. „No jasné, sama v takejto tme. Ahá.“ Povedala som. Justin sa potichu zasmial a potom si vyzliekol tričko. „Idem sa osprchovať. Nie že zaspíš.“ Povedala som. „Nie, ja ťa počkám. Zatiaľ sa pozriem či ne ide nejaký zaujímavý film.“ Povedal. „Dobre, nájdi niečo dobré.“ Povedala som a pristúpila ku skrini. Zobrala som si svoje pyžamko a čisté spodné prádlo. Pristúpila som ku dverám kúpeľni a vstúpila. Zamkla som sa, aj keď to často nerobím. Neviem čo do mňa vošlo. Vyzliekla som sa a stúpila na váhu. 48kg. Bože, ja musím pribrať pri mojej výške. Achh. Váhu som rýchlo skryla aby som ju ani nevidela a pristúpila k zrkadlu ktoré bolo od podlahy až ku stropu. Pozrela som sa na seba a videla som obyčajné dievča, s neobyčajným životom. To že som stretla Justina bola tá najkrajšia vec v mojom živote, ale ešte stále nechápem tú rakovinu. Príde mi to nemožné. Nemohla som nad tým viac rozmýšľať lebo by som sa ešte rozplakala. Vstúpila som do sprchy a pustila teplú vodu. Umyla som si svoje dlhé vlasy a telo. Keď som vyšla tak som si zobrala Justinov župan a vtedy ma napadlo, že som si na stole zabudla sprej na vlasy. Vyšla som z kúpeľky a išla ku stolíku. Justin tam ležal a pozeral telku. „Hneď som tu.“ Povedala som a vrátila sa do kúpeľni. Tam som si sprej nafúkala na vlasy a rozčesala si ich. Trochu som si ich vysušila a potom si obliekla pyžamko. Justinov župan som odložila a potom si ešte umyla zuby a tvár si pretrela krémom. Čistá a voňavá som vyšla z kúpeľni. Táto sprcha ma trochu zobudila. Ľahla som si vedľa Justina a silno ho objala. „Čo sa deje?“ spýtal sa. „Nič, ani ťa nemôžem objať?“ spýtala som sa. „Môžeš. A ani ma pustiť nemusíš.“ Povedal. „Nikdy.“ Povedala som. Dala som mu pusu z ktorej sa stal dlhý bozk. Keď sme sa odtiahli tak sme si opreli čelá a dala som mu ešte jednu maličkú pusinku. „Ľúbim ťa.“ Povedala som a usmiala sa. „Aj ja teba.“ Povedal. „A veľmi.“ Zašepkal. Preplietli sme si ruky a pozrela sa na telku. „To je The Last Song že?“ spýtala som sa. „Hej, teraz som to našiel. Budeme to pozerať?“ spýtal sa. „Jasnééé.“ Zavrešťala som. „Po tichšie zlatíčko.“ Povedal. „Dobre sorry ale tak ja tak milujem ten film.“ Zahlásila som.

Už pri filme som bola strašne ospalá. A potom som zaspala.

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil na to ako my niekto šteklí tvár. „Emily..“ povedal som a otvoril oči. Usmievala sa na mňa. Bola namaľovaná a mala drdol? Ona sa už aj stihla obliecť. „No konečne si hore.“ Povedala. „To je už koľko hodín?“ spýtal som sa. „Už je pol dvanástej.“ Povedala. „Čoo?“ prekvapený som sa spýtal. „No už je toľko. A už som aj stihla nám navariť obed, ak nevadí.“ Povedala. „Jasné, že nevadí. Idem sa obliecť a hneď som tam. Ale najprv..“ povedal som a našpúlil pery. „Pusu.“ Povedal som. „S radosťou.“ Povedala Emily a pobozkala ma. Bol na taký rýchly bozk ale dalo sa cítiť , že z lásky. „Čakám ťa dole.“ Povedala a odišla. Rýchlo som ustlal posteľ a dal si rýchlu sprchu. Obliekol som sa a išiel dolu. „Hmmm, čo tak dobre vonia?“ spýtal som sa a potom som uvidel prestretý stôl. „Wow.“ Povedal som. Emily stála pri pulte a niečo ešte pripravovala. Išiel som k nej a zozadu ju objal. „Milujem keď ma zo zadu objímaš.“ Povedala. „Ja viem.“ Povedal som. „Čo si navarila?“ spýtal som sa. „Sadni si k stolu a uvidíš.“ Povedala. Urobil som tak ako urobila. Sadol som si za stôl a čakal kým príde Emily. O chvíľu aj prišla z polievkou. „Mňami aká polievka to je?“ spýtal som sa. „Sáčková.“ Povedala Emily a začala sa smiať. „Ale teraz vážne.“ Povedal som. „Táto nemá meno. Učila ma to ešte babka.“ Povedala. „Ty máš babku? Ani si mi o nej nehovorila.“ Povedal som. „Jedna zomrela a tú druhú nepoznám.“ Povedala. „Ou, tak to je mi ľúto.“ Povedal som. „Ale už som sa s tým zmierila, no nezničme si náladu spomienkami.“ Povedala. Usmial som sa a nabral si polievku. „Dobrú chuť.“ Povedal som. „Aj tebe.“ Povedala Emily.

Polievka bola fakt super. Potom prišlo druhé. Zapekané zemiaky, mňamí. Hneď som si nabral veľkú porciu a pustil sa do toho. „Nevedel som, že ty vieš tak super variť.“ Poznamenal som. „Nevedela som, že sa mi to podarí.“ Povedala. „No ale toto sa ti super podarilo.“ Povedal som. „Ďakujem.“ Povedala.

Spolu sme upratali a potom sme vyšli na záhradu. Tam sme sa rozprávali a celý čas smiali. Potom som jej navrhol či nepôjdeme niektorý deň do Kanady. No a jej odpoveď bola taká, že rada by šla ale ona nejakú dobu lietadlom nechce ísť. Chápem ju. Tak zrejme pôjdeme autom aj keď je to dosť dlhá cesta no nevadí.

