#42 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil na svetlo ktoré mi skoro vybilo oči. Otočil som sa na druhú stranu a hľadal Emily. Je to zvyk, vždy sa vedľa nej zobúdzam. No nebola tam. Jáj, veď jasné. Je v nemocnici... A ja za ňou dnes pôjdem! Rozhodol som sa a tak to bude. Postavil som sa z postele a išiel som do kúpeľky. Zamkol som sa a vyzliekol. Išiel som do sprchy a osprchoval sa. Umyl som si vlasy a potom telo.  Vyšiel som a uterák som si obtočil okolo pása a strel si všetky kvapky ktoré boli na mne. Umyl som si zuby a potom vyšiel. Niečo mi tu nesedelo.. no čo to mohlo byť.  No nebudem sa s tým zaoberať, radšej pôjdem sa rovno obliecť a rovno za Emily sa jej ospravedlniť. Obliekol som si čisté boxerky a išiel späť do kúpeľne. Urobil som si vlasy a hneď sa išiel obliecť. Obliekol som si čierne gate a véčkové tričko na ktoré som si dal riflovú vestu a obul si supry. Zobral som si jednu zo šiltoviek a zobral si slnečné okuliare. Vyšiel som z hotelovej izby a mal som namierené do nemocnice za Emily, sa jej ospravedlniť. Cestou som jej kúpil červené ruže, ktoré viem že veľmi miluje. Chcem aby mi odpustila, no neviem či to bude možné. Bojím sa že ma opustí.. A možno si ona myslí že sme sa rozišli lebo som povedal že si to musím premyslieť. Áno premýšľal som o tom včera, od vtedy ako som od nej odišiel, mi celý čas po mysli behala ONA. Ja ju nesmiem stratiť je moje všetko.. Je človek ktorému môžem všetko povedať..

Otvoril som dvere na nemocnici a išiel som na recepciu. „Dobrý deň mohli by ste mi povedať na ktorej izbe leží slečna Emily Black?“ spýtal som sa. Pravdupovediac zabudol som na to, dokonca ani som si to nevšimol. „Ste nejaký rodinný známi?“ spýtala sa a celý čas sa pozerala do knihy, ani sa na mňa nepozrela. „Som jej priateľ“ povedal som.. „Pff, jej priateľ je Justin Bieber a vy“ povedala a konečne sa na mňa pozrela. „Nie ste“ povedala. „Vlastne ste“ povedala. Usmial som sa na ňu hollwoodskym úsmevom a čakal na odpoveď. Najprv sa na mňa pozerala no potom sa pustila do hľadania. Oprel som sa o stôl rukou a čakal. „Je mi to ľúto ale Slečna Black, už túto nemocnicu opustila, dnes ráno.“ Povedala a zatvorila knihu. Bol som prekvapený. „Odišla?“ nechápavo som sa spýtal.  Prikývla. To snáď nie je možné. Ty kokos. Poďakoval som sa a nasrato sa vrátil na hotel. Išiel som autom ktoré nebolo moje. Už som zvyknutý jazdiť v iných. Najčastejšie sú to autá majiteľov hotelov  v ktorých som ubytovaný.  Väčšinou sú milý a požičajú mi ho. No čo mám robiť keď sú moje všetky v Amerike. Hneď ako som prišiel hore na hotel tak som si všimol Emily zmizli tašky. Sakra, vedel som už ráno že tu nie je niečo v poriadku. Zobral som si mobil a hneď jej napísal 4 esemesky. Bol som veľmi rozčúlený čo sa s ňou deje, kde je a čo má na pláne....Je niečo čo sa nikdy nezmení. Milujem ju.

Z pohľadu Emily:

„Emily?“ prekvapene sa ma spýtala mama. „Mami“ povedala som a oči sa mi naplnili slzami. „Poď sem.“ Povedala a v tej chvíľi som pustila všetky tašky a zavesila sa na mamu. Objala som ju a obe sme plakali. „Prepáč zlatíčko že sme ťa tam nechali“ povedala a silnejšie ma objala. „Nevadí mami, nemala som byť taká aká som bola.“ Povedala som. Objímali sme sa dlho no potom som sa rozhodla vojsť. Zobrala som si tašky a pomaly vošla. Bol to krásny luxusný dom. Nachádzala som sa na chodbe kde boli tri dvere a všetky boli zatvorené. „Ostatný?“ spýtala som sa. „Sú doma, choď za nimi“ povedala mama a ja som súhlasila. Vyzula som sa a dala dole sveter. Otvorila som pomaličky dvere a zistila som že je to obývačka. Tato sedel na gauči a vedľa neho bola Tori a Benni, a neďaleko od nich bol Elliot ktorý bol na počítači a nebol na FB! Dobrý chlapec. „Mami prines ešte pocorn“ povedal Beni a ďalej kukali hokej. „Ja nie som mama“ povedala som a odrazu boli všetky pohľady na mne. „Emily? Zlatíčko... si to ty?“ spýtal sa tato a zrazu sa mu oči naplnili slzami. Prikývla som a kráčala som k nim. Tato prišiel ku mne a objal ma. „Emilýý“ rozbehli sa ku mne Tori a Benni. „Čaute krpci, chýbali ste mi. Neviem či sa na mňa ešte pamätáte.“ Povedala som. „Jasné“ povedali. „Elliot? Ty sem ani neprídeš?“ spýtala som sa. Neodpovedal. No po chvíli sa ku mne rozbehol a objal tiež. „Čo ťa sem priviedlo zlatíčko?“ spýtal sa tato. „To vám potom poviem, idem nájsť Alexis“ povedala som. „Dobre, ale potom poď späť.“ Povedal. Prikývla som a išla som hľadať jej izbu. Po chvíli som otvorila izbu a bolo tam dievča ktoré sedelo na posteli a čítala nejakú knihu. Bola to Justinova. Okrem toho mala celú izbu vyzdobenú jeho plagátmi. „Alexis?“ spýtala som sa. Hneď sa ku mne otočila a prekvapene na mňa pozrela. „Emily.“ Povedala a rozbehla sa ku mne. Objala som ju a potom sme sa začali rozprávať. Vypytovala sa čo robím a že čo je s Justinom. Bola Belieberka a vedela že som s ním spolu. Bola moja segra ktorú mám veľmi rada tak som jej všetko povedala. „Neboj sa, on ťa ľúbi. Podľa tých fotiek a statusov si myslím že ťa vážne miluje.“ Povedala. Má pravdu. Objala som ju a povedala. „Raz ťa za ním zoberiem“ povedala som a oči sa jej v momente rozžiarili. 

Je kratšia, no už musím ísť. Zajtra dám tiež jednu, no potom až v nedeľu lebo idem k otcovi ale mama mi dovolí NB!! :D čiže napíšem pár častí, pokúsim sa dlhé :* dúfam že sa páči a vyjadrite názory :* +11 kom. :)

Emily a jej sestra :)

Smutný Justin :(