#81 Pretancuj svoj život :)

Selena..čo tu robí tá suka?- pýtal som sa sám seba. Sedela na lavičke vedla Grace , moja susedka, a niečo pozerali spolu na mobile. "Tento dom sa mi páči." započul som. Rýhlo som si sadol k plotu aby ma nevidela a počúval. "Hej tento je pekný, a je tu nablízku." povedala Grace. Ona si vážne ide kupovať dom? A dokonca blízko ku mne? Nie, nie, len to nie prosím. Už som sa tešil že som sa jej konečne zbavil, a teraz bum! je tu. No je toto možné? To mi vážne naďalej bude ničiť život? No ale radšej to nechám tak, veď ešte si ten dom ani nekúpila. Radšej pôjdem dnu ku Emily. Rýchlo a hlavne nenápadne som odišiel dnu. Mal som šťastie že si ma Selena nevšimla. Nechcel som sa s ňou rozprávať. Keď som vošiel do domu tak som si všimol Emily ako pije kávu alebo čaj. Ani neviem čo to bolo. Urobil som si kávu a sadol si vedľa ňu. "Ešte si naštvaný?" spýtala sa potichu. "Hej a dosť, ale nie kvôli tebe." povedal som. "Tak kvôli čomu?" "Práve som zistil že Selena je u Grace." povedal som a v hlave sa mi to premietlo este raz. To ako som ju tam videl vedľa Grace. Pozrel som sa na Emily a mala sklonenú hlavu. "Čo sa deje?" "Je tu niečo čo som ti nepovedala Justin.. "prehovorila potichu. "Čo je to?" zvedavo som sa spýtal., "Keď si tu nebol tak som sa s ňou rozprávala. Vlastne bolo to skôr hádanie sa ako rozprávanie sa.." povedala. "Čo? A ty si mi to prečo nepovedala?" "No.. Bol si na turné a ja som nechcela aby si si robil starosti." "Bože miláčik, mohla si mi to povedať."Povedal som a usmial sa na ňu. "Ale nechcela som ťa tým zaťažovať. Ale potom som ju už ani nevidela. Bolo to len raz. " povedala. "Aha a čo ti presne povedala? " Emily zase sklonila hlavu. "Emily? " Neodpovedala. " Miláčik" povedal som a ešte stále neodpovedala. "povedz mi to. " povedal som a svoju ruku položil na tú jej. "Také mi hovorila že proste... tie pery ktoré bozkávajú teba bozkávali aj mňa a také. A potom povedala že to srdce ktoré ľúbi mňa ak ma vôbec ľúbi tak to srdce ľúbilo aj ju. A proste také sprostosti." Povedala. " čo si o sebe tá krava myslí? šibe jej? Zrejme chce dostať jednu po hube. " Povedal som. Bol som nahnevaný. "Vidíš Justin, presne toto som nechcela. Nestaraj sa o to ani ja sa už nestarám proste seriem na ňu. " Povedala som a odpila čaj. Vidíte nakoniec to bol čaj . "ako povieš." Povedal som a vypil kávu. Zobral som oba hrnčeky a položil ich do umývačky riadu. Vrátil som sa k Emily a ona sa hrala na mobile. Podišiel som k nej a zozadu ju objal. Hlavu som položil na jej plece a pozeral sa čo robí. "Prečo čítaš článok o tom ako treba hrať basketbal?" Čudoval som sa. "No lebo v škole ho hráme a učiteľka ho bude na budúcej hodine t.j. utorok známkovať. A ja som basketbal nikdy nevedela dobre hrať." Povedala som. "A tak prečo ho nejdeš skúšať do telocvične? Vieš o tom že v tomto dome sa nachádza jedna menšia že? A že máme aj lopty a basketbalové koše. Veď vieš ako mám ja rád basketbal tak musím mať aj nejaké vybavenie." Povedal som. "Mám nápad. Poďme tam a naučím ťa hrať basketbal. čo povieš?" Spýtal som sa jej a ona prikývla. "Poďme sa prezliecť" Povedal som a už som ju ťahal hore do izby. Prezliekol som sa a obil si tenisky. "Budem ťa čakať tam, zatiaľ vyberiem lopty." Povedal som a vyšiel z izby. Odišiel som so "telocvične"a zo skrine som vybral moju obľúbenú basketbalovú loptu. Pár krát som loptu hodil do koša a nebolo ani raz čo by som sa netrafil. O chvíľu som počul ako sa dvere otvorili a stála tam Emily. Mala oblečené čierne teplákové kraťase, fialové voľné tielko a fialové vansky. Jééj ona má nové topánky, ktoré som jej nie ja kúpil. V duchu som sa zasmial a potom som si všimol ako sa ku mne približuje. Zobrala mi loptu z ruky a presne predo mnou sa otočila. Vlasy ktoré mala v cope mi skoro vypichli oči no ja som sa na tom len zasmial. "Ako mám vôbec držať tú loptu? " Spýtala sa Emily. "Takže.." Povedal som a podišiel k nej Neskôr: "Už ti to celkom ide." Povedal som keď sa Emily už tretí krát trafila do koša. Pozrel som sa na čas a bolo už 12:56. "Ja už nevládzem." Povedala Emily a ľahla si na zem. "Šibe ti preboha?" Spýtal som sa a zasmial sa. Sadol som si vedľa nej a pobozkal som ju. "Milujem ťa Emily. Najviac na svete." Povedal som a chytil jej ruku. "Aj ja milujem seba Justin." Povedala a zasmiala sa. Začal som ju štekliť a ona sa potom postavila a začala utekať. "Aj tak ťa chytím." Zakričal som a utekal za ňou. Vošla do našej izby a ja som sa v duchu zasmial lebo vošla do pasce. Odtiaľ sa už nikde nedostane. Otvoril som dvere a začal ju hľadať. "Mám ťa!" Povedal som a chytil ju okolo pásu a prehodil cez plece. "Justin niee." Kričala a búchala ma. Zasmial som sa potom ju položil na posteľ. Začal som ju štekliť a ona nakoniec povedala. "Dobre prepáč ľúbim ťa okej?" Zasmiala sa. "To nestačí" Povedal som so smiechom. "Och tak ťa milujem." Povedala a pri tom sa smiala. Prestal som ju štekliť a pobozkal som ju. "Dúfam že nabudúce nebudem tieto dve slová z teba takto ťahať." Povedal som a žmurkol na ňu.

Dúfam že sa vám časť páčila :3 aby sa táto časť mohla čítať (pravopisne) tak sa poďakujte Janče (muhahá nemáte za čo áno ešte aj toto je musím opravovať :DDDD oddnes viem ako sa naozaj píšu priame reči Bolo ich tu veeeľa ):3 ktorá mi to opravila lebo na mobile nemám slovenskú klávesnicu čiže som nevedela písať:D čiže potlesk Janče no k príbehu trochu nudne ale chystám niečo !! ale nepoviem čo to sa dozviete v nasledujúcich častiach + 7 kom. #Viki (a Janča :D) :**

#25 Summer Love :)

Keď sme už boli pri mori tak sme si tam sadli na menšiu lavičku. „Je to tu strašne krásne. Všetko, aj keď som videla len kúsok.“ Poznamenala som a zatvorila oči. Cítila som ako ma páli slnko, bol to dokonalý pocit. „No hej.“ Povedal Tom. „Hej..uhm..Rebs?“ spýtal sa. Prečo ma volá Rebs? Nikdy ma tak nevolal.. Otvorila som oči a pozrela sa na neho, resp. do jeho očí. Bol ku mne blízko a až teraz som si všimla tmavozelené škvrnky v jeho zelenkastých očiach.  Bol ku mne extrémne blízko a keď som si to uvedomila čo robím tak som rýchlo potriasla hlavou a kukla sa inde. „Ja iba, že.. nejdeme sa prejsť ešte?“ spýtal sa. „No môžeme.“ Povedala som a postavila som sa. Ešte stále som sa spamätávala z toho čo sa práve stalo. Ešte dobre, že som sa nepozrela na jeho pery, lebo by do mňa vošiel adrenalín a náhodou by som ho pobozkala. Bol taký príťažlivý, ale len teraz. Poznáme sa tak dlho ale prečo len teraz? Prečo teraz keď mám chalana? Pocítila som motýliky v bruchu keď sa náhodou moja ruka dotkla jeho. Vždy som to brala v pohode ale prečo mám teraz motýliky v bruchu, preboha čo sa so mnou deje? „Aha tam je nejaký stánok, nekúpime si niečo? Som docela hladný.“ Povedal Tom. „No nezaškodilo by sa trochu najesť.“ Povedala som a usmiala sa. Bol to stánok s hot dogmi. Tak som si jeden vypýtala a potom sme sa ešte prechádzali v meste. Bolo to pekné, boli sme tam dlho. „Ja chcem vidieť západ slnka.“ Povedala som. „No ale musím nájsť nejaké pekné miesto.“ Povedal. „Poďme tade.“ Ukázala som smerom k moru kde boli skaly tak sme tam išli. Keď sme tam prišli tak presne začalo slnko zapadať. Sadla som si na skalu a pozrela sa dole. Moje nohy boli vzdialené asi 2 metre od mora. Dúfam, že tam nespadnem. Vedľa mňa sedel Tom a pozeral sa na západ slnka. No ja som sa pozerala na neho. Až teraz som si všimla aké dokonalé črty tváre má, a hlavne z profilu. Prezerala som si jeho pery a stúpol do mňa adrenalín, no nie až tak, no nechala som to tak. Potom sa na mňa pozrel a ja som sa hneď pozrela inde. „Mám niečo na tvári, alebo?“ spýtal sa. „Nie nemáš tam nič.“ Pozrela som sa späť do jeho očí. „Tak prečo si sa na mňa pozerala?“ spýtal sa. „To sa na teba už ani pozerať nemôžem?“ spýtala som sa a usmiala sa. „Ale-ale môžeš.“ Povedal a tiež sa usmial. Ruky som s brucha položila na kameň a o chvíľu som na nej pocítila ruku jeho. Usmiala som sa a potom som si uvedomila, že to nie je správne.. alebo? Možno, alebo možno aj určite to medzi mnou a medzi Maťom bola len obyčajná táborová láska. Počula som už také..veď už mi pár dní ani nenapísal, vlastne sú to dva alebo tri dni. Alebo možno napísal a mne to neprišlo. Alebo proste ho už nezaujímam a našiel si niekoho iného alebo proste ja neviem.. ja vôbec neviem čo mám teraz robiť. Pozrela som sa na Toma a potom na jeho pery a zas na neho. Priblížil sa ku mne a našpúlil pery, a sakra teraz čo mám robiť? 

