#26 Pretancuj svoj život :)

 Bála som sa. Čo ak sa mu niečo stalo? A čo ak? Nie to nie, ale ak áno. Čo ak tú esemesku neposlal on ale niekto iný. Bože ale kto by to bol.. Ja som debil. Určite to bol ten kto ho uniesol . Rozhodla som sa že zavolám Scooterovi. Vytočila som jeho číslo a volala.

Z pohľadu Justina:

Boli tam aj nejaký SBS-kári. Prehľadali celý dom a každého chytila. Selena sa len tak ľahko nenechala, ona kopala, aj robila všetko možné. No potom ju chytili. Prišiel ku mne Scooter a odviazal ma od stoličky. Zrazu mu zazvonil mobil a on ho zobral. Pozrel sa na to kto volá a hneď to podal mne. Bolo tam napísané Emily. Vybehol som na chodbu a uistil sa že tam nikto nie je a zdvihol som. „No?“ povedal som. „Justin? Kde si? Už na teba čakám.. písal si mi že si už na ceste“ povedala a skoro sa rozplakala. „Kľud zlato, všetko ti prerozprávam dobre?  A to som nepísal ja, bola to Selena“ povedal som. „Čo? Čo tam robí Selena?“ prekvapene sa spýtala. „Poviem ti to potom, neboj sa zlatko, hneď sme tam“ povedal som. „Ponáhľaj sa“ povedala a dalo sa počuť že plakala. Je veľmi citlivý človek, ktorý veľa plače, a ja keď ju vidím plakať tak mi ide prasknúť srdce. „Budem sa, choď a ľahni si, bude ti lepšie. Oddychuj, o chvíľu sa vidíme, Páá“ povedal som a modlil sa aby sa tým ukludnila. „Dobre, maj sa“ povedala a zložila. Usmial som sa na displej a išiel späť k Scooterovi, podal som mu mobil a on sa pozrel na moju ruku. Chytil ju a začal si ju prezerať. Dali sa tam vidieť rezy a aj to I LOVE a S ale to sa tak nedalo vidieť. Ruka mi krvácala a on sa na mňa pozrel. „V buse ti to ošetríme“ povedal. Prikývol som. Zavolali sme políciu ktorá každého zobrala. Mňa ešte zobrali na stanicu aj so Scooterom lebo tam bolo auto majiteľa. S tým sme išli pred hotel kde na nás už každý čakal. Odovzdal som auto aj kľúče majiteľovi ktorému som poďakoval a rozlúčil sa. Von som odišiel nenápadne a zakryl si rany aby si nikto nič nevšimol. Nastúpil som do busu kde bolo ticho. O chvíli prišiel aj Scooter ale ten len na skok. „Justin , ja tu ostanem“ povedal. „Prečo?“ prekvapene som sa spýtal. „Musím to tu vybaviť, povedz tvojej mame nech to tu ona riadi okej?“ povedal. „No dobre.“ Povedal som. „Neboj sa ja to vybavím“ povedal a pozrel sa na mňa. „Dúfam“ povedal som. „Tak dobrý koncert“ povedal a objal ma. „Ďakujem, ahoj“

„Ahoj“ povedal a odišiel. Zatvoril dvere a bus sa pohol. Vyzul som sa a išiel som pohľadať Emily. Našiel som ju na posteli ako spala. Usmial som sa na ňu a išiel som za mamou. Bola v jednej izbe, z otcom a objímali sa?  A teraz to už všetko pasovalo. Ten telefonát mami s niekým, ten rozchod, tie spoločné dni. Oni sa dali znovu do kopy. Pozeral som sa na nich a zrazu si ma mama všimla. Ja som odišiel a ona za mnou začala utekať. Zastavila ma, tým že položila ruku na moje pleco. „Zlato nie je to tak ako to vyzerá“ povedala a ja som sa otočil a pozrel na ňu. „Nie je to tak?“ zvýšil som hlas. „Vyzerá to že si sa s otcom znovu dala dokopy“ povedal som a sklonil hlavu. „Prečo si mi to nepovedala?“ nahnevane som sa spýtal. Nehneval som sa preto lebo som sa z toho netešil,  náhodou veľmi som sa tešil. Ale hneval som sa lebo mi to nepovedala. Prečo?

