#43 Pretancuj svoj život :)

„Poďme dole.“ Povedala som a postavila sa z postele. Spolu s Alexis alebo ako ju ja volám Alex, sme išli za ostatnými. Cestou som si všimla že moje kufre už nie sú pri dverách. Určite mi ich už mama zobrala do nejakej izby.

Išli sme do obývačky, ktorá bola veľmi veľká, a bol tam každý. Sadla som si do fotelky a pozerali sme telku, ktorú o chvílu mama vypla lebo sa so mnou chcela rozprávať.

„Čo ťa priviedlo domov?“ zvedavo sa spýtala. Tak som jej povedala celú story, a úplne všetko. /To že bola tehotná, a čo je medzi ňou a Justinom. To so Sel nie/  Je predsa moja mama, ktorej som verila. „To ma mrzí.“ Povedala a pohladkala ma po chrbte. „Počuli sme o tom o všetkom čo sa vám stalo..“ povedal otec. „Mne nechceli spolužiačky-Belieberky uveriť že si moja sestra“ zamrmlala Alex. Usmiala som sa na ňu a povedala. „Tak ja pôjdem s tebou za nimi a potom ti už vždy budú veriť“ povedala som a žmurkla na ňu. Usmiala sa. „Je to pravda že vás chceli zabiť?“ spýtala sa potichu mama. Prikývla som. „Mohla by si nám o tom porozprávať, lebo ja novinám neverím... pravdaže ak chceš“ povedala Alex. Tak som začala a povedala som im všetko... znova. To ako mi roztrhala šaty a ako to šlo ďalej... Po čase som to už nevydržala a oči sa mi naplnili slzami. Keď si to Tori všimla tak sa ku mne pritúlila a silno objala. Hladkala som ju a pri tom rozprávala. Bolelo ma to, tie všetky spomienky a to cez čo som prešla. Bála som sa aj keď som to niekedy nedávala najavo. Bála som sa že mi zoberú Justina, to najcennejšie. Kým on nebol, som nemala nikoho.

Keď som skončila môj „monológ“ o tom čo sa stalo tak som si všimla že každý plakal. Prišli ku mne a silno ma objali. „Nevedela som že to bolo až také hrozné.“ Povedala Alex. Smutne som sa na ňu pozrela a sklonila hlavu. „Ale teraz už je všetko v poriadku, až na tú malú hádku. A to dieťa“ povedala som. „To ma tiež mrzí, lenže máš len 17... to by nebol dobrý nápad si ho nechať“ povedala mama. „Ja viem mami....veď o tom som vám už hovorila všetko..“ povedala som. Prikývla... „Choď radšej do izby“ povedala a usmiala sa. „To znie dobre, tak zajtra majte sa“ povedala som a postavila sa. Každý sa mi odzdravil a ja som išla hore do izby. Mohlo byť tak 10 hodín večer. Zapla som si notebook a tak sa mi automaticky zapol aj skype. Vyzliekla som si veci a išla sa prezliecť. Práve keď som si obliekala tričko tak mi niekto volal na skype. Kto do riti? Obliekla som si svoje pyžamové tričko a išla sa obliecť. Volá Jaybee. Usmiala som sa na mene ako som si ho uložila. Zatvorila som dvere a zapojila slúchatká. Nestihla som ani zdvihnúť a on zložil. Potom mi poslal správu. „Neignoruj ma,, <3 :*“

Neodpísala som nič len som išla na políčko Videohovor. Zapla som si lampičku vedľa postele a sadla si na postel. Ou a zabula som vám povedať že tu mám dokonca vlastnú izbu, pre to kebyže sa k nim vrátim. Je veľká a celá modrená. A je tu najlepší signál pre Wi-Fi :33