taká kratšia ale dúfam že sa vám bude páčiť :D povinne komenty! :DD som taká unavená lebo som bola v komárne na klzisko a 3 hodiny som sa korčulovala no ale našla som čas na písanie tak ma pochválte! :DDDDDDDDDDD ale nie srandu si robím :D chcete aby sa pobozkali alebo nie? :D vyjadrite názor v komente :* #Viki :) 

Veľmi dôležitý oznam ! :(((((

Pokazila sa mi nabíjačka od notebooku a ja iný nemám, a nechcú mi novú kúpiť. Dajú ju reklamovať ale pri mojom šťastí reklamáciu nepríjmu, tak to bolo aj pri mojom prvom notebooku (toto je 3) a pri mojom mobile. Čiže vôbec neviem kedy bude časť o chvíľu sa vybijem a budem len na mobile ktorý je tlačítkový, čiže tam neviem písať. Prepáčte :((((

#80 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Zobudil som sa už okolo siedmej. Hneď som vyšiel z izby aby som Emily nezobudil. Aspoň že je sobota a nemusí ísť do školy. Obliekol som sa a odišiel do pracovne. Sadol som si za stôl a zo šuplíka vybral moje rozpísané texty. Vybral som jeden a prezrel si to. All that matters. Začal som to písať keď som si uvedomil ako veľmi mi na Emily záleží. Mal som napísaného toho dosť no ešte vždy som to nemal dokončené. Uvidel som gitaru ktorá bola položená na stojane a usmial som sa. Zobral som si ju a začal hrať. Pritom ma napadli nejaké slová tak som začala písať. Bol som šťastný lebo sa mi tá pesnička páčila. Bola hotová za dvadsať minút. Sadol som si na gauč a začal hrať.

You're all that matters to me
Yeah yeah, worried about nobody else
If it ain't you, I ain't myself
You make me complete
You're all that matters to me

 Keď som dohral tak som počul ako niekto zatlieskal. Otočil som sa a za mnou stála Emily v plnej kráse. Sakra, ja som si ani neuvedomil že ju tým môžem zobudiť. „Ježiši prepáč že som ťa zobudil.“ Povedal som a gitaru odložil späť na stojan. „To nevadí, takto som sa ešte nikdy nezobudila.“

Pozrel som sa na ňu a podišiel k nej. „Aspoň sa ti pesnička páčila?“ spýtal som sa a ruky položil na jej boky. „Veľmi.“ Povedala Emily a jemne ma pobozkala. „Tak to som rád.“ Povedal som a pozeral sa do Emiliných krásnych očí. „Justin, môžem sa ťa niečo spýtať?“

„Kludne.“

„Na koľko dní si doma?“ spýtala sa. Vedel som, že sa to spýta. Nebudem jej klamať ale dobre vie, že nemôžem ostať dlho. „Pondelok odchádzam..“ povedal som smutne. „Wow, myslela som si..“ povedala. „A kedy sa vrátiš? O mesiac predpokladám.“ Povedala. „Emily nebuď na mňa hnusná.“ Povedal som. „Ty si , si takto vybrala. Kludne si mohla ísť so mnou na turné. Dobre si vedela do čoho ideš tak sa teraz nehnevaj.“ Povedal som. „Ale nevedela som že mi budeš až tak chýbať. Vieš Justin vždy si bol vedľa mňa skoro každý deň a ja som si na to už zvykla. A pred tým ako som ťa spoznala som k nikomu také necítila ako k tebe, ani ku Ericovi. Nič a nikto mi nechýbal. Cítim to po rokoch.. nikdy mi nikto až tak nechýbal. Nikdy som nikoho neľúbila tak ako teba.“ Povedala a drtila mi ruky ktoré sme mali spojené. Dalo sa vidieť, že bola nervózna. Nevedel som čo jej mám na to povedať len som sa na ňu pozeral... „Ja to už dlhšie nevydržím. Nikomu som to nepovedala držala som to v sebe. Snažila som sa to schovať ale niekedy to už nešlo. Prvé dni to bolo v poriadku, ale čím dlhšie som ťa nevidela  som to začala viac cítiť.“ Povedala. „Tak poď so mnou a nebudeš to cítiť. Každý deň budeš pri mne a môžeš robiť aj to čo rada robíš a to je tanec.“

„Nie Justin, mám tu školu.“

„Tak mám zrušiť turné?“ spýtal som sa. Bol som už trochu nahnevaný.

„To už aj tak nedokážeš, a ty by si toho ani nebol schopný. Neskús to Justin, sklameš faninky.“ Povedala.

„Tak čo mám robiť?“ spýtal som sa. „Vieš čo, nechajme to zatiaľ tak, ja sa nechcem pohádať.“ Povedala Emily. „Máš pravdu.“ Povedal som a pustil jej ruky. „Nebudeš sa na mňa hnevať že?“ spýtala sa potichu. „Trochu som sa naštval ale to prejde.“ Povedal som a z izby odišiel. Jasné to sa len ja dokážem nasrať na takú maličkosť, ale tak.. len dúfam, že si to Emily nezoberie na srdce. Vyšiel som na terasu a pozeral sa do zeme keď som započul veľmi známi hlas. Až moc známi. Obzrel som sa a potom uvidel JU..! Ona tu čo robí? Nemala byť náhodou v ... bože nie! Veď ten večer to hovorili! Ten večer... keď sme sa vracali z tej oslavy. Vtedy to hovorili v rádiu... ale prečo je práve tu?! 

rýchlo napísaná lebo som nemala čas ale dúfam že sa páčila :))) tie komenty ma potešili :) ďakujem ;) #Viki 

#79 Pretancuj svoj život :)

O mesiac:

„Shay podaj mi to lepidlo.“ povedala som a ona mi ho podala. „Som zvedavá kedy už tento projekt dokončíme.“ Povedala som a nalepila tam fotku. „Neviem načo je to dobré.“ Povedala som. „Aspoň si opravíš známku z fyziky.“

„Lenže ja tam mám dve jednotky a jednu trojku. A to je ešte len začiatok októbra, mám čas si to opraviť.“ Povedala som a postavila sa. „Kde ideš?“

„Na záchod.“ Odpovedala som jej a zmizla v kúpeľni. Vykonala som potrebu a potom počula ako niekto zazvonil. „Shay, prosím otvor.“ Zakričala som. „Okej.“ Povedala. Rýchlo som si umyla ruky a vyšla z kúpeľni. „Ty to čo robíš?“ Počula som zdola. Začala som utekať. Keď som bola v polke schodov som uvidela Justina ako stojí vo dverách. Srdce sa mi rozbúšili a cítila som motýliky v bruchu. Nič som nevnímala iba jeho. Keď ma uvidel tak sa doširoka usmial. Rozbehla som sa k nemu a silno ho objala. „Bože môj ako si mi chýbal.“ Do očí sa mi nahrnuli slzy a začala som tam plakať, od radosti. Vidím ho! Po mesiaci. „Vy ste kamoši?“ spýtala sa Shay. Nereagovala som na jej otázku len ruky premiestnila na Justinove líca. „Tak si mi chýbal..“ povedala som ešte raz. „Aj ti mne moja..“ povedal a pritlačil pery na moje. Nežne ma pobozkal  a potom znovu a znovu. „Takže! A že prečo si mi známa!“ povedala Shay. Povedala to ako keby bola zo mňa sklamaná. Odtiahla som sa od Justina a pristúpila k nej. „Prečo si nám to nepovedala?“ spýtala sa. „Ja som nechcela aby ste sa so mnou len preto kamaráti lebo chodím s Justinom..chápeš ma alebo?“ spýtala som sa. Shay sklonila hlavu a zamyslela sa. „Máš pravdu.. chápem ťa.“ Povedala a usmiala sa. „Určite sa na mňa nehneváš?“ spýtala som sa. „Nie neboj sa.“ Povedala. Chvíľu sme tam stáli ako debili a usmievali sa na seba. „Ou skoro som zabudla.“ Otočila som sa na Justina a on tam trpezlivo stál a usmieval sa. „Justin toto je Shay, Shay toto je Justin.“ Povedala som. „Teší ma.“ Povedal Justin a objal ju. „Aj mňa.“ Povedala s úsmevom. „No ja už radšej idem. Potom ten projekt dokončíme.“ Povedala a začala sa obúvať. „Oki, ešte ti zavolám dobre?“