„Zlatíčko ja som ti to chcela povedať“ povedala a pozrela na mňa s ľútosťou v očiach. „Prepáč, chceli sme ti to povedať“ povedala a objala ma. „Prepáčim ti“ povedal som ale aj tak som sa ešte hneval. „Urobila som veľkú chybu“ povedala a začala plakať. „To nevadí mami, každý robíme chyby“ povedal som a ďalej ju silno objímal. Začala mi prechádzať na ruke až mi zastala na rane. Odtiahla sa a prekvapene sa na mňa pozrela. „Podaj mi tvoju ruku“ povedala a zmraštila obočie. Podal som jej ju a ona si ju začala prezerať a o chvíli to znovu našla. „Kto ti to urobil?“ spýtal sa. „Selena“ povedal som a pozrel na tú ranu. Okolo boli ešte krvavé škvrnky. „Jáj, počula som o tom, len som nevedela kto to urobil“ povedala. „Poď obviažem ti to“ povedal a začala ma ťahať do izby kde bol aj otec. Sadol som si na posteľ a mama odišla pre handru. „Prepáč synak“ prehovoril otec. „To nič“ povedal som. Aj tak som sa ešte vždy hneval. „Kde je Jaxon a Jazzy?“ spýtal som sa. „Spia“ povedal. „Ou, dobre“ povedal som a hneď prišla mama. Utrela mi krv a otec si o chvílu všimol čo robím. Samozrejme že som mu to celé musel prerozprávať a kým som predvádzal môj monológ tak mi mala stihla vydezinfikovať rany a obviazať ruku. Poďakoval som sa im a odišiel. Išiel som za Emily. Ľahol som si vedľa nej na posteľ a začal ju hladkať, čo spôsobilo že sa zobudila. Keď ma uvidela tak sa jej oči rozžiarili a usmiala sa. Naklonil som sa k nej a pobozkal ju. „Chýbal si mi“ povedala. „Aj ty mne“ povedal som a pozrel na ňu. Chytila mi ruku čím sme si preplietli prsty. Tak moc ju milujem. „Prečo máš obväz?“ spýtala sa. „Och to nič, to len Selena“ povedal som. „Chcem vedieť čo sa stalo“ povedala a prekrížila si ruky na prsiach a pozrela na mňa. Posadil som sa a začal rozprávať o tom čo sa stalo. „Bože“ povedala a dala si ruku na ústa. „Zlatko, som tu. Nič sa mi nestalo len mám v ruke vyryté nožom niečo. Žijem“ povedal som jej. „Čo tam máš vyryté?“ prekvapene sa spýtala. „I LOVE a S, ale to je slabo. Chcela napísať I LOVE SELENA.“

„Bože, tak to je naozaj...hrozné“ povedala a pozrela na mňa. „To je.“ Povedal som  a chytil jej ruku. „Bál som sa že ťa stratím, tým čo hovorila. Povedala mi že ma teraz opustíš kvôli tomu že akože ja som poslal tú esemesku tebe a akože som klamal či čo... niečo také hovorila. Chcela ťa zabiť, aby sa ku mne vrátila. Inak by zmluva platila ďalej“ povedal som. Nepovedala nič len sa na mňa pozerala, a oči sa jej pomaličky napĺňali slzami. Chytil som jej líce do ruky a pozrel na ňu. „Ľúbim ťa“ povedal som a pritlačil pery na tie jej. Bozk mi opätovala a z maličkého bozšteka sa stal vášnivý bozk. „Milujem ťa“ povedala a usmiala sa. Utrel som jej slzy a ľahol si vedľa nej. „Som taký šťastný, konečne si pri mne.“ Povedal som a usmial sa. „Keď nie si pri mne tak cítim že mi niečo chýba. Musíš byť vždy pri mne“ povedal som. „Aj budem“ povedala a stlačila mi ruku. „Dúfam že keď sa raz zoberieme tak sa nerozvedieme tak skoro ako moji rodičia. Ja sa s tebou nikdy nechcem rozísť.“

