#32 Pretancuj svôj život :)

Z pohľadu Roba:

Emily je vážne, kus baby. Jej krásne dlhé blond vlasy, a to telo? O tom ani nehovorím. Zaň by sa zabíjať mohlo. „Rob ako ti ide škola?“ spýtala sa ma teta Pattie. „Celkom fajn“ povedal a poškrabal sa za hlavu. „Tento rok mám posledný“ povedal som. „Tak to je super. A vlastne na akú školu chodíš? Už som zabudla, prepáč“ povedala. „To nevadí že si zabudla. Chodím na športovú“  povedal som trošku po tichšie. „Tak to je veľmi dobré, a si aj v nejakých tímoch?“ spýtala sa. Nerada o tom rozprávam lebo vlastne ja som nikdy nechcel ísť na tú školu.... bol som nútený. Ale nakoniec to dopadlo celkom dobre. „Som v basketbalovom tíme, ale mohol som ísť aj do futbalového a do volejbalové len som neišiel. Nestíhal by som.“povedal som. „Ale aj tak je to výborné“ povedal Pattie.  Usmial som sa a pozrel sa ku vchodu. Presne prichádzali Justin s Emily. Emily sa celý čas smiala, proste nemohol som od nej odtrhnúť oči. „Mami idem pre niečo“ povedal som a postavil sa. Otvoril som dvere z balkónu a išiel som do izby, ktorá bola iba o jednu ďalej ako kúpeľňa. „Ahojte, sme tu“ zakričal Justin.  Mama im niečo zakričala a potom sa ozvala Emily. „Idem na WC“ povedala.

„Kde je?“´

„Pôjdeš na tú chodbu a tretie dvere“ povedal Justin. O chvíľu som počul kroky, ktoré sa blížili. Boli čoraz bližšie a bližšie, no potom to zastavilo. Otvorila dvere a zamkla sa.  Otvoril som dvere izby a postavil sa pred dvere. O chvílu sa otvorili a ja som práve chcel ísť dnu no narazil som do nej. „Ou prepáč“ povedala. „Nevadí“ povedal som.  Si krásna, krajšia ako ruža...  Povedal som a ani som si neuvedomil že som prehovoril na hlas. „Prepáč nechcel som“ povedal som a sklonil hlavu. Nepovedala nič len odišla, bola zmätená..

Z pohľadu Emily:

Bola som vážne zmätená. Nepovedala som nič, len som odtiaľ vypadla. Otvorila som dvere na balkóne a sadla si do rodinnej hojdačky vedľa Justina. Chytil ma okolo pásu a usmial sa. Položila som hlavu na jeho plece a počúvala reči čo rozprávali ostatný. O chvílu prišiel aj Rob s tanierom kde bolo veľa mäsa,párok ktoré budeme opekať a vedľa toho bola položená zelenina. Pozrel sa na mňa s ľútostným pohľadom.  Čo si mám o tomto akože myslieť? Nepoznám ho, jediné čo viem že je to Justinov bratranec. Je pekný ale to je všetko. Aj keby som ho poznala a bol by milý a všetko, aj tak by medzi nami nebolo nič. Ja milujem Justina a to sa nezmení, a potom by to už čo bolo že by som chodila s ním? Radšej na to ani nemyslím.... Aj tak by som s ním v živote! Nechodila.
„Stalo sa ti niečo? Lebo si taká smutná“ spýtal sa ma Justin. Pozrela som sa na neho a usmiala sa. „Nič mi nie je láska,  keď si tu pri mne tak sa vždy cítim skvelo.“ Povedala som a usmiala sa. „Dobre“ povedal a dal mi pusu na líce. „Ale ak ti niečo vážne je, tak mi to môžeš povedať“ povedal. „Ja viem“ povedala som.  

Dlho sme sa ešte rozprávali no potom sme aj jedli. Ja som si dala len  jeden párok a málo šalátu..

„To si len vážne toľko zjedla?“ spýtal sa ma Justin.  „Hej, prečo?“ spýtala som sa. „To je strašne málo“ povedal. „Ale ja nemôžem, bolí ma brucho. Neviem prečo, teraz ma nejako začalo“ povedala som. A vážne ma začalo bolieť brucho. Už ma bolí asi päť minút. „Určite preto lebo si málo jedla...“povedal Justin. „Určite preto, veď už dva dni si skoro nič nejeda“ povedal. S časti mal pravdu. Nejedla som. Ani som si to neuvedomovala. Keď sme išli niekde jesť tak som sa jedla ledva dotkla... „Možno máš pravdu“ povedala som. „Vidíš!“ povedal nahnevano Justin. „Prepáč, len sa o teba bojím..“ povedal. „To nič“ povedala som. Usmial sa a ja som sa pozrela na tanier. Bol plný jedla. Zatvorila som oči a potom znovu otvorila. Nejako neskoro prišli tie bolesti keď už dva dni nejem? Ale podľa je na to už môj organizmus zvyknutý, že málo jem.  Zobrala som si vidličku a zjedla kúsok zo zeleninového šalátu. No iba kúsok lebo som to nevedela zjesť. Okrem toho som ani poriadne nepila, čo som si tiež nevšimla. „Ehm, Rob ti máš zajtra narodky že?“ spýtal sa ho Justin. Prikývol. Dúfam že som mu nepokazila narodky. „A tak mám pre teba taký menší darček“ povedal Justin. On sa usmial a počúval. „Vlastne zajtra mám tu koncert v Paríži a potrebujem predskokana,,, a myslel som na teba lebo viem že rada rapuješ a mohol by si v pesničkách“ povedal Justin. „Ty kokos, to je vážne..úžasné“ povedal a postavil sa. Išiel objať Justina ktorý sa tiež postavil. „Díky Justin“ povedal. „To je to najmenej čo môžem urobiť pre môjho bratranca. Ale tak musíš prísť zajtra na skúšky, ešte ti zavolám dobre?“ spýtal sa ho Justin.

Nie! Nechcem aby tam bol on. Nechcem mať s ním nič spoločné..

Viem že je krátka baby, a to mi ospravedlnite. Ale nemám nejako náladu, možno napíšem ešte jednu ale pochybujem :/ Ak chcete ďalšiu tak +8kom. :)