#34 Pretancuj svoj život :)

V tejto časti sa mi nechce furt rozpisovať pohľad tak to že normálne písmo bude Emilyn pohľad a tučné bude Justinov :D

Bol to Eric. Môj bývali. Stál pri recepcii a rozprával sa s recepčnou. Prosím nech ma neuvidí. Potiahla som Justinovu ruku a otočila som sa druhým smerom aby ma nevidel. „Emily? Si to ty?“ spýtal sa. Sakra.  Otočila som sa a pozrela na neho. „Eric?“ rozbehla som sa k nemu a objala ho.

Eric? To meno som už počul. Pripadá mi to dosť známe.... Jasné to je jej bývalý. Bože som zvedavý čo tu chce. Vyzerá byť dosť milý, dúfam že sa len za ňou prišiel pozrieť ako kamarát. Veď mi hovorila že sa rozišli v dobrom.

„Čo ty tu?“ spýtala som sa.

„Počula som že si tu tak som sa na teba prišiel pozrieť“ povedal.

„Ale veď ty si neodišiel náhodou do Veľkej Británii?“ spýtala som sa.

„Najprv som tam išiel a hľadal som tam aj dosť dlho prácu, no nepodarilo sa mi. Tak som prišiel som do Paríža a tu chodím na umeleckú školu.“ Povedal.

 „Tak to je skvelé. Aj ja by som rada chodila na umeleckú. A darí sa ti?“ spýtala som sa.

„Veľmi. Naposledy sme mali v škole súťaž o najkrajšiu výstavu, ktorú som vyhral“ pochválil sa. „Tak to je vážne skvelé. Aj ja sa pamätám že keď som chodila na školu tak som vyhrala súťaž o najlepšiu tanečinu ročníka“ povedala.

O tom mi ani nehovorila... Pozeral som sa na nich a počúval ich. Stál som tam ako debil a čakal kým ma mu Emily predstaví.

„Na to si pamätám. Aj sme to boli osláviť. Pamätáš?“ žmurkol na mňa. Chvíľu som rozmýšľala no potom ma to napadlo. „Jasné, to bol jeden z najkrajších dní v živote“ povedala som.

Najkrajších dní? To nepovedala ani na jeden deň strávení so mnou... Možno sa dajú znovu dokopy? Bojím sa. Nechcem ju stratiť. Ale veď oni majú toľko spoločného a už toľko spolu zažili.... „Ehm, ehm“ zakašľal som a hneď boli všetky oči na mne.

„Ou sorry“ povedala som a začala som sa červenať. Pristúpila som k Justinovi a objala som ho. „Eric, toto je Justin. Môj priateľ“ povedala som. Videla som že žiarli. „A Justin, toto je Eric, môj dobrý kamarát“ povedala som a oni si podali ruky. Chcela som povedať najlepší ale to miesto už je obsadené. :3 Fredo. Pre mňa najlepší kamarát, neviem ako to vidí on.

„Teší ma“ povedal som a podal mu ruku a hneď ju odtiahol. „Tak Emily tá večera ešte bude?“ spýtal som sa. Čo najrýchlejšie som chcel odtiaľ vypadnúť. „Jasné, s tebou čo bude Eric.?“ Povedala a otočila s k nemu. „Prespím, v hoteli a myslel som či by sme neišli niekde zajtra?“ spýtal sa jej. Bože ešte toto chýbalo. „Rada, ale iba na krátky čas lebo zajtra máme skúšky.“ Povedala. „Dobre, tak zajtra. Ahoj“ povedal a objal ju. „Ahoj“ povedala Emily a zakývala mu. Potom sa pozrela na mňa a chytila mi ruku. Dúfam že sa zajtra niečo nestane. Verím že nič neurobí. Verím v nej a milujem ju.

Bože toto čo bolo? Dobre neriešim. Bola som k nemu milá a nechcela som odmietnuť. „Ideme?“ spýtala som sa Justina. „Jasné“ povedal. Išli sme no pred dverami som zastavila. „Zlatko...“ povedala som potichu. „Dúfam že si nemyslíš že sa k nemu vrátim..“ povedala som a pozrela na neho. „Najprv som si to myslel...“ povedal a poškrabal sa za hlavu. „Ale potom som si pomyslel že ty by si to neurobila“ povedal a chytil mi líce. „Teba by som nikdy neopustila“ povedala som a pritlačila pery na jeho. „Milujem ťa“ povedal. „Ja teba viacej“ povedal som a objala ho. „Poďme jesť“ povedal a chytil mi ruku. „Dobre“ povedala som a otvorila som dvere. Pred nami sa ocitla krásna reštaurácia. Potichu som sa pozdravila a išla som za Justinom ktorý išiel nájsť nejaký stôl. Sadli sme si úplne dozadu kde nebol nikde. Bolo to tam krásne. Všade boli ruže a sviečky. Sadli sme si dnu na fotelku a o chvíľu prišiel čašník. Objednali sme si jedlo a on nám zapálil sviečky. Potichu som povedala ďakujeme.

„Si si istá , že s Lasangíí ti bude lepšie?“ spýtal som sa jej. „Patrí to medzi moje obľúbené jedlá“ povedala. „Ale ako môžeš také zjesť? Priberieš a budeš škaredá“ podpichoval som ju. Zrazu sa jej výraz premenil na sklamaný. „Bože Emily“ povedal som a objal ju. „Myslel som to zo srandy. Pre mňa budeš dokonalá aj so 1000+kg“ povedal som a pozrel na ňu. „Myslím to vážne“ povedal som a pobozkal ju. Po chvíli sa odtiahla a na tvári sa jej objavil úsmev.

Usmiala som sa. Bol to vtip, no ja som sa urazila a brala som to vážne. Zrazu mi navybroval mobil. Vybrala som ho z tašky a pozrela sa na obrazovku. SMS od Eric.

Klikla som na tlačítko otvoriť a začala som čítať.

Bolo v nej toto:....................................

Je krátka, ja viem. Prepáčte ale už som stratila chuť to písať. Neviem prečo. Už ani neviem čo mám písať.. neviem dokedy to bude takéto.. no uvidím. 

Ďalšia-->+10km. a prosím vyjadrite názor, veľmi to poteší :)