Príbehy ❤ : #13 Pretancuj svoj život :)

Ďakujem za komenátáre :*

"Ahoj Justin, moc, moc si my chýbal" povedala a objala ma?! "Mne si nechýbala, suka jedna."
"Čo si to povedal?"nahnevano sa na mňa pozrela.
"Dobre si počula" usmial som sa.
"Máš nejaký dôvod aby si ma tak volal?" rozčulovala sa.
"Dôvod? Je ich veľa. Skoro si zlomila nohu mojej priateľke, roztrhal si jej veci a furt jej ubližuješ. Ak to bude takto ďalej pokračovať tak tu už dlho nebudeš"
"Ale, ale. Nerob to. My vieme že ju neľúbiš. Lebo ľúbiš mňa." povedala a chytila ma tak silno, že som sa nevedel pohnúť. Najprv ma objala no potom ma začala ma bozkávať, ak mám povedať pravdu, dobre vie bozkávať ale to nič nezmenilo. Odstŕčal som ju no ona sa len tak nenechala. Nakoniec som ju odstrčil a dal jej facku. Uff vidím ako budú naplnené noviny. "Ty suka jedna" povedal som a pozrel na ňu. "Ako prídeme do Machestru! Kúpim ti letenku a letíš domov!" povedal som a otočil som sa. Išiel som do obchodu a kúpil som Twix a pre Emily Mars. Vyplatil som a bežal som do Tourbusu. Otvoril som dvere a počul som ako niekto plače.

Z pohľadu Emily:

Zobudila som sa len tak, sama od seba. Stáli sme tak som sa išla pozrieť prečo. Pozrela som sa von a videla som že sme stáli pred jedným malým obchodom. Prezerala som si kto čo robí, keď som zrazu zbadala Justina a Chrissie. Ako sa bozkávajú??! Čo?? To nemyslí vážne, a ani sa nebránil? Ty kokos, neverím že to urobil. Sadla som si na posteľ a začala som plakať. Prečo mi to urobil? Čo som mu kedy urobila? Ja som ho tak milovala. Vedela som že s ním nemám chodiť, mala som ostať doma a raz zomrieť od hladu, prečo sa toto deje práve so mnou? "Emily? Ty plačeš?" spýtal sa známy hlas. Bol to Justinov. O chvíľu stál vo dverách a chcel ísť ku mne a objať no ja som sa postavila a odišla som. Zamkla som sa v kúpeľke a sadla si na zem. "Čo sa stalo?" spýtal sa ma Justin.
„To sa ma presne ty pýtaš? Ten kvôli komu plačem? Ja som ti verila Justin. A milovala ale toto, dokonca s osobou ktorú neznášam?" povedala som a pozrela som sa do zrkadla. Bola som celá čierna. Utrela som si slzy. "Bože.." buchol do dverí. "Emily, to ona... ja som"
"Nechcem ťa vidieť! Nechaj ma! Odíď!" zakričala som na neho. Sklonila som hlavu a plakala. Justin už odišiel, zrejme som mala pravdu a teraz išiel za ňou. On ju celý čas ľúbil, a nechcel mi to povedať lebo by mi s tým ublížil. O chvíľu som zase počula nejaké zvuky. "Emily. Pusti ma dnu. To som ja Fredo, prosím". Neváhala som a otvorila som, ale už len preto lebo to nebol Justin. Prišiel dnu a sadol si vedľa mňa. "Prečo si tu?" spýtala som sa potichu.
"Kvôli tomu.. Vieš" povedal a poškrabal sa za hlavu.
"Ou, už aj ty o tom vieš?" nahnevano som povedala.
"Ja som to videl. Emily to naozaj tá suka ho bozkávala. Justin ju odstrkoval no ona sa nenechala. Možno si videla práve tú časť kde ju Justin nevedel odstrčiť, ona je fakt silná. Už som tam chcel ísť ale sa mu to konečne podarilo a odišiel. Išiel do obchodu kúpiť ti niečo, nejakú čokoládu, lebo ťa naozaj ľúbi. Namiesto toho aby išiel za Kennim aby s ňou niečo urobil, išiel a kúpil ti niečo. A potom išiel rovno za tebou"
"Neverím, ti"
"Dobre. Vieš o tom že Justin teraz plače? Tak ako teraz som ho ešte nevidela plakať. Aj jeho mama je pri ňom čiže to je moc...Na tvojom mieste by som išla za ním. "
"Mám veriť tomu čo si povedal?"
"Ver tvojmu srdcu" povedal a postavil sa. Odišiel. Ostala som tam úplne sama. Pozrela som sa do zrkadla a utrela som si oči. Čo ak je to naozaj pravda? To čo Fredo povedal? Dobre, pôjdem za ním ale prepáči mi? Urobím čo sa len dá. Pozrela som sa posledný krát na seba a vyšla som. "Kde je?" spýtala som sa Freda ktorý sedel na gauči oproti mne. Ukázal na pravo tak som tam išla. A naozaj, ležal na posteli a plakal a vedľa neho bola jeho mama. Keď ma uvidela vo dverách tak sa zdvihla. "Nechám vás tu teraz samých." povedala a zatvorila dvere. Priblížila som sa k nemu a sadla si na posteľ. „Justin, prepáč že som ti neverila.... proste“