„Justin pozri.“ Povedala a ukázala na malú mačičku. „Tá je krásna.“ Povedala Emily a hneď išla k nej. „Dosť je špinavá. Má podľa teba majiteľa?“ spýtal som sa. „Nemá obojok. Necháme si ju?“ spýtala sa ma. „Jasné, a aké meno jej dáme?“ spýtal som sa. „Tuts.“ Povedal som. 

tak páčila sa? alebo nie? :) komentujte :D prosím niekedy bolo tak vela komentov. A prepáčte že nedávam často časti ale ja nemám čas veľmi aj zajtra prídem do zo školy dosť neskoro. Lebo mám 8 hodín kvoli doučku na monitor zo sjl a mat čo je povinné a potom idem fotiť pre školskú televíziu nejakú pičovinu no nevadí prežijem to :DD minule sme boli v jojke vnútri tak to je super :D pôjdeme aj na výlet to je veľkýý plus :DD no s5 k príbehu. Už som vám hovorila že Justin v Kanade stretne niekoho ale nebude to ani Ryan, ani Chaz skúste uhádnuť :) +10 kom. a bude ďalšia :)

#10 Summer Love

Ďakujem za krásne komentáre :)

Obzrela som sa a každý sa na mne smial. Na tom som sa musela aj ja zasmiať. Ako som zistila nie som jediná ktorá takto dopadla, lebo vedľa mňa v bazéne bola veľa dievčat v šatoch. Chvíľu sme sa bláznili no potom ma to už prestalo baviť. Vyšla som z bazéna a sadla si na lavičku. Zatvorila som oči a oprela si hlavu o operadlo. Ach cítila som sa tak dobre. Ako mohlo mojich rodičov napadnúť toto? Omnoho viac my zlepšili leto. Za toto sa im ešte poďakujem. „Poďte všetci sem.“ Zvolala nejaká vedúca. Tuším že sa volala Miša. Bola strašne pekná, mám pocit že je modelka. Vyzerá tak. Aj som tuším niečo také počula. „Máte hodinu na tu aby ste sa dali do poriadku, usušili vlasy a tak. Potom pôjdeme na večeru a ostatné sa dozviete tam.“ Povedala. Potom ešte kecala nepodstatné veci (no pre mňa to boli nepodstatné) tak ja som odišla, ako už aj viacerý. Pri dverách do hotela sme dostali každý uterák. Bol taký menší, a môj bol ružovej farby. Povedali, že si ho môžeme nechať. Ale len do konca tábora. To je neféér! Má takú peknú farbu.  No nič.

Išla som na izbu a hneď ako som vošla som išla do kúpeľky. Tam som zo seba všetko zhodila a chcela ísť do sprchy no vtedy som zistila, že som sa nezamkla. Rýchlo som išla k dverám a s kľúčom dva krát potočila. Zapla som aj ventiláciu a vošla do sprchy. Už po druhý krát sa sprchujem dnes. Je to preto lebo voda má v sebe veľa chlóru a ja to tak neznášam. Aj vlasy som si znovu umyla. Viem, že je to nezdravé, ale čo už. Keď som vyšla tak som sa usušila a vlasy si dala do turbánu. Odmaľovala som sa a tvár si natrela krémom. Obtočená s uretákom okolo tela som vyšla a išla ku skrini. Rýchlo som si vybrala čisté spodné prádlo, kraťase a voľnejšie tričko. Vošla som späť do kúpeľky a obliekla sa. Pri tom ako som sa obliekala sa mi turbán rozpadol. Bola som lenivá si urobiť nový, tak som si rýchlo usušila vlasy. Rozčesala som si ich a potom som vybrala kulmu z mojej tašky. Urobila som si jemné vlnky. Vyzeralo to bohovsky!  Som na seba hrdá. Potom som si zobrala kozmetickú taštičku a na tvár naniesla make –up. Potom som si ešte dala púder, tenkú linku, špirálu a čerešňový lesk na pery. Urobila som cmuk a vyšla z kúpeľni. Zatvorila som za sebou dvere a vtedy som si všimla nahnevanú Kate ktorá stojí oproti mne. „Čo tak čumíš?“ spýtala som sa jej. „To ti vždy toľko trvá v tej kúpeľni? Kvôli tebe som musela ísť k niekomu inému, lebo ty si tam bola večnosť.“ Povedala. „Hm, prepáč mala si tam byť prvá.“ Povedala som a ironicky sa zasmiala. „Toto my ty suka robiť nebudeš ináč..“ „Ináč čo?“ prerušila som ju. „Ja som ti to už hovorila. Neželaj si ma. Ja ti to vrátim raz.!“ Povedala a vyšla z izby. Za sebou zabuchla dvere a ja som vybuchla do neskutočného smiechu. Ach bože, prečo musím byť na izbe s takouto úbohou k***ou. No nič, musím to nejako vydržať. Sadla som si na posteľ a vytiahla mobil z pod vankúša. Mala som jednu správu. Otvorila som ju a začala čítať.

Ahoj Becca. Chcem ti to povedať už od začiatku tábora , strašne sa mi páčiš. Ale bojím sa ti to povedať. Xoxoxo –Anonym.

