#41 Pretancuj svoj život :)

Milujem ho!

Nudila som sa, bola som úplne sama na izbe. Nikto tu nebol, ani jedna duša. Nedalo sa tu nič robiť len proste ležať, no našťastie mám mobil. Vytiahla som ho a začala sa s ním hrať rôzne hry a časom som zistila že tu je Wifi, tak som sa pripojila a išla na twitter. Celý bol tým zaplnený, že je Justin smutný a nech sa usmieva. Bolo tam aj to že som v nemocnici, ale nevedeli prečo. Ešte dobre, nechcem aby celý svete vedel že som bola tehotná. To by bola téma číslo 1. Na jednom svete. A to sa nemôže stať.

Prešlo pár hodín a ja som ešte vždy tu, a sama. Mohlo byť tak šesť hodín večer keď zrazu vošiel doktor. Pýtal sa ma ako sa cítim a tak. Urobil pár vyšetrovaní a potom odišiel. Za pol hodinu sa vrátil aj s výsledkami ktoré hovorili že som zdravá a , že mi nič nie je. Čiže zajtra môžem ísť domov....A kde domov? Ja nemám žiaden domov. Veci mám u Justina, a toľko peňazí nemám aby som si kúpila byt. Ostala mi jediná možnosť.. Odísť do Austrálie za rodičmi..

Začiatkom to bol iba vymyslený nápad, no časom, sa stal celkom dobrým. Už len zistiť presnú ich adresu. Rozmýšľala som ako ich nájdem a potom ma to napadlo. Alexis má už 14 tak už určite má FB. Pochybujem že Tori a Benni majú veď majú len  3 roky /sú dvojčatá/ a Elliot má tiež len 10. Zobrala som si mobil do ruky a išla som na FB. Mala som veľmi veľa správ, žiadostí o priateľstvo a dva krát toľko upozornení. Nezaoberala som sa s tým len som len som zadala do vyhľadávaču: Alexis Black a čakala. Našlo mi tam tri baby. Samozrejme že som svoju segru hneď spoznala. Klikla som na jej profil a pozrela sa jej na fotku. Bola krásna, zmenila sa. Veď baby sa v jej veku veľmi menia. Vidím že si trošku dala ztmavšiť vlasy, že jej to mama dovolila. Pche, a mne nedovolila v 15 tatto. No dobre možno tatto je iné ale aj tak.

Klikla som na Info a tam to mala vypísané. Sutherland, Nový Južný Wales, Austrália.  Nevedela som kde to je tak som si zapla GPS na mobile a začala hľadať. Achh to je len na 30 km od Sydney. Dobre, tak tam pôjdem lietadlom a potom taxíkom k nim.. Už len zistiť presnú adresu ale samozrejme že ju tu nebude mať. Ale má tu telefónne číslo.. Opísala som si ho a urobila to čo ma Justin naučil. Našiel som ju podľa mobilu. Zapísala som si tú adresu a kontrolovala som to každú hodinu... Bola aj inde ale večer sa vrátila na to isté miesto.... Okolo desiatej som zaspala no o druhej som sa znovu zobudila. Napadlo ma pozrieť sa kde je. Bola tam. Čiže to je určite ich dom... Zajtra ráno idem na letisko, už hneď o desiatej!

Ráno:

Zobudila som sa o ôsmej. Ležala som tu v nemocnici. Postavila som sa a vyzliekla som si nemocničné šaty. Obliekla som si svoje. Mala som pri sebe kabelku tak som sa učesala a namaľovala. Umyla som si ruky a zuby a stlačila „zvonček“ aby prišiel doktor. O pár minút tu bol doktor a a trošku sme sa rozprávali a za všetko som sa mu poďakovala. Všetky kvety a čokolády som si hodila do tašky a vyšla som. Išla som taxíkom na hotel. Len aby Justin nebol na izbe. Išla som po schodoch na našu izbu a kartou ju otvorila. Práve som počul ako sa dvere zamkli a začala tiecť voda. Yess, čiže je v kúpeľke. Ani som nebola vybalená tak som si zobrala moje dve kufre a odišla som... Potichu, tak aby ma nepočul, a tak sa aj stalo. Justin si nič nevšimol. Pomaly som zatvorila dvere a išla nenápadne. No márne, Fredo si ma všimol a bežal ku mne. Pozdravil sa a hneď ma objal. Začala trošku nahlas rozprávať. To som nemohla nechať, veď by to ešte počul Justin. „Fredo ticho!“ povedala som a objala som ho. „Dobre. A prečo mám byť ticho, a kde vlastne ide?“ sypal zo seba otázky, jednu za druhou.. „Nechcem aby ma Justin videl, a idem do Austrálie za rodičmi..nechcem ho vidieť“ povedala som a znovu sa mi oči naplnili slzami.. „Neplač“ povedal. „Ale nepovedz to Justinovi inak ťa zabijem“ povedala som a odtiahla sa od neho. „Rozumieš?“ vážnejšie som povedala. Smutno prikývol. „Rozišla si sa s ním?“ spýtal sa. „Ani sama neviem čo sa deje, a teraz chcem byť sama a nemám kde ísť, tak idem k rodičom, no ja už idem, neviem kedy mi letí lietadlo.. Pá“ povedala som a objala som ho. „Dávaj si na seba pozor“ povedal a zakýval mi. Išiel na svoju izbu. Chytila som si do rúk moje dva kufre a išla som. Dávala som si pozor aby som nikoho nestretla. A tak sa aj stalo.