„Dobre, majte sa.“ Povedala a otvorila dvere. „Ahoj.“ Povedali sme naraz z Justinom a ona zatvorila dvere. „A teraz ti zoberieme hore tašky!“ povedala som a chytila menšiu tašku. Zobrala som ju hore do izby a rozhádzané veci upratala.  O chvíľu prišiel Justin a tašky položil na zem. Prišiel ku mne a zozadu ma silne objal. „Koľko budeš doma?“ spýtala som sa nervózne. Dúfala som, že aspoň pár dní. „To je prekvapenie.“ Zašepkal mi do ucha. „Idem do sprchy, cesta bola dlhá.“ Povedal a zmizol v kúpeľni. Bola som tak šťastná, že je doma! Sadla som si na koberec a vybrala si notebook. Zapla som ho a automaticky išla na Twitter. Ani som si nevšimla a bola som tam už vyše 20 minút. Justin práve vyšiel z kúpeľni. Mal na sebe dlhé tepláky a vlasy už usušené, no mal ich strapaté. Sadol si ku mne a zozadu objímal. „Odlož ten notebook.“ Zašepkal mi do ucha. Usmiala som sa a notebook zaklapla a položila na stôl. Keď som sa vrátila tak som si sadla oproti Justina a prisunula sa k nemu bližšie. Nohami som ho objala okolo pásu. Justin ma držal a ja som sa na neho usmievala a rukami sa mu hrabala vo vlasoch. Hrala som sa s nimi on sa na mňa pozeral. „Milujem tvoje vlasy.“

„Ty miluješ moje vlasy a ja zas teba.“ Povedal a pobozkal ma. Bozky som mu opätovala.. bolo to ako v rozprávke. Keď sme sa od seba odtiahli tak som ho objala okolo krku. Bol to tak krásny pocit. „Mám jeden nápad.“ Povedal Justin. Pozrela som sa na neho a naznačila aby rozprával. „Takže ja budem sedieť a ty si ľahneš. Svoje nohy položíš na moje plecia, potom ruky položíš na moje ramená a ja ťa chytím na chrbát a nakoniec ti pomôžem vytiahuť sa hore.“ Povedal. Prikývla som a urobila tak. Nakoniec sa nám to podarilo a pobozkali sme sa. Justin ma držal za zadok aby som nespadla a vydržali sme tak dlho. Potom sme boli už hladný tak sme si urobili niečo na jesť. Jasné, že to boli špagety. Keď boli hotové tak sme si nabrali do jednej veľkej misky a nastrúhali tam syr. Zobrali sme si príbory a odišli hore do izby. Sadli sme si na ten krásny koberček a začali sme jesť. Z úst mi visela dosť dlhá špagetka a keď si to Justin všimol tak sa podklonil a zobral si ju do úst. Obaja sme ju jedli až nakoniec sa nám pery dotkli. „Hmm..“ povedala som a usmiala sa. Zvyšok dňa sme sa maznali, fotili sa, smiali sa a bozkávali sa. Bola som tak šťastná, že sa Justin vrátil. Len som nevedela na ako dlho.. a to ma desilo. Možno zajtra ráno vstanem a už tu vedľa mňa nebude, ale on by to neurobil.

Večer som zaspávala v jeho náručí. 

snáď, snáď sa páčila! :DDD dúfam :DD poprosím komentíky :3 kde vyjadríte aj názor :) ja už vážne neviem čo mám písať baby, ja nechcem koniec.. ale tak. :( musím niečo vymyslieť. chcem aby to bola never ending story :DDD ale všetko sa raz končí, no to teraz nechajme tak :) snáď som vás s tým Justinom potešila ♥♥

#Viki 

#24 Summer Love :)

„Becca.. vstávaj..“ započula som. Pomaly som otvorila oči a ponaťahovala som si ruky. Bola som veľmi unavená. Pozrela som sa vedľa a uvidela Toma. Ani neviem čo vošlo, len som ho objala a zatvorila oči. Chcela som spať. „Becca, nespíme. Hneď sme tam.“ Povedal. „Ach bože!“ nahnevane som povedala a odtiahla sa od neho. Prešla som si rukou po vlasoch a vybrala si mobil z vačku. „Ale to som nepovedal aby si sa odtiahla.“ Počula som potichu. „Čo?“ spýtala som sa. „Nič.“ Povedal. „Ale počula som niečo, povedz to ešte raz.“ Kázala som mu. „Nič dôležité.“ Povedal a dal si slúchadlá do uší. Prišlo mi to divné, no čo už. Ježiši, teraz som pozerala koľko je hodín a už som aj zabudla. 11:09. Ježiši to tie hodinové presuny, neznášam ich. „Prosím vás zapásujte sa o chvíľu pristávame..prosím vás zapásujte sa o chvíľu pristávame.“ Započula som. No konečne, pomyslela som si. Zapásovala som sa a čakala kým sme pristáli. Nastal rozruch, každý sa ponáhľal von. Zobrala som si všetky veci a už si len všimla ako sa tlačia von z lietadla. Tom sa pozrel na mňa a chytil ma za ruku, aby som sa zrejme nestratila. Ťahal ma až von, a tam mi ju potom pustil. Už z diaľky som videla Willa s jeho rodičmi tak sme tam išli a o chvíľu prišli už aj moji rodičia. Všetci spolu sme potom odišli na hotel, alebo čo to bude. Ani sama neviem kde to ideme.

„Mami veď toto nie je hotel.“ Povedala som keď sme zastavili pred menším domčekom. Nebol najmenší, ale za to bol krásny. „To tu budeme všetci?“ spýtala som sa. Mama iba prikývla a potom sme vystúpili. Vybrali sme všetky tašky z kufra a zaplatili taxikárovi. O chvíľu som videla ako k nám prichádza vysoký černoch. Mama k nemu išla a začala sa s nim rozprávať. „Je to tu pekné, čo?“ spýtal sa Will. „No ešte som to nevidela celé, iba takto z predu. Ty si vedel že ideme sem?“
„Hej, pomáhal som vyberať. Uvidíš, že sa ti to bude páčiť.“ Povedal a usmial sa. No som zvedavá.

Chvíľku sme tam ešte stáli ako dementi, no potom ten ujo podal mame kľúče a zmizol. Konečne! Mama sa nás pozrela a naznačila aby sme vošli. Zobrala som si svoj kufor a bežala k nej. Otvorila dvere a ja som vošla. Kufor som nechala pri dverách a celé si to prezrela. Bolo to tak krásne. Menšia kuchyňka s väčšou jedálňou, celkom veľká obývačka, jedna spoločná kúpeľna a tri izby. Vošla som do jednej a tam bola manželská posteľ. V druhej tiež. Vošla som do tretej a tam bola jedna manželská a zvlásť jedna a plus k tomu bola jedna kúpeľňa! No tak ja budem určite že tu! Pri obyvačke boli balkónové dvere. Otvorila som ich a vyšla na terasu. Boli tam nejaké stoly a kreslá a potom som si to všimla! Bazén! Bolo to tak krásne urobené. Stála som sa dlhú chvíľu a pozerala sa na to všetko otvorenou pusou. Nemyslela som, že to bude až také krásne. Ale tak čo čakať od mojich rodičov a od tých platov... no neriešim to.

Rýchlo som si zobrala tašku do tej izby kde bola vlastná kúpeľňa a začala sa vybaľovať. O chvíľu tam prišiel Will a Tom. „Môžete si vybrať ako budete spať. Mne je to jedno.“ Povedala som a tašku odložila do skrine. Bola som už vybalená. Vošla som do kúpeľni a položila si tam kozmetickú taštičku. Pozrela som sa na seba a vyzerala som hrozne, zničene. Okamžite som to musela zmeniť. Vlasy som si zaplietla na jednu stranu a jemne sa namaľovala.  Keď som bola hotová tak som vyšla a všimla si že sa už chalani rozhodli ako. Tom sedel na manželskej a Will na tej druhej. Trochu mi odľahlo, aspoň nebudem musieť ležať na jednej posteli s Willom ale s Tommiem. On aspoň nemá 18, poznám ho dlhšie a mám ho radšej ako Willa. Podišla som ku skrini a vytiahla si čisté oblečenie. „Mohli by ste odísť? Chcela by som sa prezliecť.“ Povedala som a zasmiala sa. „Ach, bože, ženy.“ Povedal Will zo smiechom a odišiel. Za ním odišiel aj Tom a keď som si už bola istá že tu už určite nie sú tak som si vyzliekla nohavice aj tričko. Vtedy ma napadlo, že aj plavky si musím dať. Nerisknem to tak som sa zamkla a pozrela sa von oknom pre istotu. Žalúzie som tak urobila aby svetlo svietilo dnu, ale aby nikto nemal šancu nič vidieť. V klude som si obliekla svoje biele plavky zo strapcami, ktoré mi pripomenuli tábor. No, nemôžem na to myslieť teraz.. teraz nie.. teraz si musím užiť dovolenku! Obliekla som si letné šaty a z izby vyšla. „Ideme dneska niekde?“ spýtala som sa. „Dnes ešte nie, sme unavený z letu. Vieš nie každý sme spali ako ty.“ Povedala mama. „Aha no ja som si myslela, že sa pôjdeme prejsť.“ Povedala som. „Aj ja som si to myslel.“ Povedal Tom. „Tam choďte spolu nie? Veď predsa sa dvaja nestratíte.“ Povedal otec. To znie dobre, až príliš! Pozrela som sa na Toma a on sa usmial. „Dobre tak poďme.“ Povedala som. „Ale do večera tu buďte a ber si mobil.“ Povedala mama. Prikývla som a vrátila sa do izby pre menšiu tašku kde som si dala peňaženku a mobil. „Môžeme ísť.“ Povedala som a vyšla na terasu kde bol Tom a prezeral si to tu. „Okej.“ Povedal a pozrel sa na mňa. „Ideme, ahojte.“ Zakričala som a išli sme ani neviem kde. „Kade ideme?“ spýtala som sa. „Kam nás cesta vedie.“ Zasmial sa. 

