Príbehy ❤ : #19 Pretancuj svoj život :)

"Ešte si vymýšľaj povedala som. "Ja si nevymýšľam" povedala a sklonila hlavu. "Človek ktorý mi to prikázal urobiť, by zabil mojich rodičov kebyže to neurobím. Na začiatku som protestovala no ona mi to povedala že čo urobi a potom som to musela" povedala pričom si utierala slzy. "A kto ti to povedal?" zvedavo som sa spýtala. "To, ti nemôžem povedať" povedala potichu. "A prečo?"prekvapene som sa spýtala. "Lebo" povedala a pozrela sa na mňa. "Nie je to tvoja vec"
"Dobre, ak mi to nepovieš" povedala som a postavila som sa. Vyšla som a celý čas som bola opretá o stenu aby som nespadla. Sadla som si na gauč vedľa Justina ktorý sa hral na mobile. Keď ma uvidel tak sa mu oči rozžiarili a pozrel sa mi do oči. "No čo bolo?" spýtal sa.

Z pohľadu Justina:
Keď Emily odišla dnu tak som sa začal celkom nudiť. Vybral som si mobil z vačku kde mi na displeji blikala esemeska. Od Neznámeho čísla? Otvoril som a začal čítať. 'Ak si myslíš že toto je koniec, tak sa mýliš :*. Toto bol len začiatok'
Bojím sa. Ale vážne nie je to sakrkazmus. Ja vážne nechcem aby Emily ublížili. Ja by som to neprežil keby sa jej dačo stalo. Je v poriadku? Je tam sama s Bellou, nikto iný. Radšej som sa postavil a išiel som k oknu. Videl som že je Emily v poriadku tak som si odskočil na WC. Wauuu, aké veľké zrkadlo. Tu som sa proste musel odfotiť. -:DD- Fotku som pridal na instagram a potom som sa vrátil a sadol si. Išiel som na TT a dal som status. Followol som nejaké fanúšičky a pár statusov som aj Retweetol. Práve keď som písal ďalší status tak si ku mne niekto prisadol. Pozrel som sa a bola tam Emily. Oči sa mi rozžiarili a hneď som sa jej spýtal čo bolo. Spojila ruky a premýšľala. "Noo...nič také zaujímavé" povedala po chvíli. "Taak prečo plakala Bella?" spýtals som sa. "Ehmm.."
"Neklam mi, nemám to rád" povedal som. "Ja viem, ale vážne nič zaujímavé"
"Aha a vlastne prečo to urobila? A pravdu Emily." povedal som a ona chvílu rozmýšlala no potom otvorila ústa a začala rozprávať. "Lebo by jej zabili rodičov" povedala tichšie. "A kto?"
"Ten ktorý jej to prikázal." povedala a začala sa hrať s prstami. "A to bol kto?" zvedavo som sa spýtal. "To mi nechcela povedať a preto som sa nasrala a odišla" povedala a pozrela sa na mňa. Mám veriť tomu čo hovorí? "Wow" povedal som a pozrelsa lepšie na ňu. "To vôbec nie je zaujímé" povedal som. "Hovorila si mi že to nie je nič dôležité, a zaujímavé. Je to pravý opak."povedal som a prešiel som si rukou cez vlasy."Prečo mi klameš?"
"Ja-ja. Neklamem"
"Ale áno, práve si to urobila"
"AleJustin" povedala a chytila mi ruku. Bola taká hebká a horúca. Pozrel som sa na ňu a videl som červené škvrnky na jej tváry. Chytil som jej čelo. Bolo horúce. "Prepáč zlato."povedala po chvíli. „Mrzí ma to, nevedela som čo mám robiť, bála som sa.“ Povedala Emily. „Ale sľúb mi že mi už nebudeš klamať, dobre?“

„Dobre“ povedala a usmiala sa. Naklonil som sa k nej a pobozkal ju. O chvílu sme započuli ako sa dvere otvorili tak sme sa od seba odtrhli. Prišiel policajt a v ruke držal papiere. „Tak pán Bieber. Slečna Barbara Anderson bude zatknutá na pol roka za to že vás skoro zabila. Slečna Bella Johnson nie je plnoletá ale za krádež vám musí zaplatiť danú sumu.“ Povedal jeden. „Ďakujem“ postavil som sa a podal som mu ruku. „Dúfam že sa už niečo nestane“ povedal som. „Veríme aj my pán Bieber. A mohol by som vás o niečo poprosiť?“ spýtal sa a usmial sa. Prikvývol som. „Mohli by ste mi podpísať túto fotku? Viete moja dcére je vaša obrovská faninka“ povedal a naďalej sa usmieval. „Jasné“ povedal som a policajt zmyzol. Vrátil sa s čiernou fixkou a mojou fotkou. S radosťou som mu ju podpísal no potom sme už museli ísť. Rozlúčili sme sa a predtým ako sme odišli nám ešte podal papier ktorý si mám pozrieť. Dám ho radšej Scooterovi nech si ho prezrie. „Justin?“ spýtala sa ma Emily. „Prosím zlato?“

„Ideme jesť?“ spýtala sa.

„Jasné“ povedal som a chytil som ju okolo pásu. Vyšli sme z budovy a nasadli do auta. Mali sme namierené do nejakej talianskej reštaurácie. Keď sme konečne nejakú našli tam sme zaparkovali a vyšli sme. Konečne nás nikto neotravuje. „Wááá tam je Justin Bieber“

Beriem späť. Oni ma vždy nájdu.

Podpísal som sa im no potom sme už išli dnu lebo sme boli veľmi hladný. Otvorili sme dvere a pred nami sa objavila krásna reštaurácia. Sadli sme si úplne dozadu a zrazu mi pípla esemeska. „Dobrú chuť Bieber :*“ –Neznáme číslo.

Dúfam že sa vám časť páčila a chcem poďakovať dievčatám za krásne komenty v skupine :* Vy viete o ktorých hovorím. :*

Ak chcete ďalšiu tak -->+5 Komentárov :)