V momente sa mi oči rozšírili a ja som začala rozmýšľať, kto to asi mohol napísať. Peťo?? No môže byť.  Chvíľu som nad tým ešte rozmýšľala a potom sa pozrela na čas. Už 5 minút ide večera. Zrazu niekto zaklopal na dvere a stála tam Domča. „Prečo nie si na večeri?“ spýtala sa ma. „Ja som na to úplne zabudla prepáč.“ Povedala som. „Tak rýchlo poď.“ Povedala a potiahla ma za ruku. „Ináč pekné máš vlasy.“ Povedala cestou. „Ďakujem.“ Povedala som a rýchlo sme vyšli do reštaurácie ktorá je na 1. Poschodí. Otvorili sme dvere a zrazu nastalo ticho a všetky oči padli na nás. Ja som sa usmiala a rýchlo si sadla na miesto. Sklonila som hlavu k jedlu až kým sa neozval Palo. „Kde si bola?“ spýtal sa. „Na izbe, prepáč ja som sa hádala s Kate tak som na to nejako pozabudla.“ Povedala som. „Bola to vážna hádka?“ spýtal sa. „Nie taká normálna ktorá prebieha každý deň. Uhm, už sa s ňou nedá žiť v jednej izbe.“ Povedala som. „Ale dajako to prežiješ, nevšímaj si ju.“ Povedala Domča. „Pokúsim sa.“ Povedala som a falošne sa usmiala. Pustila som sa do jedla. Boli to cestoviny so syrovou omáčkou a šunkovou sálmou. Mňam. Keď sme každý dojedli tak sa jedna vedúca postavila  a povedala. „Tak, dneska od 8 bude diskotéka hore v bare. Môžete si priniesť aj mobily je tam wifi a veľmi silný. Aj tablety alebo notebooky ak máte ale nebuďte vždy na nich. Tento večer bude o tom aby sme sa zabavili.  Budeme hrať rôzne zábavné hry, alebo ak sa zmenia plány tak len tancovať. Oblečte si pekné veci! Hh, budú aj fotky!“ povedala. Každý zatlieskal a tešil sa. Ja som sa tešila tiež, a veľmi.  Potom sme odišli na izby a išla jesť ďalšia skupinka. Stála som pred skriňou a rozhodovala čo si obliecť keď niekto zaklopal. Išla som otvoriť a bola tam Domča. „Čo si oblečieš?“ spýtala sa ma. „Ja neviem.“ Povedala som a pristúpili sme k šatníku. „Tieto si dajj.“ Povedala a vytiahla kvetinkové šaty. „Neni to moc prehnané na disco?“ spýtala som sa. „Nie je to dobré. Pomôžeš mi.. ja si vážne neviem čo obliecť.“ Povedala. „No jasné, aj si k tebe zoberiem kozmetickú tašku a namaľujeme sa. A zoberiem si tieto šaty. Môže byť?“ spýtala som sa. Ona celá nadšená prikývla. Rýchlo som si pozbierala veci, a zobrala som si aj mobil a čiernu tašku Chanel. Prišli sme k nej a začali sa pripravovať.  Hneď ako nás uvidel jej brat tak zdrhol. Popri tom ako sme sa pripravovali sme aj kecali. Celý ten čas sme sa smiali. Keď sme boli hotové ta sme sa odfotili a fotku pridali na facebook. Už som si ju stihla pridať aj nejakých z tábora.  Hneď mi začali blikať upozornenia. Je to tam dve minúty a už 10 lajkov. A nejaké komenty. Nemala som čas, odpíšem až tam hore v bare. „No ideme?“ spýtala sa Dominika. „Koľko je hodín?“ spýtala som sa pre zmenu ja. „20:15. Tam môžeme ísť kedy chceme vieš ale o deviatej tam musíme byť tak mi hovoril Palo.“ Povedala. „Dobre tak poďme.“ Povedala som a obula si čierne baleríny. Mobil som dala do tašky a ešte raz pozrela na seba. V krku my vysek zlatý náhrdelník.

Bolo to celé tak pekné spolu. A Dominika za mnou. Tiež celá krásna. Najradšej by som tu strávila celé leto. „No poďme už.“ Ťahala ma von z izby. „Au.“ Povedala som zo srandy. „No to ťa tak aj bolelo.“ Zasmiala sa. Vyplazila som na ňu jazyk a spolu sme išli. Cestou sme stretli skupinku chalanov ktorý išli na disco. „Aké ste pekné baby.“ Povedali a usmiali sa na nás. „Ďakujeme.“ Povedali sme zo smiechom.  Spolu sme odišli až hore. Otvorili sme dvere a vstúpili. Hudba išla nahlas a každý tancoval. Vedúci stáli za pultom a podávali rôzne pitia. Išli sme tam a zobrali si nejaký koktejl. Wau vidieť, že sa snažili. Sadli sme si k nejakému stolu ktorý tam bol. Bol prázdny. O to lepšie. Hneď som vybrala mobil z tašky a išla na facebook. Mala som veľa upozornení. 59 ľuďom sa páči vaša profilová fotka. To bola tá ktorú som si dala pred chvíľkou z Domčou. Bolo tam veľa komentov. Wow, aké ste pekné aj keď tú druhú nepoznám.

BRUTAL! :*

Perfect!