ach -.-" ja som to nestihla dokončiť ale už musím ísť na mobil lebo som "zlá" -__- no nič, dúfam že sa páčila, dala som aj napriek komentov lebo už skoro vôbec nie sú :( pamätám sa keď ešte ich bola veľa... no čo už #Viki 

#78 Pretancuj svoj život :)

 Na pódium vyšiel riaditeľ a začal rozprávať a rozprávať. Potom sme sa každý presunuli do tried. Lenže ja som nevedela, do akej triedy ma zadelili tak som bežala za ním. Spýtala som sa ho a povedal mi, že do 3.B. Práve som videla Bellu ako ide dnu dverami tak som išla za ňou a zastavila ju. „Bella, ty chodíš do A,B,C alebo D?“ spýtala som sa. „Do béčky, prečo?“ spýtala sa. „No lebo teraz som sa pýtala riaditeľa a povedal mi že budem chodiť do béčky, tak môžem ísť s tebou?“ usmiala som sa na ňu. „Jasné.“ Povedala a úsmev mi opätovala. Spolu s ňou som odišla až do triedy. Dvere boli otvorené a dalo sa počuť že tam už sú nejaký žiaci. Prvá vstúpila Bella a ju hneď začali objímať nejaké baby. Ja som uvidela voľnú lavicu tak som si tam sadla. Čakala som kým si ma niekto všimne a to sa aj rýchlo stalo. Prišla ku mne Bella s jej kamarátkami. „Takže baby, chcem vám predstaviť Emily.“

„A toto je Ally, Shay a Hannah.“ Povedala a ukázala na tri baby. Boli celkom zlaté. „Teší ma že vás môžem spoznať.“ Povedala som a oni ma objali. Nečakala som to od nich. „Toto máme vo zvyku.“ Usmiala sa Shay. Usmiala som sa na ňu a baby si sadli predo mňa. Shay sedela s Ally, a Bella s Hannou.. len ja som sedela sama v poslednej lavici. Ľudia pribúdali a miest bolo vždy menej a menej. Zrazu mi prišla esemeska. Vytiahla som mobil z vačku a odblokovala ho. „Prepáč, môžem si prisadnúť?“ spýtal sa nejaký chlapčenský hlas. „Hej kludne.“ Povedala som a správu otvorila. Bola od Justina.

Ahoj miláčik. Ako sa ti páči na škole? Chýbaš mi:(

Usmiala som sa a odpísala mu.

Zatiaľ je to tu pekné.. no to je len zatiaľ! :D Už som sa stihla zoznámiť so štyrmi babami a čo ti poviem.. sú strašne milé :) objali ma, nečakala som to :) dúfam že čo najskôr tu medzi nimi zapadnem:) a aj ty mne chýbaš <3 xoxo.

Esemesku som poslala keď práve zazvonilo. Vtedy vstúpila učiteľka a všetci žiaci sa postavili. Až vtedy som si všimla toho chalana ktorý vedľa mňa sedel. Bol celkom pekný  a zlatý, ale nepáčil sa mi. Keď sme si sadli tak som sa mu predstavila. „Som Emily.“ Zašepkala som. „Damian.“ Povedal. Usmiala som sa a prišla mi esemeska. Znovu som vytiahla mobil a prečítala si správu.

To ma teší že sa ti tam páči shawty a určite zapadneš :3 no ja idem na akciu pomáhať deťom a tak :)) veľa šťastia. Ľúbim ťa :*

No dúfam, dúfam :) bože ty si zlatý :333 no ja idem je tu učka ľúbim ťa :3

Mobil som odložila do vrecka. „Tvoj chalan?“ spýtal sa. Prikývla som a usmiala sa. Bola som zvyknutá byť každý deň s ním, teraz si budem musieť zvyknúť na toto...no vydržím to:)

„Chcela by som vám predstaviť novú žiačku.“ Povedala učiteľka . Ježiši, dúfam že nemyslí na mňa. „Emily Black, prosím poď sem.“ Povedala. Ježiši toto neznášam. Postavila som sa a pristúpila ku učiteľke. „Povedz nám niečo o sebe.“ Povedala. „Prepáčte, ale vážne neviem prečo je to potrebné.. moje meno vedia a aj tak ich to nezaujíma.“ Povedala som potichu. Učiteľka sa na mňa škaredo pozrela čím naznačila aby som aspoň niečo povedala. No ja som bola ticho tak sa potom spýtala. „Kam si chodila pred tým na školu?“

„Na strednú súkromnú umeleckú..“ povedala som. „A nechodíš tam lebo ti ju nemal už kto platiť že?“ spýtala sa nejaké dievča. „Tak kvôli čomu inému.“ Povedala. Bože to dievča, moc namyslené je. „Caroline, nech ťa to nezaujíma, je to jej vec...“ povedala. Tá baba nič nepovedala len prekrútila očami. „A čo si tam robila? Akože či si spievala, kreslila alebo tak.“ Spýtala sa ešte. „Tancovala... môžem si už sadnúť?“ spýtala som sa.

„Dobre, môžeš.“ Povedala. Usmiala som sa na ňu a sadla si na miesto. Učiteľka niečo kecala a dala nám rozvrh hodín. Potom sme už mohli ísť domov. Cestou von z triedy ma zastavila a povedala že mi zajtra dá všetky knihy. Usmiala som sa na ňu a poďakovala. Ako-tak som vyšla z budovy školy a nasmerovala to domov. „Hej Emily.“ Zakričal dievčenský hlas. Otočila som sa a videla Shay. „No?“ spýtala som sa keď som bola už pri nich. „Ideme do nákupného centra, nechceš ísť s nami?“ spýtali sa. „Ak vám tam nebudem vadiť.“

„Bože ty si hlúpa. Jasné že nebudeš.“ Povedala Hannah. „Dobre tak poďme.“ Povedala som.

V nákupnom centre bolo fajn, spoznala som baby oveľa bližšie. Aj sa mi raz zdalo, že som videla Selenu. Justin o tom nevie, čo sa stalo.. nechcem mu to povedať.. nechcem aby bol nahnevaný. Potom sme skočili do kaviarni kde ma začala bolieť hlava aj brucho, tak som odišla skôr. Keď som prišla tak som si hneď dala tabletky a ľahla si na gauč kde som potom zaspala...

Keď som sa zobudila boli tri hodiny popoludnia. Čo to? To je len... ja veď jasné. Neboli sme v škole dlho. Pozrela som si mobil a mala som jednu správu od Ally. Hej, mimochodom som si už všetky stihla uložiť. Otvorila som esemesku a bolo v nej: Neprídeš k nám? Sme tu dve so Shay a chceli by sme ťa viac spoznať :)

Teraz som vstala :) ale tak dám sa do poriadku a môžem, ale pošli mi adresu.

Potom mi poslala adresu. Rýchlo som sa učesala a prezliekla sa do niečoho pohodlnejšieho. Top som vymenila za biele voľnejšie tielko a obula si tenisky. Zadala som adresu do GPS a navigovala sa. Cítila som sa trápne ale tak čo už :D. U Ally som bola za päť minút. Ani nebýva tak ďaleko.  Zaklopala som na dvere a ona mi otvorila. Pozdravila som sa jej, vyzula sa a vošla do obývačky. „Ahoj.“ Pozdravila som ju. „Ahoj.“ Usmiala sa. Sadla som si vedľa nej na koberec a o chvíľku si k nám sadla aj Ally. Cítila som ako sa na mňa Shay furt pozerá. „Prepáč Emily, ale ani neviem mi prídeš veľmi známa... aj s tým menom. Zdá sa mi, že som ťa už niekde videla.“ Povedala. „No ja neviem..“ povedala som. Mohla som si myslieť že toto bude... nebude trvať dlho a už sa to aj oni dozvedia.. ale potom sa na mňa budú hnevať. Ale podľa mňa ma pochopia. 

je to také nudné, keď tam nie je Justin že? :DD ale tak čím skôr dáte komentáre tým skôr bude aj časť :33 takže!! :D +10kom. a bude ďalšia . dnes určite nie, zajtra alebo pozajtra ;))))

#Viki :3

#23 Summer Love :)

Ďakujem za komentáre :)))) <333

Vedľa Willa stál jeden chalan a jedno dievča. Sam- moja kamoška ktorá odišla do Anglicka a vrátila sa,  a ešte Tommie. To vám určite nemusím hovoriť kto je.

Rozbehla som sa za nimi a oboch ich naraz objala. „Ja neverím, že ste tu. Ja neverím, že ste prišli!“ povedala som. Do očí sa mi nahrnuli slzy ktoré mi potom Sam utrela. „Tak dlho som ťa nevidela.“ Povedala som a potom už iba ju objímala. Potom som sa ešte objímala dosť dlho s Tommiem. Dominika a Maťo už odchádzali v aute tak som im zakývala. Dúfam že ma čo najskôr pustia do Bratislavy.