„Lietadlo do Sydney letí o 10 minút“ ozval sa ženský hlas ktorý ma upozorňoval. Bolo 12:05. Justin mi volal, asi 10 krát a mám od neho aj pár esemesiek, nemám chuť si ich teraz prečítať. Možno už v lietadle. Zobrala som kufre na pásku a prešla som kontrolou. Za pár minút som už sedela v lietadle a čakala aby sme vzlietli. Sedela som úplne vzadu, sama... No o chvílu sa objavilo jedno dievča, ktoré si sadlo vedľa mňa. Mohla mať tak 15 a všimla som si že je Belieberka lebo mala náhrdelník ∞Belieber. Hneď vedela kto som, tak sa ma začala vypytovať rôzne otázky. Ja som jej smutne odpovedala, lebo ma to už nebavilo.  Všimla si to tak prestala.

Celú cestu sme sa potom rozprávali už o normálnych vecí no ona potom zaspala. Vybrala som mobil a začala čítať esemesky od Jussa.

„Neopúšťaj ma shawtý....Milujem ťa“ To bola tá prvá. Ehm, shawty tak ma ešte nenazval. To sa mi veľmi páči- zahryzla som si do pery.

„Nemyslel som že ti tým až tak ublížim, prosím odpusť mi...:*“

„Láska, ignoruješ? Prosím bojím sa o teba..xoxox“

„Už som ti odpustil, keby niečo. Milujem ťa..“

Dočítala som a oči sa mi naplnili slzami. Prečo mi to robí ťažším? Teraz mám ísť za pilotom nech sa otočí? Nie, nie. Ja si to musím ešte premyslieť..

„Zapásujte sa prosím. Pristávame“ počula som hlas letušky. Ja som zaspala? No čakala som to, veď to bola dlhá cesta..

Už sedím v taxíku a začína sa polhodinová cesta do Sutherlandu. Odpísala som Justinovi a bolo v nej toto: „ Ja si to ešte musím rozmyslieť. Neboj sa o mňa.. :)“

Nech si nemyslí že mu teraz hneď napíšem že všetko odpustené a že ho ľúbim. Kebyže si to myslí tak sa mýli... Ublížil mi, no máličko ale ja som citlivý človek.

Vytiahla som mobil a začala si prezerať naše fotky. Bolo ich veľa. Máme takú kde sme v blate, pri Eifelovke, aj v Louvre. No je ich viac. „Slečna bude to 50 dolárov“ povedal taxikár. Už sme tu? Vážne. Pozrela som sa na mobil a vážne ubehla tá pol hodina. Zaplatila som a vysadla som. Vybrala som si kufre a postavila sa pred dom č.107.

Zazvonila som a o chvílu pri prišla otvoriť mama. „Emily?“ prekvapene na mňa pozrela.

-Emily často mení názory, možno ho na začiatku milovala no na konic už nevedela čo má robiť- :*

Tak je tu tá sľúbená :* nabudúce tam aj bude pohľad Justina, to že ako si všimol že zmizli kufre a že nebola v nemocnici :* písala som to rýchlo lebo sme trocha blbi zo segrou a teraz už idem von lebo ma kamoši ťahajú von a mne sa absolútne nechce no pôjdem , mohli by ste ma prekvapiť keď prídem s5 s komentmi. Ak mi mama dovolí tak začnem dnes písať ďalšiu ktorú pridám zajtra :* +10kom. :) lávv júú :D