A tak. Napísala som ďakujeme <3 a vtedy mi blikla ďalšia. Dominika vám komentovala fotku. „Trdlo <3 , ďakujeme ;)“ lajkla som jej koment a usmiala sa na ňu. Potom sme boli ešte chvíľu na FB, ale začalo nás to nudiť tak sme mobily odložili a išli na parket. Začali sme tancovať. Hrala rýchla pesnička tak sme si to užívali na plno. Po pol hodine som to vzdala a sadla si na stoličku. Práve vtedy museli zahlásiť vedúci, že nasleduje pomalá pesnička a každý musí tancovať. „Ideš?“ pristúpil ku mne Maťo. Usmiala som sa na neho a podala mu ruku. Pesnička netrvala dlho, celý ten čas sme sa smiali. Ach, je taký istý ako jeho sestra. Keď sa tanec skončil tak som si išla sadnúť k nášmu stolu kde sedel Peťo. „Aká si dnes pekná.“ Povedal keď som si prisadla. „Ďakujem.“ Povedala som a zasmiala sa. Napila som sa z pohára a bola som tam smädná, že som všetko vypila. „Mám priniesť ešte jedno?“ spýtal sa ma. Nechcela som byť sebecká ale bola som ešte vždy smädná. „Bola by som rada.“ Povedala som a on zmizol. Vtedy si ku mne prisadlo jedno dievča z oddielu. Myslím, že sa volala Sima. „Mám pocit, že sa Peťovi páčiš.“ Povedala a zasmiala sa. „A ty ho poznáš?“ spýtala som sa jej. „Už odmalička.“ Povedala. „No už ide, ja idem a iba toľko som chcela, že on nie je taký ako každý hovorí. Mal to aj on ťažké.“ Povedala a zmizla. „Tak bezalkoholické mojito, môže byť?“ spýtal sa. „Jasné, ďakujem.“ Zobrala som pohár a napila sa. „Ináč prepáč za to hodenie do bazéna.“ Povedal. „Vieš trochu ma to urazilo, ale to sa dá prežiť. Za to, že si to ty.“ Povedala som s úsmevom. Usmial sa a potom povedal. „No ja idem za kamarátom, ešte sa vidíme.“ Povedal a odišiel. Motýliky v bruchu! Ja prasknéém. Keď už odišiel a ani som ho nevidela tak som skoro odpadla. Bože! Toto bolo! Wááá. Musela som ísť hneď za Dominikou a povedať jej to. Aj keď viem, že ona ho nemá rada ale aj tak. Hľadala som ju všade, až potom som si všimla ako sedí pred barom za dverami, na gauči s jej bratom. Otvorila som dvere a až vtedy som si všimla, že jej brat bol dajaký smutný. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa celý šokovaná. „Nič také..“ povedal Maťo a zdvihol sa a vošiel do baru. „Čo sa deje?“ spýtala som sa. „Akože, niečo doma. To nerieš, tým to bude horšie.“ Povedala. „Aha tak je dobre.“ Povedala som. „Pôjdeš so mnou na izbu, musím ísť na wc, aj ti musím niečo povedať.“ Povedala som. „Dobre, aj tak sa už pocikám.“ Povedala a zasmiala sa. Cestou na izbu som jej rozprávala toto čo sa stalo a ona sa len chytala za hlavu. „Vedela som, že bude toto tvoja reakcia.“ Povedala som a sklonila hlavu. „Dobre vieš, že ja ti chcem len dobre.“ Povedala. „Ja viem..“ povedala som a vyšli sme po schodoch. „Stretneme sa tu.“ Povedala a odišla na svoju izbu a ja tiež. Keď som otvorila izbu tak som si všimla svetlo ktoré svieti v spálni. Ale veď ja som ho zhasla. Išla som ho zhasnúť a vtedy som uvidela pani „dokonalú“ spolubývajúcu opretú o stenu ako sa olizuje s nejakým chalanom. Typické pre ňu. Až po pár sekundách som zistila že je to Peťo! V tom momente som zahíkla a obaja sa na mňa pozreli. Oči sa mi naplnili slzami a vybehla som z izby. Bežala som za Dominikou. Ona mala celý ten čas pravdu!

páčila sa časť? :) tak dajte komentár. vyjadrite svoj názor, čo sa vám tam nepáči a čo by ste zmenili a čo by ste sa chceli dozvedieť :) ja pevne dúfam, že sa vám to páčilo :) No tak zajtra bude časť na pretancuj a potom až nedelu lebo idem na víkned zase k otcovi a to preto lebo v štúrove také veľkéééé hody :D jarmok každororný, a ja som ešte ani jeden nevynechala a ani nechcem. Proste mám tam bratrancov aj sesternicu a všetko je super :33 no späť k príbehu. Nejako nepíšete tie komenty ale 10 by nebol problém dať či? Aspoň pre mňňňá :333 prosíím :D <3

#64 Pretancuj svoj život :)

Ďakujem za úžasné komentáre ku všetkým častiam :,3

S Emily sme sa ešte dosť dlho rozprávali, a ja som ju ubezpečoval, že bude všetko dobré. Potom som odišiel domov  pre nejaké jej veci a vrátil sa. Kým sa ona obliekala som jej zbalil jej veci. Na stolíku som zbadal jej prsteň. V hlave sa mi objavili spomienky, a v očiach slzičky. Schamtol som ho a podiešiel k nej. Chytil som jej ruku a ona sa hneď pozrela na mňa. Prsteň som jej nasadil na prst a objal ju. „Navždy.“ Zašepkal som. „Always and Forever.“ Povedala.  Pri nej som sa cítil ináč. Cítil som, že bude v bezpečí keď je so mnou. Ja viem, že ma ľúbi a ja ľúbim ju a viem že tá láska bude trvať navždy.  Všetko sme zobrali a odišli na recepciu. Tam sme oznámili, že sme už odišli a areál nemocnice sme opustili. Prvá zastávka bol Scooter. U neho sme boli za pár minút. On býva celkom blízko k nemocnici. U neho sme neboli dosť dlho len sme si prebrali pár vecí a dohodli sa, na pokračovaní Believe Tour. Potom sme išli k nám. Tak milujem to slovo K NÁM. Je to naše spoločné.

Vošli sme do domu a ja som pomohol Emily dať dole sveter. „Justin nie som postihnutá, zvládnem to aj sama.“ Povedala. „Prepáč, ale tak ako pravý gentleman.“ Zasmial som sa. Poslala mi vzdušnú pusu a odišla do obývačky. Vyzul som sa a išiel za ňou. „Tak, darčeky.!“ Zasmial som sa. „Ostaň tu a ja ich hneď prinesiem.“ Povedal som. Vyšiel som z izby a obul si papuče. Išiel som do garáže. Mal som ich vo svojom aute  resp. v kufri s ktorým sme boli teraz u Scootera. Toho som poprosil ešte v deň párty aby  ich zobral on k nemu. Má väčší kufor a ja som mal vo svojom ešte nejaké párty veci. Keď som bol u Scootera tak som povedal, že idem niečo pohľadať, ale vtedy som tie veci odtiaľ vyhodil a dal do svojho kufra všetky tie darčeky. A Emily si nič nevšimla. Ona sa celý ten čas rozprávala zo Scooterom.