„Ahoj“ hanblivo som povedala a usmiala sa. Bol na hoteli a notebook mal na kolenách, bol smutný. „Ahooooooooooj“ povedal a natiahol to O. „Prepáč“ povedala som. „To by som mal ja povedať.. za to čo som urobil“ povedal. „Nie, ja. Lebo som odišla.“ Povedala som. „To je v pohode, bola si nahnevaná..“ povedal. Potom nastalo ticho. „Justin vieš“ povedala som potichu. „Ja ťa ešte vždy ľúbim.“ Dokončila som. V tom sa mu na tvári objavil úsmev. „Aj ja teba. A veľmi“ povedal a poslal mi pusu. Poslala som mu aj ja a usmiala sa. „Prepáč mi, bol som debil.. proste, vieš..“ povedal no ja som ho prerušila. „Viem,, takéto sa ti nikde nestalo.“ Povedala som. On prikývol. „Ja, som zvedavá že ako to budem znášať..“ povedala som. „Neboj sa zlatíčko, ja budem vždy pri tebe..“ povedal. „Ďakujem“ povedala som a zívla si. „Choď spať zlato, zajtra ti zavolám“ povedal. „No dobre, ahoj..“ povedala som a zakývala mu. „Milujem ťa, ahoj“ povedal. „Aj ja teba“ povedala som a posledný krát mu zakývala pred tým než som vypla hovor. Potom som vypla celý notebook, a dala si ho na posteľ. Ľahla som si na posteľ a zatvorila oči. Prečo som mu ľahko odpustila? Lebo ho celým srdcom milujem. Keď som bez neho tak premýšlam inak, a to sú väčšinou debiliny. Potrebujem ho viacej ako som si myslela.

„Nechaj ma spať“ povedala som , ani neviem komu. Chcela som spať no niekto so mnou tu mykal.. „Emily... prosím“ prosila ma. Bola to moja mama. „Mamíí prosím“ povedala som a otočila som sa na druhú stranu. „Dobre nechám ťa, len chcem aby si išla zobrať  Tori a Benniho do škôlky, a mohla by si ísť aj s Elliotom a s Alex do školy... trochu sa poprechádzať.“ Povedala. „Dobre“ povedala som a sadla si. „No ja idem aj ocko. Ideme do roboty maj sa“ povedala a odišla. Konečne! Znovu som sa zakryla a robila že spím, no nepodarilo sa mi zaspať tak som sa postavila a išla do kúpeľky. Umyla som si tvár a potom zuby. Vyzliekla som si pyžamo a hodila ho do koša. Išla som späť do izby a zobrala som si čisté veci ktoré som si rýchlo obliekla. Vyzeralo to jednoducho ale hovorí sa že Krása je i v jednoduchosti. Išla som späť do kúpeľky a nalíčila sa. „Emily poď!“ zakričala na mňa Alex. „Minutkáá“ zakričala som a rýchlo som si dočesala vlasy. „Uff“

„Som tu“ povedala som a zoskočila z posledného schodu. „No konečne“ vzdychla si Alex. „Pff“ povedala som a otvorila som dvere. „No poďte“ povedala som a každý vyšiel. Zobrala som si nejaké kľúče čo boli na stolíku a zamkla dvere. Vyšla som a chytila Tori a Benniho za ruku. Išli sme všetci piati do škôlky a školy. Škôlka je bližšie. „Počkajte hneď som tu“ povedala som a spolu s Tori a Bennim som odišla do škôlky. „Ukážte kde máme ísť“ povedala som a pozrela na nich. Obaja ukázali na rovnaký smer tak sme tam išli. Otvorila som dvere a ocitla sa predo mnou chodba, dlhá schodba. Kráčala som a všímala som si kresbičky ktoré boli na nástenkách. Zazrela som tam jednu kresbu kde bol podpis Tori&Benni. Zastavila som a oni sa hneď pozreli na mňa. Ukázala som na kresbu a spýtala sa: „To ste vy kreslili?“ Obajala prikývli a ja som si tú kresbu pozrela z blízka. Nadpis bol My Family. Bola tam mama a oco ako sa držia za ruku a pred nimi Tori, Benni, Elliot, Alex a dokonca som tam bola ja ako sa držím za ruku s Justinom. Pozrela som sa na nich a oči sa mi pomaly napĺňali slzami. „Páči sa ti to?“ spýtal sa Benni. Prikývla som a čupla som si k nim a objala ich. „Veľmi vás ľúbim.“ Povedala a obom som dala pusu na líca. „Poďme už, potom prídem pre vás“ povedala som a postavila som sa. Jednu ruku mi chytila Tori a druhú Benni. Usmiala som sa na nich a išli sme ďalej. Objavila sa úred nami šatňa. Hneď si bežali ku skrinke a ja som išla ku dverám triedy. „Dobrý deň“ povedala som a dve tety sa na mňa hneď pozreli. „Dobrý deň, vy ste kto?“ spýtala sa jedna. „Ja asi viem“ povedala tá mladšia. „Slečna Black, sestra Tori a Benniho“ povedala. Usmiala som sa na nich a tá druhá teta sa len čudovala. „Odkiaľ ste to vedeli?“ spýtala som sa. „No je to v novinách ale nikto nevie o mojej rodine..“ dodala som. „Veľa krát kreslia teba a hovoria o tebe... a keď asi pred mesiacom kreslili rodinu tak tam nakreslili aj teba a vedľa nejakého chalana a ja som sa spýtala že kto to je a jej odpoveď bola: No predsa priateľ mojej sestry, Justin Bieber. Aj keď som ho ešte nevidela viem že sa veľmi ľúbia...“ povedala a usmiala sa. Nevedela som čo mám povedať tak som sa len hollywoodsky usmiala. „Ahoj Emily“ prišli ku mne a objali ma. „Čaute krpci, prídem pre vás. Ľúbim vás“ povedala som a zakývala som im. Odišli obaja a išli sa hrať. „Dovidenia, a ďakujem“ povedala som a pomaličky som odkráčala. Odfotila som si obrázok ktorý kreslili a potom odišla. Pred škôlkou ma už čakali nahnevaný Elliot a Alex. „Trochu ti to trvalo“ povedal Elliot. „Sorry, ale trošku sme sa rozprávali, no teraz už poďme.“ Povedala som a išli sme smerom ku škole. Cestou si ma prezeralo veľa teenageriek, asi vedeli kto som len nechceli uveriť že som tu. Usmievala som sa na nich a pomaly sme sa blížili ku škole.

