Celá dovolenka
prebehla fajn. Podrobnosti nebudem opisovať lebo to by som hovorila asi navždy.
Stačí toľko že sa mi zlepšil vzťah s rodičmi a Willom som už tiež
fajn. Aj sa mi priznal že na začiatku trocha žiarlil ale potom ho to prešlo.
Od konca dovolenky už
prešli dva týždne. Každý deň som chodila von so Sam no aj s Tomom.
Uvedomila som si že ho vážne milujem a aj keď sa predo mnou niekedy objaví
Maťo tak sa ku nemu určite nevrátim. S Dominikou som sa rozprávala každý
druhý deň cez skype a cez facebook sme si písali skoro vždy. Povedala mi
že Maťo sa s ňou nerozpráva už dobrých pár dní. Je to kvôli mne, určite,
no ona povedala že sa na mňa nehnevá. Povedala som jej všetko a jej
odpoveď bola jednoduchá. Vedela, že to takto dopadne. Zažila to tiež, tak ma
chápala. Našťastie; nechcela by som ju kvôli tomu stratiť. Je pre mňa až príliš
dôležitá.
„Rebecca, prosím ťa poď sem.“ Zakričala moja mama okolo
desiatej ráno. Pomaly som sa vytackala z postele a odišla dole za
mamou. „Áno mami?“ spýtala som sa harmonickým tónom mami. „Ideme aj
s tvojím otcom do Bratislavy. Boli sme tam už pradávno a ako si
hovorila máš tam kamarátku, tak by sme ťa chceli spýtať či by si nešla
s nami. My by sme zatiaľ boli na nákupoch a ty by bola zatiaľ
s ňou vonku, alebo proste niekde. No čo na to hovoríš?“ spýtala sa mama
smelo. „To-to.. vážne?“ spýtala som sa celá ohromená touto správou. „Úplne
vážne, o hodinu vyrážame. Tak?“ spýtala sa. „Jasné že áno mami! Ďakujem.“ Zvrieskla
som a objala ju. „Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem.“ Povedala som a silno ju
objímala. „Bože ešte ma uškrtíš. Choď sa pripraviť,“ povedala a zasmiala
sa. „Dobre mami. Ešte raz ďakujem!“ povedala som a odišla hore do postele.
Búrili sa vo mne rôzne pocity. Bola som veľmi šťastná, veselá , zaskočená touto
správou ale trochu som sa aj bála. Čo ak
stretnem Maťa? To sa dúfam nestane, ale teraz nemôžem na neho myslieť. Uff
dobre, nemôžem teraz rozmýšľať mám na všetko hodinu!- pomyslela som si
a našla notebook a rýchlo ho zapla. Vbehla som do kúpeľni kde som sa
rýchlo osprchovala a vyšla až o polhodinu; no už som bola aj usušená
a nalíčená. Sadla som si za notebook ktorý bol už zapnutý
a prihlásila na fb. Hneď som napísala Tomovi aká som šťastná aj keď bol
offline. Hm.. dúfam že bude Dominika
doma. Raz mi posielala jej adresu keď som jej chcela niečo poslať, myslím že to
mám ešte medzi správami na fb. Klikla som na tlačítko 'zobraziť celú konverzáciu' a začala hľadať. „Mám to!“
povedala som nahlas a do mobilu si zapísala jej adresu. Sakra, už mám len dvadsať minút!-
pomyslela som si a rozbehla sa do šatníka. Desať minút som rozmýšľala čo
si oblečiem no nakoniec som sa rozhodla pre niečo jednoduchšie. Vrátila som sa
ešte do kúpeľky kde som si urobila vlasy a nastrekla som sa voňavkou od
Katy Perry. „A som hotová.“ Povedala som keď som si zapla náhrdelník. Zobrala
som si tašku ktorú som si prehodila cez plece a dala si do nej mobil,
peňaženku, slúchatká a vreckovky. Zišla som po schodoch a predo mnou
už stála mama. „Práve som ti chcela zakričať že už ideme. Otec už sedí
v aute ak chceš môžeš nastúpiť.“ Vravela mama. „Dobre.Tak idem do auta.“
Oznámila som jej a obula si topánky a za pár sekúnd som už sedela
v aute.
Celú cestu som počúvala hudbu a takto sa ten čas zdal
byť kratším. Keď sme prišli do Blavy tak som si už slúchadlá vybrala
z uší. „Becca, na akú adresu ťa mám zobrať?“ opýtal sa otec. „Ou minutka.“
Povedala som a začala hľadať adresu v mojom mobile. „Je to tam
napísané,“ podala som mame mobil. Otec naťukal adresu do GPS-u a za päť
minút sme stáli pred jedným domom. „Tak
ja idem. Bude to určite tento, takto mi ho ona opisovala. Ak niečo tak vám
zavolám. Nebojte sa o mňa. Ahojtem“ povedala som a oni odišli jasné
že sa mi ešte pred tým pozdravili. Uff. Napravila som si tričko a po
úzkom chodníku prešla ku vchodovým dverám. Dva krát som zazvonila a už som
počula niečie kroky. „Áno?“ ozval sa chlapčenský hlas keď sa dvere otvorili.
„Rebecca?“ prekvapene sa spýtal chlapec. Veríte či nie, bol to Maťo. Aspoň viem že som na dobre adrese. Oči
sa mi rozšírili a mi sme sa na seba pozerali ako debili. Neverím že ho vidím...
po dlhej dobe nová časť, dúfam že sa vám páčila :)
#Viki