Schmatol som pár darčekov a odniesol ich do domu. Potom som sa vrátil ešte raz, lebo som to naraz nevedel zobrať. Ako som si všimol Emily ešte vždy sedela na gauči a čakala. Zobral som darčeky z predsiene a išiel k nej. Všetko som položil na stôl a odišiel hore do izby. Kde sú ešte ďalšie odo mňa. Keď som sa vrátil tak ona už stála pri stole a nenápadne ich prezerala. „Pomaličky, všetko si pozrieme.“ Povedal som a zasmial sa. Položil som na stôl zvyšok sadol si k nej. „Toto je všetko moje?“ spýtala sa tenkým hlasom. Prikývol som. „Nepamätáš si?“ spýtal som sa. „Pamätám, ale nemyslela som že toho bolo až toľkoto. No poďme si to prezrieť.“ Povedala. A tak sa aj stalo. Prezreli sme všetky darčeky. Bolo tam toľko rôznych vecí. Oblečenie, hodinky, nejaké doplnky, parfumy a všetko možné. „Tak a teraz idú darčeky odo mňa.“ Povedal som. „Tu máš ten tvoj mobil. Nechal som ho u Scootera a máš na ňom aj kryt na ktorom je nejaký pekný chlapec.“ Zasmial som sa a podla jej ho do ruky. „Ten najkrajší. Ďakujem Justin.“ Povedala a objala ma. „Toto nie je všetko, ostatné som náhodou nechal tu.“ Povedal som a podal jej dve krabičky. „Otvor.“ Povedal som a pomaličky otvorila jednu. „Ty jaký narcís si už. Kúpiš mi všetky tvoje voňavky.“ Povedala a zasmiala sa. „A netešíš sa?“ spýtal som sa. „Ale ano, budem voňať ako ostatné moje „sestry a bratia.““ Povedala a zasmiala sa. Smiala sa. V tejto chvíľi zabudla na jej chorobu. Dúfam, že týchto chvíľ bude veľa.  Otvorila aj druhú krabičku kde sa nachádzali fialové beatsy, na ktoré som čiernou fixkou napísal <3 u shawty :3  „To je priam dokoalé Justin.“ Povedala. „Bože, ty si pre mňa toľko kúpil na narodky, musím začať šporiť na tvoje.“ Povedala a zasmiala sa. „Mne stačíš na narodeniny ty.“ Povedala som. „Zlatéé.“ Povedala a sadla si na moje kolená. „Najlepšie a najhoršie narodiny dokopy.“ Povedala a pobozkala ma. Nebol to obyčajný bozk. Bol plný lásky a emócií. „Milujem ťa Justin, a to sa nikdy nezmení. Budem ti to hovoriť veľa, aj keď viem, že to vieš. Proste tak ťa milujem.“ Povedala. Aww, bola tak zlatá. Zvalil som ju na gauč a začala štekliť. „Justin.. presťaň....budem plakať..“ povedala. Chvíľu som ju ešte „trýznil“ :DD ale potom som prestal. „Zlý si.“ Povedala a a zmraštila obočie. Ten jej známy kill you pohľad tak milujem. Napodobnil som ju a pozrel sa jej tak dlho do očí. Dalo sa vidieť ako zdržiava smiech. Dlho to nevydržala a začala sa smiať na celú izbu. „Som hladná.“ Vykríkla po chvíľi. „Bože.“ Povedala som a natiahol to e. „Poďme varíííííť.“ Povedala a bežala do kuchyne. Hneď som išiel za ňou a všimol som si ako sedí na barovej stoličke pri stole a číta nejakú knihu. „Tak? Čo si našla?“ spýtal som sa jej. „Urobme napr. Lasagne?“ spýtala sa. „Dobre, a nejaký dezert?“ spýtal som sa. „Palacinky!“ vykríkla. „Vedel som, že to povieš.“ Povedala som a podišiel ku skrinke. Vytiahol som jednu zásteru a podal jej Emily. „Ty tu aj takéto máš?“ spýtala sa. „Tu bývala aj moja mama, tak tu mám dosť takýchto vecí.“ Povedal som. „Aha, chápem. Potom keď urobíme palacinky tak nezoberieme aj tvojej mame? Alebo... počkajme ja tu mám rodičov! Sakra alebo už odišli..“ povedala nahlas. „Choď im zavolať.“ Povedal som a už jej nebolo. Zatiaľ som pozrel čo všetko budeme potrebovať k Lasaňám :DDDD /neviem ako sa to skloňuje, neznášam skloňovanie :D / Všetko som vybral na stôl a išiel ku dverám. Tam bola Emily a telefonovala s rodičmi. Na jej hlase sa dalo počuť, že jej bolo do plaču. Podišiel som k nej a objal ju. Potom už zložila a silno ma objala. „Už odišli... ani nevedeli čo sa mi stalo. Nechceli tomu uveriť. Mamina mi dokonca plakala do telefónu a sľúbila, že nabudúce prídu na dlhšie.“ Povedala a plakala. „Pššššt, neplač.“ Povedala. „Ale ja chcem mať pri sebe mamu..“ povedala. Tie roky, čo ju tu pri sebe nemala, ju ani nechcela vidieť, a neznášala ju. Alebo sa to len mne zdá. „Máš tu mňa..“ povedal som. „Ja viem, a ďakujem ti.“ Povedala. „No poďme variť.“ Povedal  som a chytil jej ruku. Pomohol som jej postaviť sa z gauče a viedol som ju do kuchyne. Obliekla si zásterku a začalo sa varenie. Nakoniec sme urobili Lasagne a čokoládovo- kokosové mufíny. Odfotil som to všetko a hodil na isntagram s popisom . S Emily sme trochu varili. /Nechce sa mi to prekladať :DD/ Potom som nás ešte odfotil s varechami v ruke a pridal tú fotku z popisom. Dvaja šéfkuchári. Bacha na nás 3:) :33

