#40 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Nechcel som to už na začiatku vyťahovať ale proste musel som. Neverím tomu že ona bola vážne tehotná a vedela o tom vôbec?
„Prečo len bola?“ smutne sa spýtala. Úsmev jej úplne klesol a zmraštila obočie. „Pri tej nehode“ povedal som potichu a poškrabal sa za hlavu. Stlačil som jej ruku a celý čas sa pozeral do jej krásnych modrých očí. "Prišla si o dieťa" povedal som a ona na mňa vyvalila oči, ktoré sa po čase naplnili slzami. "Neplač zlato" povedal som a utrel jej slzy. "Nechaj ma Justin" povedala a to ma priam prekvapilo. "Prosím? Mám ťa nechať?" spýtal som sa. Dúfal som že som zle rozumel. "Áno, nechaj ma. Neviem sa na teba už pozrieť. Som vrah.. Zabila som dieťa.. Tvoje dieťa" povedala a sklonila hlavu. "Ale ty za to nemôžeš" povedal som a pozrel na ňu. Chytil som jej líce do rúk no ona sa odtiahla. "Je to moja vina.. Ja proste som o tom už vedela.. Vtedy keď bol ten koncert s Robom, v ten deň som sa to dozvedela.. Ráno keď som tam bola u doktorky.." povedal a ja som skoro odpadol. Neveril som tomu čo hovorila. "A čo si robila u doktorky?" zvedavo som sa spýtal. "Bolo mi zle.." povedala a pozrela na mňa ľútostným pohľadom. Sklamane som na ňu pozrel a povedal. "Mohla si mi to povedať." povedal som to aj keď som nechcel. "Vedel o tom už niekto?" nahnevano som sa spýtal. Nemo prikývla. "Stavím sa že som jediný kto o tom nevedel.." povedal som a postavil sa. "Ale Justin..." povedala potichu. "Daj mi čas si to rozmyslieť si všetko..." povedal som a
a mal som namierené von. "Kľudne pokračuj v turné. Mňa tu môžete nechať, aj tak sa nebudem istý čas vedieť pozrieť na teba.. Zabila som tvoje dieťa a klamala ti.. Máš veľké právo sa hnevať, a ani odpustiť mi nemusíš.." povedala potichu a pri tom vzlykala. Pozrel som sa na ňu posledný krát a otvoril som dvere. Vystúpil som a išiel som rovno na hotel..

Prečo mi to nepovedala? Bála sa mojej odpovedi? Milujem ju, určite by som nepovedal nič zle.. Ale no proste ja neviem. Je mi ľúto toho dieťaťa ale aj tak by sme na neho nemali čas. Veď šou biznis je ťažký.. Ale čo ma najviac mrzí je Emily. Som zvedavý ako bude to všetko prežívať.

Z pohľadu Emily:

Dosrala som to. Mala som mu to povedať! Sakra všetko je moja vina.. Ja som vedela že ho stratím. Ja som to proste tušila... Ach bože môj..Ja proste vážne neverím že toto sa stalo..-pomyslela som a pri tom som veľmi plakala. O chvíľu sa dvere otvorili a stála v nich Pattie. Sadla si ku mne a začali sme sa rozprávať.

„Dobrý deň Pattie“ zamrmlala som potichu. „Ahoj Emily, je ti už lepšie?“ spýtala sa. Pokrútila som hlavou ako na znak toho že mi nie je lepšie. Začala sa ma vypytovať čo sa stalo a nakoniec som jej to povedala. Povedala že Justin sa na mňa nebude na vždy hnevať len si to musí usporiadať v hlave. Je to pre neho ťažké lebo sa to stalo prvý raz v jeho živote..Plakala som pri nej a vyznávala jej lásku ktorú cítim k Justinovi. Bola pri mne a upokojovala ma. Jej slová pomohli. Po čase prišiel aj Fredo, Mia a ostatný z Crew. Bola som veľmi rada že oni na mňa myslia. No musela som im oznámiť že teraz odchádzam. Nebudem schopná sa vedieť pozrieť na Justina.

Každý odišiel, bolo ich tu veľa, nezmestili sa skoro do izby. Ostalo tu ticho a nejaké vecičky od nich. Jediný kto tu nebol bol Justin. Chýbal mi... Možno je koniec? Nie to nemôže byť, také zlé nič nepovedal....Ale veď na začiatku ma on ukľudňoval a potom odišiel. Neznesiem to aby sa na mňa hneval. Ale čo ak má Pattie pravdu? Nehnevá sa na mňa len si to musí dať do poriadku v hlave? Môže sa stať.

ták, ďalšia časť je na svete :D pokúsim

sa dať dnes ešte jednu, samozrejme dlhšiu! lebo táto bola krátka ale to len preto lebo už odchádzam, preč :D /von/ a prídem až večer :D modlite sa za mňa aby spm sa neutopila lebo dunaj stúpa :D a to že bude povodeň v našom meste je na 30% :/ to je málo ale aj tak :DD no čo už :D zatiaľ ma to nezaujíma kým to nepríde o.O :DDDD no dobre, tak :D +10 kom :D Lááv jú :D

Emily :) aj keď je teraz smutná :/