Cesta domov ubehla tak šialene že sme skoro havarovali. Hudba išla úplne nahlas a spievali sme a bláznili sa. Ešte dobre, že Will to s nami robil tiež. Zabával sa s nami. Ani by ste nepovedali že má 18 rokov. Rozumovo ho vidím ako 5 ročného.

Prešlo pár dní a ja som si každý deň písala s Dominikou ale aj s Maťom. Veľmi mi chýbajú obaja. Každý deň sme boli vonku so Sam. Zase sa to začína vracať do normálu. Najlepšia kamarátka sa vrátila.  Okrem toho nebolo nič zvláštne len som ukecala mamu aby mohol ísť s nami aj Tom, no vlastne to bolo jednoducho. Len som jej to povedala a ona súhlasila čiže tak. Trochu ťažšie bolo ukecať jeho mamu. Vlastne nemala proti tomu nič len nechcela aby sme mi platili ale nakoniec sme sa dohodli.

„Becca ideme.“ Zakričal otec. No konečne už, čakám na to hodinu. Zobrala som si dole tašky, aj keď to nebolo jednoduché. Opakuje sa to isté čo v ten deň... beriem si takto dole tú istú tašku, lenže teraz ne idem na Slovensko ale letíme na Bahamy.
Nastúpila som do auta mojho uja ktorý nás tam berie. Cestou sme sa zastavili pre Toma a potom už išli na letisko kde sme sa stretli s Willovými. Všetci siedmy sme potom prešli kontrolou a tak. Až nakoniec sme sa usadili v lietadle. Mama z otcom sedeli niekde vzadu pri rodičoch Willa. Will sedel pri nejakom peknom dievčati a dalo sa vidieť že si to užíva. A ja som sedela zas s Tommiem vpredu. Sedela som pri okne a čakala kým vzlietneme, čo ani netrvalo dlho. „Odfoťme sa..“ vytiahla som mobil z tašky. Tom prekrútil očami no potom sme sa odfotili. „Pekná fotka.“ Povedala som a usmiala sa. Uložila som si ju do albumu kde mám fotky len s ním. „Pribudne tam strašne veľa fotiek cez tento týždeň.“ Povedala som. On sa len usmial a vybral si mobil. Začal sa hrať s nejakou hrou. Tak aj ja som si zapla wattpad a čítala jeden príbeh. Čítala som to už nejako dlho a vtedy som si uvedomila ten čas. To už toľko letíme? Všimla som si že Tom spí. Ani mne by nezaškodilo. Oprela som sa o neho a zatvorila oči. Cítila som ako mu bije srdce. Bol to taký prijemný pocit. Pri ňom som sa vždy cítila príjemne. On bol človek ktorý ma dokázal vždy rozosmiať a bol vždy pri mne. Cítila som jeho príjemnú vôňu... bože nad čím už ja rozmýšľam. Je to proste len kamarát a mám aj tak Maťa... Aj keď som už raz k nemu cítila niečo.. no on vtedy chodil s jednou babou. Bolo to pred dvomi rokmi. Obaja sme mali 13 a vtedy som mala to obdobie keď som sa do neho zamilovala. No musela som na to zabudnúť. Niekedy na okraji srdiečka k nemu ešte niečo cítim.. no on sa na mňa pozerá len ako na kamarátku a s tým som už zmierená. Ale kebyže mi povie že ma ľúbi tak by som sa nad tým určite zamyslela a nepovedala hneď nie... takto som rozmýšľala kým som nezaspala. 

bude podľa vás medzi nimi niečo? :) tešili by ste sa?? komentyy :) prepáčte že je krátka ale bolí ma hlava, už aj idem si ľahnuť do postele papa :3 +10kom :) 

#77 Pretancuj svoj život :)

ja neverím že už píšem 77 časť. Aj tento príbeh bude musieť skončiť, aj keď mi prirástol k srdcu, ale ubezpečujem vás že to nebude v roku 2013 :) čiže nemajte obavy :) snáď sa časť bude páčiť :) 

Keď sa to dievča na mňa pozrelo, tak som si bola už na 100% istá že je to ona. Rýchlo som sa pozrela späť a išla do domu. „Koho to moje oči nevidia.“ Povedala. Otočila som sa a usmiala sa na ňu. „Vidím že si prefarbená čo si sa už Justinovi nepáčila ako blondína?“ spýtala sa. Mala som chuť ju zbiť, ale musela som sa kontrolovať. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa. „Som tu na návšteve u kamarátky.“ Povedala. Ona má kamarátky? Aký človek s ňou dokáže vydržať v jednej miestnosti viac ako 10 minút? Preboha, ľutujem to dievča. „A ty si sa sem nasáčkovala?“ spýtala sa. „Vadí ti niečo?“ spýtala som sa. „Nie je ti to jedno čo ja robím?“

„V podstate je mi to jedno. Len ťa rada provokujem.“ Povedala. V duchu som sa zasmiala a otočila sa. Nemala som čas sa na ňu už len pozerať. „Len jedno si zapamätaj.“ Zakričala. Ja som zastala, no neotočila sa. „Tá posteľ na ktorej spíš. Na tej som spala aj ja. Tá sprcha v ktorej sa sprchuješ, v tej som sa aj ja sprchovala.. tie pery ktoré ťa bozkávajú bozkávali aj mňa, tie ruky ktoré ťa chytajú chytali aj mňa. To srdce ktoré ťa ľúbi ak ťa vôbec ľúbi.. tak to srdce ľúbilo aj mňa.“ Povedala. „Odkiaľ berieš tú istotu, že ťa vážne ľúbil?“ otočila som sa. „A ty odkiaľ berieš tú istotu že ťa ľúbi?“ napodobnila ma. „Odpovedaj mi.“

„Dobre, ja viem že ma Justin ľúbil. Veď sám sa ti priznal raz, nepamätáš sa? Preto podpísal tú zmluvu lebo sme sa ľúbili.“  Povedala.

„Dobre možno vtedy si bola ešte normálna.“ Prekrútila som očami.

„A ty si prečo myslíš že ťa ľúbi? Čo ak ťa len využíva? Lebo ináč by musel byť so mnou. Hm?“ spýtala sa. „Kebyže len vieš koľko pre mňa urobil, to by on určite neurobil len kvôli tej zmluve. Pattie mi to potvrdila že ma ľúbi, on by neklamal len tak svojej mame.“ Povedala som. „Asi ho nepoznáš, veď jasné poznáš ho maximum pol roka ale ja ho poznám už vyše dvoch rokov. Čo ty vieš či sa pred tebou len nehrá na niekoho iného ako je?“ zvýšila hlas. Pristúpila som k nej bližšie a dala jej facku. „Takto nebudeš rozprávať o Justinovi, ty... ty.. ani neviem ako ťa mám nazvať. Si špina.“

„Špina? Nič iné ťa nenapadne? Veď si len decko, máš 18 rokov. Pozri na mňa mám 20 a ty si ešte dovoľuješ na mňa otvárať hubu a zdvíhať ruku? Ja by som sa na tvojom mieste bála. Vieš ja som celebrita a ty si oproti mne nič. Si iba známa tým že chodíš s Justinom, aj keď to podľa mňa chodenie nie je.“ Povedala. „Uvedomuješ si že ťa majú ľudia iba preto radi lebo si známa? Pozerám na to dievča s ktorou si sa rozprávala ľutujem ju.“ Povedala som. Dalo sa vidieť že bola nahnevaná. Odstúpila som od plotu aby ma nevedela udrieť lebo kebyže to urobí tak je koniec, ja ju zabijem. Strašne ma nasrala. „Ak dovolíš, ja si nechcem zničiť deň.“ Povedala som a odišla dnu. Tá krava už necekla ani jedno slovo. Otvorila som balkónové dvere a vošla dnu. Vyzula som si papuče a odišla do kuchyne. Bola som dosť hladná tak som si urobila niečo na jedlo. Zvyšok dňa som strávila pozeraním filmov a neskôr som skajpovala s Justinom. Práve bol po koncerte a bol celý unavený. Zaspal pred mojimi očami. Musela som to odfotiť a pridať na Instagram. Bol taký zlatý keď spal.

Prišlo to, pondelok. Môj prvý deň v škole. Ráno som sa zobudila už o šiestej. Dala som si rýchlu sprchu a umyla si vlasy. Usušila som si ich a nakulmovala. Namašovala som sa, ale nie až tak veľmi výrazne. Obliekla som si čierny top, obyčajné kraťase a čierne vansky. Zobrala som si niektorú kabelku a dala si do nej potrebné veci ako sú mobil, kľúče a peňaženka. O pol ôsmej som vyrazila. Keď som prišla pred školu tak tam už stálo dosť ľudí. Nechápem , prečo ich nepustia dnu. Potom som si všimla malé pódium. Aha čiže asi tam bude niečo kecať riaditeľ a tak. Zrazu do mňa niekto drgol. „Prepáč ja som nechcela.“ Ospravedlnila sa. „To je v poriadku.“ Povedala som. „Si tu nová , alebo si prváčka? No na prváčku nevyzeráš.“ Povedala. Usmiala som sa a povedala: „No hej som nová a som tretiačka , a ty?“

„Aj ja som tretiačka, mimochodom som Bella.“ Povedala a podala mi ruku. „Ja som Emily, teší ma.“ Povedala som a ona sa usmiala. „Mimochodom prídeš mi trochu známa.“ Povedala. „Hm, ani neviem prečo.“ Povedala som. Nechcem jej hneď hovoril kto som. Nechcem aby ma mali ľudia radi len kvôli tomu že chodím s Justinom. 

snáď sa páčila :3 prepáčte že dlho nebola no mala som zaracha :D nejako nie su komenty, zase... prečo? :(((((( chcete aby som bola smutná? :DDDDD no nie som ale tak viete komenty vždy potešia ^.^ #Viki :)

#22 Summer Love :)

Stý príspevok na stránke <33 proste wow a to 99000+ zobrazení stránky achh baby <333 ďakujem vám. Mám zaracha no stihla som ešte napísať, tak dúfam že sa bude páčiť. 