Zjedli sme lasagne a pár mufínok. Urobili sme ich veľa. Asi dvadsať sme zabalili a išli k našim. Obliekol som si niečo normálne a Emily tiež a išli sme. Tento raz, pešo. Emily sa chcela nejako prechádzať. Aj som ju upozornil, že to nemusí dopadnúť najlepšie , no ona bola proti tomu. Tak sme išli pešo. Začiatkom nás spoznalo len pár fans no o chvíľu sa na nás zvalilo milión paparazzou. Začali sa pýtať rôzne debiliny, na ktoré som odpovedal a nakoniec sa opýtali jednu otázku. „Slečna Black, pekný máte prsteň. Je to zásnubný?“ spýtal sa jeden. Pozrel som sa na Emily a ja som prikývol. „Áno je.“ Povedala po chvíľi. O chvíľu sa ozvalo veľké hó! A tleskot. „Prepáčte ale my už musíme.“ Povedal som a ťahal Emily za ruku. Zabočil som na menej známu cestu aby nás nikto neotravoval. „Ako to znášaš? Že ani po ulici nevieš ísť bez toho aby ťa nespoznali?“ spýtala sa. „Už som si zvykol. Ja som sa takto rozhodol, že to chcem robiť. Nie je to vždy príjemné ale dá sa stým žiť.“ Povedal som. „Hh. No ja som si už tiež zvykla cez turné ale bolo to na mňa niekedy veľa, ale toto, že aj na ulici.“ Zasmiala sa. Preplietli sme si ruky a ďalej išli. Poznám také cesty ktoré nepozná veľa ľudí a tak sme sa dostali jednoducho k našim. Vytiahol som kľúče z vrecka a otvoril bránku krásneho domu. Zatvoril som a išiel k dverám. Zaklopal som a potom ich otvoril. „Ahojte.“ Zakričal som. „Justííín!“ rozbehli sa za mnou Jazzy a Jaxon. „Ahojte krpci.“ Povedal som. „Ou ahojte zlatíčka.“ Povedala mamina a objala ma a potom aj Emily na ktorej už boli zavesený obaja moji malý súrodenci. Vyzuli sme sa a vošli do obývačky. „Kde je oco?“ spýtal som sa. „Na služobnej ceste. Prídem až večer. Dáte si niečo?“ spýtala  sa . „No my tu máme niečo pre vás.“ Povedala Emily a podala mojej mame piknikový košík v ktorom boli mufínky. Otvorila ho a vybrala. „To ste vy robili?“ spýtala sa celá nadšená. „Áno, ja a Justin. Aj keď si myslím, že ja som toho viac urobila.“ Povedala a zasmiala sa. „Na to že som chlap to je odo mňa milé, že som ti pomohol.“ Povedal som. „Narcis.“ Povedala a vyplazila jazyk. Moja mama sa na nás iba celý čas smiala. „Vyzerajú super, som zvedavá či tak aj chutia.“ Povedala a vzala si jeden mufín. „Mňám, tie sú výborné.“ Povedala. „Tak ďakujeme.“ Povedal som. „Jazzy, Jaxon. Poďte sem. Justin a Emily vám niečo priniesli.“ Zakričala moja mama a tí sa tu hneď zjavili v pozore.      „Mňamííí.“ Zakričali a hneď si zobrali. Sadli si vedľa nás na gauč a rozprávali sme sa. „Tak čo máte nové?“ spýtala sa moja mama. „Ach nič také..“ povedal som. „Mám rakovinu..“ povedala po chvíľi Emily a rozplakala sa. „Teraz si robíte srandu?“ spýtala sa moja mama. „Však, že hej..“ povedala. „Bodaj by to bola sranda Pattie, podaj by to bola.“ Povedala Emily a objala ju. „My tu sme pre teba. Pozeraj na mňa ko na tvoju druhú mamu..“ povedala moja mama. Bolo to od nej strašne milé a krásne.

trochu dlhšia časť ako zvykla byť :D no rozpísala som sa. Pevne dúfam a verím, že sa vám táto časť bude páčiť. A ako som vám sľúbila všetko bude zase v poriadku, len to potrebuje čas. Mimo príbehu :D ja sa už tak tešíííííííííííííííím na zajtra :333333 áw bhjknbhjkmnbhjkmnhuiknuiknbhujn (to je len beliebers pochopia) :DDD bože :D no dobre sorry :D tak +10 kom. a bude ďalšia. Ale neviem kedy :/ no skúsim čo najskôr. 

Jaxon a Justin :3

Chodiaca dokonalosť, ktorá ma aj črty na tvári dokonalé.

:$$$$

#9 Summer Love :)

Oddych <3  Bude trvať hodinku a pol. My čo chodíme prvý na obed ho máme trochu skôr ako ostatný. Už nás hneď po obede poslali na izby. Oddych bude trvať do pol tretej.

