#44 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil už skoro. Konečne mám voľno. Včera som mal posledný koncert tuto. Teraz budem mať veľmi dlho voľno a potom idú zase koncerty. Celý team odlieta do Ameriky len ja do Austrálie.  Za Emily.

„Justin, už si zabalený?“ spýtal sa ma Kenny ktorý práve vošiel. Prikývol som a posledný krát sa pozrel do zrkadla. Prešiel som si rukou cez vlasy a potom si upravil šiltovku na hlave. Túto som dostala od Emily. Čierna a zo zlatých vybíjancov je tam napísané SWAG. „Poď už Rómeo“ povedal Kenny. Pozrel som sa na neho a potom povedal. „Ja nie som Rómeo, ja som Bieber. Oveľa známejší ako Rómeo“ povedal som a zasmial sa. „O tom pochybujem“ povedal a zasmial sa. Pozrel som na neho vražedným pohľadom no nakoniec som sa začal rehotať. „No už vážne poďme, nechcem zmeškať let“ povedal som. „Správne“ povedal a zobral mi kufre. Posledný krát som sa pozrel do izby a skontroloval či som tu niečo nenechal. Nebolo tu nič. „Justin, kde si?“ zvolal Kenny. „Už idem.“ Povedal som a zatvoril som dvere. Zobral som kľúče a išiel som na recepciu kde som ich odovzdal. Kenny mu kufre už zobral do Tourbusu, ktorým ideme na letisko. Busy prenesú trajekty s ktorými ide pár SBS-károv. Ostatný idú každý lietadlom. Ja letím o hodinu skôr ako oni. „Justin, môžeme?“ prišiel ku mne Sbs-kár. Prikývol som a on otvoril dvere a začalo sa obrovské tlačenie.

„Dokedy budeš v Austrálii?“ spýtal sa ma Scooter ktorý sa rozvaľoval na gauči v Tourbuse. „Neviem, chcem spoznať Emilinu rodinu a aj tak mám voľno.“ Povedal som. „To máš pravdu ale ty sám si povedal že keď sa vrátime tak napíšeš pár pesničiek.“ Povedal Scooter. „Máš pravdu, lenže strávený čas s Emily mi dá rôzne myšlienky a tak napíšem krásnu pesničku plnú lásky.“ Povedal som. Prikývol a odpil si s kávy. Emily o ničom nevie. Nevie že prídem, chcem ju prekvapiť. „Justin sme tu.“ Povedal Fredo ktorý prišiel. Upravil som si šiltovku a išiel som von, kde bol totálny chaos. Všade boli novinári a fanúšikovia. „Hi France“ zakýval som im a bežal som spolu s SBS-károm dnu. Kúpil som si lístok a sadol si na stoličku. Je 10 hodín. Cesta trvá 8 hodín, čiže som tam na 18 lenže tam sa čas posúva o osem hodín, čiže u nich bude. Ach sakra neviem! Uvidím.. „Let do Sydney letí sa 10 minút“ počul som hlas ženy na ktorý som hneď spozornel.

O pár hodín neskôr:

Konečne <3 Sydney. Je tu ráno desať hodín /nechecelo sa mi počítať viem že malo byť viac ale čo už. Nie som dobrá v matike/. Zobral som si kufre a prezvonil som Scootera že som v poriadku, aby sa nebáli čo je so mnou a tak. Stopol som si taxík a teraz, sakra aká adresa. No nevadí, povedal som mesto a on sa pohol. Cesta k nim trvala taxíkom asi hodinu. Zatiaľ som vyhľadal podľa mobilu Emily. Našiel som ju. Nadiktoval som taxikárovi adresu a zobral ma pred.

„Sme tu, bude to 50€“ povedal. „50? Nie je to málo?“ spýtal som sa. „No bude to 50 ak dáte podpis mojej dcérke?“ spýtal sa a zasmial sa. „Jasné“ povedal som a podpísal som mu fotku ktorú mi podal. „Ďakujem“ povedal a ja som mu podal peniaze. „Pekný deň prajem.“ Povedal som a vystúpil. Vybral som si kufre a išiel zazvoniť. Čakal som chvíľu no potom sa otvorili dvere a stála v nich Emily. „Justin?“ prekvapene sa spýtala. „Emily“ povedal som potichu a pustil som kufre. Obtočil som si ruku okolo jej pásu a položil hlavu na jej pleco. „Nemala som odísť“ povedala a pozrela sa na mňa. „Bola si nahnevaná.“ Povedal som a usmial sa. „Prepáč“ povedala. „Prepáčené“ povedal som a skôr než stihla niečo povedať som pritisol pery na tie jej. „Chýbala si mi, veľmi.“ Povedal som po chvíli. „Aj ty mne. Poď dnu.“ Povedala a chytila mi dva kufre. Ja som zobral ostatné dva a vošli sme. Wau, ten dom je naozaj veľký a luxusný. „Tam hore mám izbu“ povedala a ukázala na schody. „Vlastnú izbu?“ spýtal som sa. „Hej, keby som sa náhodou prišla domov aby som mala aj ja izby.“ Povedala a usmiala sa. Už mi chýbal jej úsmev.
Išiel som hore po schodoch a o chvíľu sa predo mnou objavila chodba. Išiel som za ňou. Otovorila dvere a predo mnou sa ocitla veľká izba s manželskou posteľou. „Chceš byť so mnou tu alebo chceš ísť do hosťovskej?“ spýtala sa. Pozrel som sa pohľadom Myslíš to vážne? ._. „Samozrejme že tu s tebou čo je to za otázku?“ spýtal som sa. Usmiala sa a sadla si na posteľ. Ja som si namiesto toho ľahol a prisunul si ju k sebe. Objal som ju a ona si ľahla na chrbát. Pobozkal som ju na vrch hlavy a hľadkal jej nohy. Od špičky prstov na nohe až hore. Keď som bol pri leme jej tričku tak som sa na ňu pozrel a videl som že sa bojí. „Čo sa deje?“ spýtal som sa. „Mala som zlý sen.“ Zamrmlala. „Bol som v ňom aj ja?“ spýtal som sa. Prikývla. „Bol o tom ako si ma obviňoval že som zabila tvoje dieťa...“ povedala som. „Túto tému sme si už prebrali, nič zlé nebude..“ povedal som a objal ju. „Lenže ja už neverím, ja sa už bojím. Toto bola chyba na ktorú nikdy nezabudnem“ povedala. „Spolu to zvládneme“ povedal som a pozrel na ňu. „Sľubujem, že ťa nikdy neopustím“ povedal som a prilepil pery na tie jej,..

Neviem ako to bude zajtra, lebo spím u babky no po škole možno napíšem :) prepáčte za meškanie ale na Kloe II. som to už písala že čo bolo. Ďakujem za tie krásne komentáre :) vážim si ich :) +8 kom. a bude dˇalšia :))) Láv ju ,:*