„Mala si mi veriť, veď v láske je to najdôležitejšie, veriť, dôverovať si.“

„Ja viem, ale tak vstanem chcem sa kuknúť kde sme, čo sa deje a zrazu ťa uvidím s tou štetkou? Vieš na aké hnusné veci som myslela? Čo keď si ju celý čas ľúbil a mne si to nepovedal len preto aby som sa nenahnevala?“

„Emily.. nerob“ povedal a chytil mi ruku. „Vieš ako ma to zranilo, ale viem že chyby sa majú prepáčiť, a ja to teraz urobím, ale len preto lebo ťa vážne milujem, tak ako ešte nikoho“

„Aj ja ťa milujem Justin, ani nevieš ako veľmi“

„Poď sem“ povedal a otvoril náručie. Ľahla som si vedľa neho a pozrela sa na neho. Utrela som mu slzy lebo plakal. „Bál som sa že ťa stratím“ povedal. „Aj ja“. Usmial sa. Zvyšok cesty som ležala v Justinovom objatí a pozerali sme TV.

Neskôr:

„Sme tu“ zakričal Ryan. Dvere sa otvorili a stál v ních Ryan. „Hej zaľúbenci sme tu“ povedal Ryan a zasmial sa. „Budz ticho!“ zakričal smiešne Justin. „Ale vážne, hneď sme na hoteli“

„Dobre“ Ryan odišiel a ostali sme zase sami. „Zlato vieš o tom že sme išli aj trajektom?“

„No vieš nie, som tupá“

„Ale no..“

„Ale trošku dlhá bola cesta nie?“

„No bola lebo sme stáli dlho v zápche.“

„Aha, a koľko je hodín?“

„17:32“

„A to ako je možné?“ divila som sa.

„Háth už o deviatej sme boli v busoch. Potom keď si zaspala sme išli trajektom, potom sme boli v zápche a potom sme sa dostali von a potom sa stala tá nepríjemná vec.“

„Ou, a čiže dnes už nebudeme nič robiť?“

„To si len ty myslíš, ja mám nápad“ povedal Justin a zasmial sa. Usmiala som sa a postavila som sa. „Ideme?“ spýtala som sa Justina. „Môžeme, povedal a podal mi ruku“

„Už ťa nebolí noha?“

„Bolí, celkom“

„Tak ako si vedela utiecť keď som prišiel za tebou?“

„Si myslíš že som pri tom v sebe neziapala že?“

„No sorry“ povedal a objal ma. Vystúpili sme z busu a rýchlo sme odišli do hotela. Na izbe už mal Justin veci. Sbs-kári nás predbehli. Zatvorili sme dvere a ja som si ľahľa na posteľ. Na moju nohu to bolo veľa. O chvílu už pol nado mnou Justin. Začal ma štekliť. Boli sme ako malé deti. Pretočil ma a pobozkal. Začal mi dávať bozky skoro všade. Bože tak veľmi ho milujem. Zrazu niekto zaklopal na dvere a po chvíli sa otvorili. „Hey Justin, tu máte lístky“ povedal Fredo a v rukách mal štyri lístky. „Aké lístky?“ čudovala som sa. „Uvidíš“ povedal a usmial sa. Justin odišiel k nemu a po chvíli mi hodil plavky?

Z pohľadu Justina:

„Obleč si ich a na to veci“ povedal som Emily. „Hneď som tu“ povedal som a vyšiel som. „Ďakujem bro, o chvílu aj môžeme ísť, a máš aj tú letenku?“

„Jasán, tu je“ povedal a podal mi ju. „Díky“ povedal som a odišiel som. Zaklopal som na dvere a otvorili sa. „Ehm Chrissie?“ zakričal som na ňu. „No?“ prišla celá nahnevaná. „Čo je zase?!“

„Tu máš letenku“ podal som jej ju. „Smer Atlanta, pá pá. Máš na to hodinu aby si opustila hotel ináč ťa SBS-kári vyhodia“ usmial som sa na ňu a zatvoril som dvete. Počul som veľké buchotanie a kričanie, musel som sa zasmiať. Išiel som ešte k jedným dverám. „Hej Scooter?“

„No?“ spýtal sa a po chvíli sa otočil. Mal na sebe okuliare a niečo čítal.

„Dúfam že nevadí že som vyhodil Chrissie“ povedal som a poškrabal som sa za hlavu.

„Čo si urobil?!“ spýtal sa nahnevano.

„Mal som dôvod“

„A aký?“

„Ubližovala Emily, ona ju zhodila z pódia, roztrhala jej šaty a furt jej ubližuje.“

„Ale akože mohol si mi to povedať. Čo poviem teraz jej mame?“

„Prečo by si jej niečo mal hovoriť?“

„Lebo Chrissina mama je moja sestertnica.“

ČOOO?!!

„Nesmieš ju vyhodiť Justin“

WatafaQ, akože teraz mám ísť za ňou a ospravedlniť sa jej a nechať aby ubližovala Emily?