„Ani ja, a keď hovoríme o tvojich rodičoch, chcem ti niečo povedať“ povedala a zahryzla si do pery. Bol to znak nervozity. „Hovor“ povedal som a čakal. „Minule som videla ako sa tvoji rodičia“ povedala a nadýchla sa. „Bozkávali“ povedala a pozrela na to. „Prečo si mi to nepovedala skôr?“ nahnevano som sa spýtal. „Prečo mi nikdy nikto nič nehovorí?“ nahnevano som povedal. „Prepáč“ povedala a sklonila hlavu, znovu začala plakať. Ani som si neuvedomil že som na ňu kričal. „Prepáč, ja som nechcel“ povedal som. „Ale urobil si to! Prečo si na mňa kričal?“ nahnevane sa spýtala. „Pretože“ povedal som a chytil jej ruku. „Nechcel som. Dnes som sa dozvedel že sú moji rodičia spolu. Videl som ich ako sa objímali a bol som veľmi nahnevaný. Porozprával som sa o tom s mamou no tá nahnevanosť vo mne ostala, a ja som to náhodou prejavil na tebe. Nechcel som“ povedal som. „Mrzí ma to, mala som ti to povedať skôr, ale zabudla som“ povedala som. „Nevadí zlatko,nemal som s tebou kričať“ povedal som a pozrel na ňu. „Je mi to vážne ľúto“ povedal som. „Nevadí“ povedala a stlačila mi ruku. Chytil som ju okolo pásu a prekrútil, tak aby bola teraz ona nado mnou. Dala mi pusu a potom ma pretočila. Začali sme sa válať a hrali sme sa ako mále deti. O chvíľu sme už boli na pokraji postele a obaja sme ležali na pohodlnej matrace. Vstal som a podal jej ruku. „Poď“ povedal som a objal ju a išli sme von. Zaklopal som na izbu a mama povedala „ďalej“ tak som otvoril a vošiel som. Mama ležala na posteli a čítala knihu a otec kukal hokej. „Ehm,,“ prehovoril som. Obaja spozorneli na nás. „Tak viem že ste sa už s Emily rozprávali ale chcem sa ospravedlniť že som vám ju nepredstavil, tak som si myslel že teraz by sme mohli to vynahradiť.“ Povedal som a usmial sa. „Dobrý nápad“ povedala moja mama a usmiala sa. Sadli sme si do fotelky a začal sa rozprávať. Emily si veľmi rozumela s mojou mamou aj s otcom. Keď odišla na záchod tak mi otec povedal že je veľmi krásna a milá. Som rada že sa moji rodičia tešia so mnou. Keď sa vrátila tak priviedla aj Jaxona ktorého stretla keď prišla späť a keď ju uvidel tak sa k nej rozbehol. Celý čas sedela vedľa Emily a držala jej ruku. „Pozor braček ona je moja“ upozornil som brata. Myslel som to zo srandy veď ešte je maličky. On sa usmial a oprel hlavu o jeho ruku. O chvílu prišla aj malá Jazzy ktorá keď uvidela Emily tak sa nahnevala. Nemá ju rada či čo? Sadla si vedľa mňa a teraz sme sedeli z ľava že: Jazzy, ja, Emily a Jaxon a mama s ocom boli na posteli. Chytil som Emilinu ruku a vtom ma Jazzy buchla. „Za čo to malo byť?“ nahnevano som sa spýtal. Iba sa na mňa nahnevano pozrela. Prečo nemá rada Emily?

Tak, toto je rekord :D druhá časť za deň cez školu! :D je to preto lebo som bola u babky a napísala som to /mama mi dovolila lebo som jej povedala že je to tvorivá úloha na slovinu, a ona uverila lebo vie že každý týždeň píšeme :DDD/. Dúfam že sa vám páči. Je dlhšia ako tá prvá čo bola dnes :) už dnes určite ešte jedna nebude. U babky som bola dlho a ja trkvas som si nezobrala fyziku tak sa ju idem učiť. Zajtra uvidím ako to bude s časťou ale ak dáte +10 komentárov tak uvidím :) A ešte raz dúfam že sa páčila :D /táto časť má presne 1669 slov :D / :D