Sedím na balkóne na pohodlnej lavičke s tabletom v ruke. Slúchadká v ušiach a hudba naplno.  Je dokonalé počasie. Bola som na Facebooku a písala si s Willom. Pri tom aj s Tommiem a pri tom aj s Milly. No zrazu ma prerušil nie či krik. Postavila som sa z balkóna a všimla si Domču ktorá stojí na balkóne. „Áno? Nepočula som ťa.“ Povedala som. „Poď k nám.“ Povedala. „Hneď som tam.“ Zakričala som a odišla dnu. Na fb som sa rozlúčila s ostatnými a tablet vypla. Strčila som ho tašky a obzrela sa v izbe. Ešte tam tá suka nebola. Vošla som do kúpeľky a prečesala si vlasy. Zobrala som si mobil a išla k Domče na izbu. Cestou som stretla veľa ľudí, ktorý práve prichádzali z obeda. Medzi nimi bol aj Maťo. „Ideš k nám?“ spýtal sa ma. „Hej, odkiaľ vieš?“ spýtala som sa. „Všimol som si, že si s Domčou za dobre a na tejto chodbe je aj naša izba.“ Povedal. Zasmiala som sa a išla. Otvorila som dvere a vyzula sa. „Som tu.“ Zakričala som. Pozrela som sa narýchlo do zrkadla ktoré bolo vedľa mňa vošla do izby. Domča sedela na koberci a okolo nej bolo milión lakov na nechty. Pozrela som sa na ňu pohľadom či to myslí vážne a ona sa len zasmiala. „No ja padám.“ Povedal Maťo ktorý stál za mnou. Zasmiala som sa a sadla si k domče. „Tak ahoj.“ Povedala Domča. A už ho nebolo. „Jako zdrhol.“ Zasmiala som sa. „Nemá rád takéto babské veci.“ Povedala. „Ako ťa to napadlo?“spýtala som sa. „No vieš ja milujem lajky na nechty. A ako som si všimla na tvojom obliekaní a výzore, rada sa staráš o seba tak vieš, aby sme sa nenudili.“ Povedala. „Hah, uhádla si.“ Povedala som. Pustili sme si pesničky a Domča my urobila nechty. Odfotili sme sa a potom sme sa už len rozprávali. „Čo si oblečieš?“ spýtala sa ma. „Kedy?“

„Teraz, na tú balónovú vojnu. Aj tak budeme celé mokré. Ja si dám asi plavky a kraťase. Nechcem byť tak sama. Poď tak so mnou prosííím.“ Prosila ma. „No dobre.“ Povedala som. Hmm, dobrý nápad. Nehanbím sa za svoje telo čiže. „Dobre, pomôžeš mi vybrať plavky?“ spýtala sa. „Dobre ale keď aj ty mne.“ Povedala som. „Jasné.“ Povedala a rozbehla sa k skrini.  Priniesla tri plavky a ja som jej pomohla vybrať. Potom si obliekla riflové kraťase a urobila si vysoký cop. Potom sme rýchlo odišli na moju izbu. Nasťastie nás nikto nevidel. Vošli sme na moju izbu a Kate tam nebola. Hah, o to lepšie. Obliekla som si aj ja svoje plavky a kraťase. Potom sme sa odfotili mojím tabletom.

 Urobili sme veľa fotiek až sme to nakoniec vzdali. Urobila som si aj ja cop a už sme aj išli na nástup. Bolo 14:28 a nástup má byť 14:30. Nechceme meškať. Presne keď sme už zišli z posledného schodu tak zapískali. „Nástup.“ My sme pomaly išli k nim a už tam bolo pár chalanov. Ich oči hneď padli  na nás. Usmievali sa ako slniečko. Usmiali sme sa na nich a zaradili sa do našej skupiny. Celý čas sme sa s Domčou smiali až kým nezahlásili pravidlá. Keď každý všetko pochopil tak sme vyšli von kde sa to bude celé hrať. Naša skupina hrá proti 1. No bože, tam je Peťo. Bože... No nevadí musím to prežiť.

Hra sa začala a prvý balón dopadol na mňa. A tak to išlo ďalej až kým som nebola celá mokrá. Po piatich minútach sa to skončilo. Naša skupina prehrala, tak sme dostali trest. Výherná skupina nás musela hodiť do bazéna. No jasné, musela som byť ešte viac mokrejšia. Začala som utekať no všimla som si už len to ako ma niekto schmatol, prehodil cez plece a skončila som vo vode. Spadla som tak, že som si hlavu narazila. Vynorila som sa z vody a celý čas si držala hlavu. Trochu ma bolela no to sa dalo prežiť. Keď som vyšla tak som si všimla Peťa ako sa na mne smeje. To on! To on ma hodil do vody! Išla som za ním aby som ho udrela. No spadla som. Okolo bazéna boli také kamienky ktoré mi oškreli nohu. Postavila som sa a z kolena my tiekla krv. Peťo sa na mňa celý čas pozeral a smial sa aká som nešikovná ako ešte pár ľudí. Dominika s jej brato hneď prišli ku mne. Usmiala som sa, že je všetko v poriadku aj keď som sa tak necítila. Rýchlo som odtiaľ odišla, ani neviem kde. Ocitla som sa vedľa hotelu kde nebol nikto. Sadla som si na zem a rozmýšľala. Prečo to urobil? A ešte sa aj smial , no ty kokos. Ja som mu pomohla ale on mne nie. Ale veď je to iba maličkosť, za to sa na neho nemusím hnevať..povedala som si sama sebe. Pozrela som sa na svoju nohu ktorá celá krvácala. A k tomu som bola ešte celá mokrá. No super, lepšie sa mi ani stať nemohlo, no nevadí tá vojna stála za to. Strašne super bolo. Potom som sa vrátila k ostatným. Teraz hrali dalšie skupiny. Podišla som k vedúcemu a spýtala sa či si môžem ísť na izbu utrieť nohu. Súhlasil a povedal, že sa aj môžem už prezliecť. Podal mi jeden malý uterák z ktorých mal najmenej 10. Utrela som si ruky a vlasy. Potom som išla na izbu. Vstúpila som a hneď išla do kúpeľky. Vyzliekla som sa osprchovala. Nohu som si obviazala a potom sa obliekla. Vlasy som si trochu usušila ale potom som na to srala a vyšla von. K ostatným. Tí práve boli vonku a išla nahlas hudba. Každý bol mokrí a niektorý aj v bazéne. Zasmiala som sa a sadla si na lavičku. Sledovala som oblohu, aká bola čistá a krásna. Ach takú peknú prírodu má toto Slovensko. „Becca, poď sem.“ Volala ma jedna baba zo skupiny ktorá bola oproti mne pri bazéne. Išla som k nej a pred tým ako som sa stihla niečo spýtať som sa ocitla zase vo vode! Už druhý krát dneska! Nech si ma ten kto to urobil neželá!