Tábor rýchlo ubehol.. Posledné dni boli tie najkrajšie. Boli sme na veľa výletoch, ako Dominika hovorila.  Boli sme dva krát na kúpalisku, a zas na nejakom zámku. Okrem toho bola každý večer diskotéka až do rána. Rozvička sa už zrušila a už sme si len užívali predposledný deň. Celý deň sme boli vonku pri bazéne a púšťala sa hudba. Bolo to super.

Deň odchodu:

„Autobus to bude o desať minút.“ Povedala Domča. „Veď to nevadí, ešte cesta autobusom, veď všetci traja ideme do Blavy.“ Usmiala som sa. „Ale potom ťa už neuvidím.“ Povedala smutne. „Čo by nie. Blavu nemám ďaleko, autom to bola asi hodina, ale tak vlakom je to rýchlejšie. To by som to bola aj za polhodinu. A rodičov to nezaujíma kde som. Čiže.“ Usmiala som sa na ňu. „Tak to by bolo super.“ Povedala a objala ma. Maťo tu nebol, neviem kde je. Práve keď som sa chcela spýtať tak sa zjavil vo dverách. Bral svoje tašky a prišiel k nám. Položil si ich vedľa naše a zozadu ma objímal. Čo bude teraz? Ja sa bojím niečo povedať... neviem ako to bude teraz medzi nami. Nie je veľká šanca že nám to vydrží. Možno to bola len táborová láska? Alebo niečo viac? Radšej sa v buse porozprávame.

„Bus je tu.“ Povedala Dominika. Ani som si to nevšimla. Smutne som sa pozrela a zobrala si tašky. Podala som ich šoférovi a on ich niekde naložil. Vrátila som a Nicol objala a ešte nejaké baby, keď som si všimla Peťa. Sedel na svojom kufry a hral sa na mobile. Nebol dva krát šťastný. Aj napriek tomu čo sa medzi nami stalo, potrebovala som sa s ním rozlúčiť. Podišla som k nemu a povedala. „Ty ne ideš s týmto busom?“ spýtala som sa a ukázala na bus. „Nie pre mňa prídu rodičia ideme niekde.“ Povedal a znovu sa venoval hre. „No tak, ja by som sa chcela rozlúčiť.“ Povedala som. „Myslel som si, že ma neznášaš.“ Povedal. „Chvíľu to bolo tak, ale už ma to prešlo. Aj keď ťa nemám najradšej, no vieš... potrebovala som sa rozlúčiť.“ Povedala som a on sa postavil. Objal ma a potom som odišla. Zakývala som mu a nastúpila na bus. Nikde som nevedela nájsť Domču, no potom som ju zahliadla. Sedela vzadu v päťke aj s Maťom. Dominika bola úplne na kraji a vedľa nej Maťo. Usmiala som sa a sadla si tam. No potom sme sa museli vymeniť aby som bola ja v strede. Tak sme nakoniec sedeli tak že Dominika, ja, Maťo a dve voľné miesta. Autobus nebol preplnený ako keď sme prišli a preto sme si veci položili na sedadlá pred nami. Autobus naštartoval a my sme vyrazili. Prvá hodina prebehla tak že sme sa fotili na mojom tablete a smiali sa. Potom sme sa zastavili niekde jesť. Čakalo nás ešte pár hodín a vtedy som si uvedomila že ani neviem kto pre mňa príde. Zavolala som mame a tá my hneď dvihla a povedala že včera prišli. A že pre mňa príde Will, ako inak. Moji rodičia pre mňa nevedia prísť tak poslali jeho , sú strašne super. „Užime si posledné hodinky.“ Povedal Maťo a silno ma objal. „Každý nás vidí.“ Povedala som. „No a? Aspoň budú závidieť.“ Povedal a zasmial sa. Usmiala som sa a posunula sa o dve sedadlá doprava ku oknu. Maťo to pochopil a prišiel ku mne.  Rukami som ho objala okolo krku a on ma chytil za líca. Usmial sa pred tým ako priložil pery na tie moje. Bol to asi náš najdlhší a najkrajší bozk, no vedela som čo musím urobiť. Po chvíli sme sa odtiahli a ja som sa na neho smutne pozrela. „Čo bude s nami teraz?“ spýtala som sa. „Nejako to vydržíme, kedy ťa pustia do Blavy?“ spýtal sa. „No neviem lebo ideme na dovolenku teraz, ale Doma budem pár dní tak vtedy ma určite nespustia. Možno potom.“ Povedala som. „A to na ako dlho idete na tú dovolenku?“ spýtal sa. „To ani sama neviem, a ešte ani to že kde.“ Povedala som. On sa len zasmial a ešte raz ma pobozkal.

„Päť minút a sme v Blave.“ Povedala Dominika smutne. Pevne som ju objímala už hodinu a pozerali sme si rôzne fotky ktoré ma buď ona v mobile, alebo ja.. „Myslím že už sme tu..“ povedala som keď autobus zastavil. „Ja nechcem odísť.“ Do očí sa mi vhrnuli slzy. „Vystupujte.“ Povedala vedúca ktorá sem išla s nami. „Domi rozlúčime sa vonku.“ Povedala a vyšla. „Neprišli moji rodičia tak sa s tebou nechcem lúčiť vonku. Prišiel pre mňa ten chalan ktorý ma aj priniesol. Je to syn maminej najlepšej kamarátky. Ja len..“ prerušil ma tým že ma pobozkal. „Nezabudni že ťa ľúbim.“ Povedala. Usmiala som a zobrala si tašku a rýchlo pohladala mobil. Maťo už bol vonku a ja som vyšla posledná. „Prepáčte hľadala som si mobil.“ Povedala som vedúcej ktorá sa na mňa potom usmiala. Šofér mi podal tašku a zrazu som uvidela známe auto. No nestál pred ním nikto, kým mi zrazu niekto nezakryl oči. „Will..“ povedala .

 som a keď som sa otočila tak tam nebol len Will. Boli tam ešte dve úžasné osoby .

 <3

kto uhádne ? :3 skúste :) áno Will a ešte dvaja/ dve :) a nie rodičov netipujte :DDDDDDDD dúfam že sa páčila a ja mám ešte plány čiže 3:D Ďalšiu neviem kedy dám, ešte aj pretancuj musím čiže tak :) 

#76 Pretancuj svoj život :)

Deň Justinovho odchodu:

„Máš všetko?“ spýtal sa Scooter. „Hej. No niečo mi chýba.“ Povedal Justin a pozrel sa na mňa. „Prepáč Justin, ale tak..“ povedala som a objala ho. „Ja ťa chápem neboj sa.“ Povedal a pobozkal ma na vrch hlavy. „Tak môžeme ísť?“ spýtal sa Scooter. Justin prikývol a preplietol si so mnou prsty. Vyšla som  s ním pred dom a on naložil všetko do auta. „Chcem ti dať kľúče. Sú vnútri na stole.“ Povedal. Prikývla som a žiadala aby pokračoval. „Keď budeš hocičo potrebovať tak hore v mojom šuplíku som ti nechal kreditku aj s kódom ktorý je na papieri. A neboj sa ju použiť.“ Povedal. „To si vážne nemusel, veď ja budem chodiť niekde pomáhať. Musím sa už aj ja zozbierať, ale tak ďakujem.“ Usmiala som sa. Justin sa usmial tiež a potom ma silno objal a nadvihol. Nohy som si obtočila okolo jeho pásu a on ma držal pevne za zadok. „Budeš mi chýbať. Veľmi.“ Povedala som a držala jeho líca. „Aj ty mne, ale tak vydržíme to.“ Povedal Justin a pritlačil pery na tie moje. Bol to dlhý bozk, ani sme sa nechceli od seba odtiahnuť no Scooter zatrúbil a zasmial sa. Smutne som sa pozrela na Justina a on ma pustil. „Veľa šťastia, ty to dokážeš. Budem na teba myslieť. Vždy.“ Povedala som. „Aj ja budem na teba myslieť pri každom koncerte a pri každej pesničke.“ Povedal. „Justin! Zmeškáme let!“ zakričal Scooter. „Už by si mal ísť.“ Chytila som ho za rameno. Justin ma ešte raz pobozkal a potom už nastúpil do auta. Kývala som im a pozerala sa na auto, ktoré pomaly zmizlo. Ostala som tu úplne sama. Vošla som dnu a za sebou zatvorila dvere a zamkla ich, pre prípad. Bojím sa byť sama. Odišla som do obývačky kde som zapla telku. Hneď ku mne prišla Tuts. Asi sa pýtate ako sa sem dostala. Tak vlastne mi keď sme odišli do Kanady tak ju mal na starosti Scooter ktorý si ju zobral zo sebou do L.A. lebo tam mal nejakú prácu. A keď sme tam prišli tak nám ju Scooter doniesol. Nechceli sme ju už brať my, tak ju priniesol späť Scooter. Takže takto to bolo celé. Hladkala som ju a potom jej dala jesť. Bolo už asi 6 hodín večer. Zobrala som si notebook a začala hľadať nejaké školy v Atlante. Našla som dokonca dve gymnázia. Opísala som si telefónne čísla oboch škôl a rozhodla sa zajtra zavolať. Sú prázdniny tak neviem ako a čo.. no uvidíme. Potom som si ešte pozrela instagram aj twitter. Tweetla som: „3 mesiace bez zlatíčka :(( veľa šťastia zlato, #BelieveTour @JustinBieber <33“

Neskôr som si kukla novú časť upírskych denníkov. Ten seriál úplne zbožňujem. Zdalo sa že aj Tuts to pozerá, tak sa dívala na telku. Hah, musela som sa na nej zasmiať a odfotiť ju. Fotku som pridala na instagram s popisom. „Milujem túto mačku <33 jak sa pozerá na ten film, TVD mačka :D :3“
Nebolo to tam ani minútu a už nejaké baby komentovali fotky v tvare, I love TVD! Tuts :33
Bolo to zlaté. Cítila som sa šťastná, aj keď len na chvíľu. 