„Ahoj Elliot“ zakývala som Elliotovi ktorý išiel k budove jeho školy. S Alex nechodili do rovnakej budovy lebo ona je staršia. „A s tebou pôjdem až dnu a ukážem ti babám že kto je tvoja segra a už ti budú veriť“ povedala som a pozrela na ňu. „Ďakujem“ povedala a spolu sme išli do hlavnej budovy školy. Otvorila som dvere a išli sme spolu. Počkala som ju kým sa prezula a spolu sme išli do jej triedy. Trošku som sa hanbila no potom ma to prešlo. Alex otvorila dvere a hneď ako ju uvideli každý zvolal. „Ahoooj“ a pár dievčat k nej aj bežalo a objalo ju. No prišiel aj jeden chalan ktorý ju objal okolo pása a pobozkal. Zrejme to je jej priateľ. „A ty si kto?“ prišlo ku mne jedno dievča. „Ja,, som sestra Alex“ povedala som. „Nie, ty si veď Emily.. Emily Black priateľka Justina Biebera“ povedala ďalšia. „Je obe, aj moja sestra aj priateľka Justina..“ povedala Alex a pozrela sa na mňa. „Už jej veríte? Máme predsa rovnaké priezvisko a aj sa trochu podobáme.“ Spýtala som sa. Nič nepovedali namiesto toho sa na mňa zvalili. „Wáááááá ty si Justinova priateľka!“ zavrešťali. „Prosím zavolaj Justina“ povedala jedna. „To je nemožné, lebo on má teraz koncerty“ povedala som. „Ou, a dáš nám aspoň podpis?“ spýtala sa jedna. Prikývla som a obzrela sa a vypýtal pero od Alex. Podala mi ho a hneď ako som sa otočila stál predo mnou rad. Začala som im podpisovať, papiere, fotky Justina, a časti tiel. Boli to väčšinou baby, no našlo sa aj pár chalanov. Zrazu zazvonilo, presne keď som sa podpisovala poslednému a musela som odísť. „Majte sa! Alex stretneme sa doma“ povedala som a zakývala som im. Zakývali mi späť. Niektoré boli úplne rozmazané od plaču, a niektoré už skoro odpadli. Musela som sa na nich zasmiať, no musela som už ísť. Možno si nejaký učiteľ bude myslieť že som žiačka a že som utiekla z hodiny..

„Nemali by ste byť na hodine?“ spýtal sa nejaký neznámi hlas. „Ja nechodím na túto školu, bola som len odprevadiť súrodencov“ povedala som a ani som sa neotočila. „Otočte sa prosím“ povedal. Zistila som že je to žena. Zahryzla som si do pery a otočila sa. „Vy ste to dievča z televízora? Priateľka pána Biebera?“ spýtal sa. Prikývla som. „Prepáčte ale už musím“ povedala som a otočila sa. Celý čas sa na mňa pozerala ako na nejaké zjavenie a mala otvorené ústa. Prekrútila som očami a išla po schodoch. Vyšla som zo školy a postavila sa k ceste. Práve tam stál taxík tak som zaklopala na okno a hneď si ma všimol. Ukázal hlavou aby som nasadla a tak som aj urobila.