páčila sa? :) tak komentujte :) ďalšia časť bude zrejme v nedeľu aj na pretancuj lebo idem k otcovi a to už o 18 ! :D a nie som ani zabalená tak ja už bežím páá :333 +10kom. alebo prekvapte ma :)

#63 Pretancuj svoj život

„Čo má?“ hneď som sa opýtal. Bol som v šoku, tomuto som nechcel uveriť. Toto nemôže byť pravdu! Emily, moja milovaná Emily, prečo práve ona? „A je to vážne?“ dodal som. „Je to tak, že sme jej ešte nezistili aký druh rakoviny má, to sa ešte vyšetruje.“. „A kedy sa to zistí?“ spýtal som sa. „Približne o týždeň by mali prísť výsledky, lebo sme ich poslali do Washingtonu kde je centro vyšetrovania.“ Povedal. „Aha, a môže ísť domov?“ spýtal som sa. Chcel som ju mať už pri sebe, aj keď sa hocičo deje. Milujem ju, a to sa nikdy nezmení. „Pôjdem sa na ňu pozrieť, a potom vám povieme.“ Povedal. „Dobre, ja zatiaľ skočím niekde a potom sa k nej vrátim.“ Povedal som. „Dobre.“ Povedal. Ešte sme sa chvíľku rozprávali no potom som odišiel. Mal som namierené na záchody, kvôli jednej veci. A to bolo zrkadlo. Hneď ako som vošiel tak sa predo mnou objavilo veľké zrkadlo. Pozrel som sa na seba a zľakol som sa sám seba. Vyzeral som zničene. Podišiel som k umývadlu a pustil vodu. Nabral som si ju do rúk a umyl si tvár. Upravil som si nejako vlasy a vyšiel. Keď som otvoril dvere tak som započul buchot. Pozrel som sa na zem a tam ležal Scooter? Ups až teraz som si uvedomil, že som ho buchol. „Bože môj, prepáčte!“ povedal som dievčenským hlasom. „Neviem o čo sa pokúšaš Bieber ale tvoj hlas spoznám všade.“ Povedal Scooter ktorý ležal ešte furt na zemi. Zasmial som sa aj keď mi do smiechu moc nebolo. „Prepáč.“ Ospravedlnil som sa a pomohol mu sa postaviť. „Čo tu robíš?“ spýtal som sa. „Počul som o tej nehode.“ Povedal a upravil si košeľu. „Ani mi o nej nehovor.“ Povedal som. „Stalo sa niečo vážne?“ spýtal sa. „Choď na izbu číslo 126 , tam je Emily, všetko ti povedia. Ja idem niekde hneď som tu.“ Povedal som a odišiel. Scooter nepovedal ani jedno slovo a odišiel. Nastúpil som do výťahu a stlačil gombík prízemie. Keď som prišiel tak som si hneď všimol veľa ľudí ktorý stoja pri dverách. Podľa nápisov som rozpoznal, že sú to beliebers. Snažil som sa byť nenápadný , čo sa mi aj podarilo. Vedel som, že v tejto nemocnici majú malý obchodík. Nie prvý raz som tu. Vošiel som a hneď išiel ku čokoládam lebo viem, že ako ich Emily miluje. Zobral som karamelovú a vyšiel. Zaplatil som kartou ktorú som mal pri sebe. Potom som ešte skočil do kvetinárstva ktoré tam bolo a kúpil Emily krásnu červenú ružu. Potom som sa k nej vrátil na izbu. Keď som práve chcel stúpiť do izby tak som si všimol doktora ako nad ňou stojí a rozpráva sa s ňou. V očiach mala slzy. Asi jej to práve oznámil. Sadol som si na stoličku a čakal kým výjde. Po desiatich minútach vyšiel a hneď ako si ma všimol tak povedal. „Rozprával som sa s ňou a musel som jej to oznámiť. Dnes ju už môžete zobrať domov, ale dávajte na ňu pozor. O týždeň sa musíte vrátiť do nemocnine, lebo vtedy prídu výsledky. A podľa toho uvidíme ako bude prebiehať liečenie.“ Povedal. Chvíľu sme sa ešte rozprávali no potom už musel odísť. Ach a je to tu. Ísť k nej a ubezpečovať ju, že bude všetko v poriadku. Ja ju nechcem stratiť.  Pomaly som otvoril dvere a vstúpil. Pozrel som sa na Emily, resp. do jej očí ktoré hľadeli na mňa. Boli celé červené. „Zlatko..“ povedal som potichu a išiel k nej. Sadol som si na posteľ a hladkal jej tvár. „No ja tak idem.“ Povedal niekto. Ani som si nevšimol, že je tu Scooter. „Potom poďte ku mne.“ Povedal. Prikývol som a zakývol mu. Otočil som sa späť k Emily ktorá silno drtila moju ruku. „Prečo ja?“ spýtala sa ma. „Pššššt.“ Hladkal som ju. „Spolu to zvládneme. Život ti dáva prekážky lebo vie že ich zvládneš..“ povedal som. „Ale ja to nezvládnem Justin, všetko zlé sa deje mne..“ povedal. „Nebude to zlé navždy. Uvidíš, že sa vyliečiš a bude všetko dobré. Už to vidím. Veľká svadba a potom šťastný život. Už počujem naše detičky ako pobehujú po záhrade. A vidím lásku ktorá trvá navždy.“ Povedal som. 

je krátka ale nemohla som ísť na notebook vôbec lebo mamin priateľ mujsel jasné že celý deň volať s mojou úžasnou maminkou 

-__-" milé no dobre nevadí. Dúfam že sa vám páčila. Vyjadrite svoj  názor.