Okolo deviatej som sa presunula do spálne. Prezliekla som sa do pyžama a odišla do postele. Práve mi prišla esemeska od Justina. „Ahoj shawty, spíš?“

„Ešte nie :( ležím tu v posteli, sama, nikto nie je vedľa mňa:(„

„Ja viem moja, ale tak, zavolaj si tam nejakého chlapa :D“

„No jasné, ja taká nie som. :*“

„Ja viem, to bol len návrh. :)“

„Už ste tam?“

„Hej, hej práve sme prišli na hotel. Videla som čo si dala na twitter a instagram. Zlatá si ^.^“

„Tak to je super. :$$ Milujem tú mačku! Ale teba viac :* xoxo. No ja už idem zajtra pondelok a ja sa pokúsim zavolať na tú školu.“

„Aj ja teba:* :3 okej dobrúú <3“

„Páá :*“

Mobil som položila na stolík a malú lampičku vypla. Po chvíli som zaspala..

Ráno som sa zobudila okolo desiatej a hneď sa pustila do upratovania. Urobila som si nejaké raňajky a potom odišla na nákupy do supermarketu ktorý ani nebol tak ďaleko. Nakúpila som potraviny a odišla späť domov. Všetko som vybalila a odložila na miesto. Pozrela som sa na čas a boli dve hodiny. Rozhodla som sa, že zavolám na tie školy. Vytočila som číslo prvej školy a hneď mi zdvihol nejaký pán, zrejme to bol riaditeľ. Povedal mi, že dobre že volám teraz lebo je práve v škole. Ale tak veď sú prázdniny tak plus mne. Povedal mi že mám prísť zajtra na školu zo všetkými vysvedčeniami, ktoré ani neviem kde mám. Dala som mu adresu škôl kde som chodila a on povedal že tak je dobre. Odľahlo mi. Rozlúčila som sa s ním a mobil odhodila na gauč a začala som skákať od radosti. Zrazu mi prišla esemeska od Justina. „Skype :* “

Rýchlo som zapla notebook a prihlásila sa na skype. Hneď som prijala hovor od Justina a vysmiato sa na neho pozerala. „Ahoj, zlatko čo sa tak usmievaš?“ spýtal sa. „Ahoj, noooo je to tak že zajtra idem na tú školu. A to je tá ktorá nie je ani tak ďaleko! Vieš aká som šťastná?“

„Verím ti a gratulujem.“ Povedal. Potom sme sa ešte rozprávali no Justin už musel ísť na koncert. Bola som trochu smutná lebo som sa nudila. Nepoznala som tu skoro nikoho. Každý odišiel na turné. Dúfam že na škole spoznám nových ľudí veď už začína o týždeň.

Zrazu mi zazvonil mobil a vypisovalo mi tam Pattie. „áno?“

„Ahoj Emily, nechcela by si prísť k nám? Viem že si sama doma a to nie je práve príjemné.“ Povedala.

„S radosťou, o pol hodinu som tam, dobre?“

„Okej, jasné. Maj sa.“

„Ahoj.“ Povedala som. S Pattie som si už tikala. Bola mi ako druhá mama.
Rýchlo som sa obliekla a zobrala zo sebou aj mačku, ktorú som si zobrala na ruky.
U Pattie a Jeremyho som bola za desať minút, veď cesta ani nebola tak dlhá, skôr to pripravovanie. Keď som prišla pred ich dom, tak som otvorila malú bránku a potom zaklopala na dvere ktoré mi nakoniec otvorila Pattie. „Ahoj Emily.“ Povedala a objala ma. „Ahoj.“ Povedala som a vyzula sa. „To je Tuts?“ spýtala sa. „Hej.“ Podala som jej ju a ona ju pohladkala. „Nie je nebezpečná.“ Povedala som a spolu sme odišli do obývačky. „Jeremy?“ spýtala som sa. „Nie je doma. Príde až zajtra.“ Povedala. „Ou, tak sme na tom rovnako. Tvoj manžel nie je doma, môj priateľ nie je doma.“ Zasmiala som sa. „Títo muži.“ Zasmiala sa. „Emily!“ zakričal Jaxon a rozbehol sa ku mne. O chvíľu prišla aj Jazzy a objímali ma. „Ahojte, zlatíčka.“ Povedala som. „Kde je Justin?“ spýtal sa Jaxon. „Justin nie je doma, odišiel spievať. Ale neboj sa vráti sa naspäť. Ak chcete zajtra s ním môžeme volať.“ Navrhla som. „Áno!“ zakričala Jazzy. Bola celá usmievavá. „Ukážem vám niečo, počkajte.“ Povedala som a odišla do predsiene. „A teraz ideš so mnou.“ Povedala som cice a zobrala si ju na ruky. „Júúúj.“ Povedal Jaxon a hneď prišiel ku mne keď uvidel čo beriem. Položila som ju na koberec a Jazzy a Jaxon ju hneď začali hladkať. Nechala som ich tam a odišla späť ku Pattie. Rozprávali sme sa a večer ma aj s Tuts hodila domov. Zobrala som si ju zo sebou do spálne a po dlhej teplej sprche som ešte volala s Justinom cez skype. Išla som spať okolo desiatej, lebo zajtra na desiatu idem do tej školy.

Ráno som si obliekla bledomodré kraťase, bielu košeľu ktorú som si zapravila do nohavíc a obula si biele balerínky. Vonku bolo celkom teplo. Zobrala som si hnedú tašku ktorá bola takej istej farby ako môj opasok a náramky ktoré som mala. Jemne som sa namaľovala a vlasy si dala do copu. Keď som bola hotová tak som vyrazila. Pred školou som stála presne o desiatej keď vyšiel muž ktorý mohol mať okolo 35-40 rokov. „Dobrý deň, vy ste Emily Black?“ spýtal sa. „Áno som to ja a vy ste riaditeľ?“

„Áno ja som to.“ Povedal a viedol ma dnu do školy až do jeho kabinetu. Táto škola bola veľmi pekná. Celá farebná, nové okná a proste wau. Sadla som si na pohodlnú fotelku a on začal. „Pozeral som vaše vysvedčenia a musím povedať máte celkom pekné známky. Všimol som si že ste chodili na umeleckú školu ale aj tam ste mali dobré známky čiže toto gymnázium nebude pre vás ťažké. A chcem sa vás iba tak spýtať, ako ste sa venovali tancu mimo školy?“

„Tak najprv som tancovala v tanečnej skupine no potom mi navrhli tancovať u jedného speváka. Samozrejme som to prijala tak som tancovala na pár koncertoch.“

„A teraz už netancujete?“

„No mala som ísť aj ja na turné s ním, no kvôli zdravotným problémom som odmietla.“

„Aha, tak to je mi ľúto. A ak sa smiem spýtať kto je ten spevák? Je to niekto známi?“

„Hej, je dosť známy. Je to Justin Bieber.“

„Wau tak to je. A vy sa s ním ako dobre póznate?“

„No veľmi dobre.“ Povedala som. Nechcela som mu hovoriť že je to môj chalan, nechcem aby ma len kvôli tomu prijali, že som Emily Black, priateľka známeho Justina Biebera. „Aha. No prepáčte že som sa pýtal.“ Usmial sa. „Nie to je v poriadku.“ Povedala som. Potom sme sa ešte rozprávali a musela som vyplniť nejaký papier. Nakoniec ma na školu prijali! Bola som tak šťastná. Veľmi. Skákala som od radosti a riaditeľ sa na mňa už divne pozeral. „Budúci týždeň pondelok, poďte pred školu ako každý žiak na ôsmu. Potom k vám dám niekoho ktorý alebo ktorá vám tu všetko poukazuje. Dáme vám aj zoznam kníh ktoré si musíte kúpiť a tak. Som rada že ste sa rozhodli pre našu školu.“ Povedal na koniec riaditeľ. Poďakovala som mu a nakoniec odišla. Cestou domov som navštívila nákupné centrum kde som sa zdržala asi hodinu. Mala som ešte nejaké peniaze tak som si kúpila nejaké veci. Jedny dlhé nohavice, a svetrík. Veď predsa začína jeseň. Cestou som sa zastavila v kaviarni a dala si cappuccino. Potom som už odišla domov. Zložila som si veci a odišla do záhrady. Bolo strašne teplo. Namočila som si nohy do bazéna a zatvorila si oči. Bolo tak príjemne. Keď som to už unudila tak som trochu poupratovala záhradu. Vtedy som si všimla jedno dievča ktoré bolo v susednej záhrade. Prečo mi vyzeral tak známo, počkajme... to nie je Selena?