„Ďakujem“ povedala som a dala som mu peniaze. Vysadla som a išla som ku dverám. A teraz musím vyskúšať každý kľúč, no super. Stála som tam ako debil a skúšala som všetky kľúče. Asi na desiaty pokus sa mi to podarilo otvoriť tie dvere. Bola som strašne nahnevaná, no časom ma to už prešlo..

Hneď ako som vstúpila som sa vyzula a išla som hore. Prezliekla som sa do domáceho. Tyrkysové teplákové kraťase a voľnejšie tričko. Keď ohmatávam tú látku, tak pomyslím na to že to všetko mám od Justina. No nie úplne všetko lebo aj ja som si niečo kúpila, veď to je jasné. Nikdy nie je dosť šiat! Priznajte baby! :3 Zapla som si notebook a hneď mi začal blikať hovor od Justina. Je 9 hodín, a u neho? 9-8,,,, to je ale debil. U neho je jedna hodina ráno a on ešte furt je pred počítačom. Čo ak na mňa čaká? Uf, možno.

Zdvihla som a o chvílu som videla Justina na mojej obrazovke.

„Čaukoo“ povedala som. „Ahoj“ povedal a usmial sa. „Prečo už nespíš? Veď je u teba len 1 hodina ráno.“ Zasmiala som sa. „Čakal som na moju lásku“ povedal. „A čo ešte neprišla? Veď ju nevidím vedľa teba“ zasmiala som sa. „Práve prišla minútkou“ povedal a poslal mi pusu. Začala som sa červenať, no cez kameru to veľmi nevidno. „Ako je u rodičov?“ spýtal sa. „Veľmi dobre. Ospravedlnili sa mi za to že ma tam nechali a mám tu dokonca aj vlastnú izbu..“ povedala som. „Tak to je dobré, porozprávaj niečo o tvojej rodine, nehovorila si mi o nich veľa.“ Povedal a spojil prsty. „Tak začnime mamou. Ona mi prišla otvoriť a je veľmi milá. Môj otec tiež a je veľký fanúšik hokeja, Tori a Benni moji dvaja trpaslíci sú dvojčatá ktoré ma majú veľmi radi, Elliot môj tajomný brat. Ani sama neviem čo také ma rada, viem že na počítači sa zvykne často hrať. A potom Alexis. Moja verná Belieberka. Celú izbu má plnú tvojich plagátov“ povedala som a zasmiala sa. „Uff to máš veľkú rodinu. Rada by som ich spoznala. Čo keby zajtra prídem?“ spýtal sa. „To by bolo veľmi super. Už ťa niektorý berú ako rodina..“ povedala som. „Vážne?“ prekvapene sa spýtal. „Áno. Benni a Tori kreslili v škôlke svoju rodinu a bola som tam ja a ty si ma držal za ruku, bolo to také krásne“ povedala som. „Zlaté od nich“ povedal. Potom bolo ticho.. „Chýbaš mi, nie je tu nikto koho by som tu mohol celý deň držať v náručí.“ Povedal a zosmutnel. „Neboj sa. Onedlho už budeš...“ povedala som. „Už sa teším“ povedal. „Choď už spinkať, aby si mal energiu na zajtra“ povedala som. „Dobrý nápad, tak pp“ povedal a zakýval mi. „Ahoj, ľúbim ťa“ povedala som a poslala mu pusu. Zakýval mi a hovor zrušil. O chvíľu sa aj odhlásil. Išiel spať. Sladké sny láska.

Ležala som na posteli a odpočívala. No o chvíľu som zaspala.

„Zabila si moje dieťa!“ zakričal hlas. Bol Justinov. „Ale Justin, ja za to nemôžem....“ povedala som a úplne plakala. „Mňa to nezaujíma! Zabila si niečo čo bolo moje! Nechcem ťa už vidieť! Vypadni“ povedal a vyhnal ma. „Ale ja! ...“

„Žiadne ale. Si obyčajná klamárka, kebyže mi to povieš skôr tak to bude možno iné, no nie ty si sa rozhodla mi klamať...suka“ zreval na mňa. „Ale Justin! Ja ťa milujem..“

„Ja teba už nie.“ Povedal.

Otvorila som oči a rozhliadla sa po miestnosti. Som v izbe, v Austrálii. Bol to iba sen.. Našťastie <3 Ale hovorí sa že to čo sa nám sníva sa nám aj stane....

Dlhšia časť :D dúfam že sa vám páči a názory vyjadrite v komente :) tak mám jedno prekvapko :D dnes dám prvú časť s Kloe II. :D tak teraz späť k tomuto príbehu :D možno dám dnes ďalšiu ale musí tu byť +10 kom :D Láv ju :)