snáď sa páčila :3 prosím komentujte :( a názor :3 pokúsim sa dať aj Justinov pohľad ale Emilin bude teraz zaujímavý :333 +10 kom. <33333 #Viki :) 

#21 Summer Love :)

Ďakujem za komentáre, ste úžasné <333 

Na ďalšie ráno som sa zobudila celá usmievavá no keď som zistila, že na izbe niekto nie je tak mi úsmev klesol. Obliekla som sa a umyla. Odišla som na raňajky kde už sedela celá bledá Domi. „Ahoj, kde si bola?“ spýtala som sa. „Bolo mi zle, spala som u zdravotníčky.“ Povedala. „Ou a veľmi zle sa cítiš?“ spýtala som sa jej. „Bolí ma hlava ale dúfam, že ma to prejde.“ Povedala. „Tak to je dobré.“ Povedala som. Zobrala som si chlebík a zjedla som ho. „No a s tebou čo je? Vidím akú dobrú náladu máš.“ Povedala a na chvíľu sa usmiala. „Až tak to vidieť?“

„Trochu, no čo sa stalo?“ spýtala sa. Usmiala so sa a všetko jej vysvetlila. „Teraz vážne?“ prekvapená sa spýtala. „Hej.“ Zahryzla som si do pery. „Ty dievča.“ Povedala a zasmiala sa. No ešte furt bola bledá. Po raňajkách sme odišli na izbu kde už Maťo sedel na posteli. Išla som k nemu a objala ho. „No nie ste vy dvaja zlatý.“ Povedala Domi. Vyplazila som na ňu jazyk a ona odišla na balkón. „Kde si bol ráno?“ spýtala som sa Maťa. „Behať, skoro každé ráno chodím.“ Povedal. „A to prečo?“

„Lebo si musím udržať kondičku. Na súťaž.“ Povedal.

„Ale veď sú prázdniny.“ Povedala som.

„No a?“ povedal a práve ma chcel pobozkať keď som zrazu započula ako niečo spadlo. Hneď som spozornela a na balkóne ležala Domi a vedľa nej jej telefón. „Kriste pane!“ zakričala som a rozbehla sa za ňou. „Zavolaj pomoc!“ zakričala som. „Bože Domi..“

O chvíľu prišla zdravotníčka a Domi sa zobudila. Nakoniec ju zobrali na pohotovosť a potom ju priniesli späť ale celý deň musí byť na izbe u zdravotníčky. Našťastie mi dovolil Palo aby som bola pri nej aj s Maťom.

Dominika ležala na posteli a spala. Na izbe sme boli okrem nej ja a Maťo. Sedeli sme sa na fotelke a ja som bola celá nervózna a on ešte viac. „Poznáš ju pár dní, a oveľa viac sa o ňu bojíš ako ja.“ povedal. „Prepáč ak som nervózna.“ Povedala som a postavila sa. Sadla som si ku Dominike a pozerala sa na ňu. Už vyzerala lepšie ale ešte stále bola bledšia ako zvykla byť. „Nechajme ju spať. Poď.“ Povedal. „Myslíš že bude takto lepšie?“ spýtala som sa. „No, aspoň tu bude mať klud.“ Povedal. „No dobre choďme.“ Postavila som a vyšla z izby. Za mnou išiel aj Maťo a chytil ma za ruku. Usmiala som sa a spolu sme vyšli von. „Čo sa tu robí?“ spýtala som sa Pala ktorý sa automaticky kukol na naše spojené ruky. „Nič, môžete robiť čo len chcete. Ale to som nemyslel doslova.“ Povedal a zasmial sa. Ježiši, ten je ale debil. Škaredo som sa na neho pozrela a potom sme odišli. „Hej Becca, ideš hrať? Hľadáme ešte dvoch.“ Zakričalo jedno dievča z našej skupiny.  „Ideme?“ pozrela som sa na Maťa. „Poďme.“ Povedal. Usmiala som sa na neho a išli sme tam. „Ideme.“ Povedala som Nicol. Myslím že sa tak volá. „Nicol že?“ spýtala som sa. „Hej.“ Povedala. Som na seba hrdá, konečne som si zapamätala aspoň jedno meno! :D „Vy ste odkedy spolu?“ spýtala sa keď sa išiel Maťo vyzuť. „Od včera prečo?“ spýtala som sa. „Ste zlatí.“ Povedala a usmiala sa. „Ďakujeme.“ Usmiala som sa a tiež sa vyzula. Hrali sme plážoví volejbal. Cítim ten piesok ako sa ti zarýva medzi prsty, dokonalý pocit.

„Stačí ja už nevládzem.“ Povedala som a napila sa z Maťovej fľašky. „Mne je dosť.“ Povedala som a ľahla si na lavičku. Obsadila som ju celú lebo som na nej ležala. Tričko mi bolo už aj tak krátke tak som ho mala nejak na pupku. Maťo to samozrejme využil a začal ma štekliť. „To nerob, lebo ťa za to vážne zbijem.“ Povedala som vážnym tónom. „Okej.“ Povedal a prestal. Zasmiala som sa na ňom ako rýchlo som ho vedela odbiť a potom sa postavila. „Som hladná, kedy bude obed...“ Zamyslela som sa, no povedala som to nahlas. „O chvíľu.“ Povedal. „No to o chvíľu som zvedavá kedy bude.“ Povedala som a už som počula Pala ako kričí že máme ísť prvá skupina na obed. „Alebo teraz.“ Povedal a usmial sa. Usmiala som sa povedala: „No, tak ja idem. Potom prídem.“ Povedala som a dala mu bozk na pery, taký narýchlo. Zakývala som mu a rýchlo skočila ešte ku Domče na izbu. Bola už hore. „Ahoj Dominika.“ Prišla som ku jej postele. „Ahoj Becca, dobré že ťa vidím.“ Povedala. „Aj ja som rada. Idem na obed ale vybavím aby som ho jedla tu s tebou okej?“

„To bude to najlepšie.“ Usmiala sa na mňa. „Okej, hneď som tu.“ Povedala som a postavila sa. Keď som vošla hore do reštaurácie kde sme jedli tak som našla Pala a všetko mu povedala. Samozrejme že súhlasil tak sme priniesli aj polievku aj druhé spoločne ku Dominike. Ak príbor a pitie samozrejme. Potom už Palo odišiel a my sme sa pustili do jedenia. „Celkom to je dobré.“ Povedala som. „Hej je.“ Povedala Dominika. Potom bolo ticho. Ešte nikdy nebolo, že by sme nemali tému na rozprávanie sa. „Už len pár dní a ideme domov..“ povedala som. „Nuž je to tak. Ale počula som že nás teraz čaká mnoho výletov. Preto bol ten tábor tak drahý.“ Povedala. „No tak to je super. Išla by som na nejaké kúpalisko. Kde je veľa vody a tobogánov.“ Povedala som. „Len aby ti už bolo lepšie.“ Dodala som. „No hej, ale mám pocit že mi do zajtra bude lepšie.“ Povedala. Usmiala som sa na nej a všetko sme dojedli. Potom som odniesla všetky taniere a vrátila sa k nej na izbu. Rozprávali sme sa a smiali sa. Sedela som na tej veľkej posteli kde ležala. Bola to manželská. Prišla j zdravotníčka a prezrela jej stav. Povedala že sa zlepšuje. Obe sme sa na tom usmiali a hneď ako odišla prišiel Maťo. Najprv išiel ku Dominike a objal ju. Potom si sadol vedľa mňa a objal okolo pásu. Usmiala som sa na neho a hlavu oprela o jeho plece. „Prečo ste tak zlatý spolu?“ spýtala sa Domča. Zasmiala som sa na nej a ona ešte povedala. „Aj ja chcem chalana.“ Povedala smutne. „Ty a tvoje problémy sestrička.“

„Dobre no ty buď ticho. Mám snáď Becca povedať každý jeden detail, keď si mi o nej básnil?“

Maťo sa na ňu škaredo pozrel. Ja som sa na nich len smiala a v tomto momente si priala mať súrodenca.. Má to výhody vyť jedináčik, ale aj nevýhody. Tak som sa nad tým zamyslela že som už ani nevnímala čo sa deje okolo. „Počúvaš ma vôbec zlato?“ spýtal sa Maťo. „Čo? Kde?“

„Odkedy ju voláš zlato?“ zasmiala sa Domča. „Sestra nehovor mi čo mám robiť.“ Povedal a pozrel na mňa. „Prepáč nevnímala som. Rozmýšľala som. Nie je to nič dôležité.“ Povedala som. „A mne sa to páči že ma tak volá.“ Povedala a pobozkala ho na líce. Zvyšok dňa sme strávili tam na izbe. Rozprávali sme sa, smiali sa a fotili sa.

taká o ničom, snáď sa páčila :D ja som sa ešte dneska neučila čiže :D mala by som ísťť :D no +10. kom a bude ďalšiaaa :33 <33