#47 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Tori a Benni ma objali. Veľmi milujem deti, tak toto bol pre mňa dobrý pocit. Aspoň ma oni akceptujú. Spolu sme odišli k Emily. Celý ten čas sme sa rozprávali a zistil som že Tori a Benni ma majú veľmi radi.

Keď sme prišli pred nich tak som si všimol jedno auto pred nich domom. „To je auto tvojich rodičov?“ spýtal som sa a ona prikývla. Uff, začína zoznamovačka. Pomaly sme otvorili dvere a Benni s Torim sa okamžite rozbehli dnu. „Ahojte deti.“ Započul som ženský hlas. Bol to hlas Emilinej mami. „S kým ste prišli domov?“ započul som mužský hlas. Vyzul som sa a počúval. „Emily a Justin.“ Povedala Tori. „Justin?! Je tu Justin?“ prekvapene sa spýtala. „Hej, na chodbe“ povedal Benni a hneď som započul kroky, ktoré sa blížili. O chvíľu som uvidel pred sebou stáť ženu a muža. „Dobrý.“ Zamrmlal som. „Vitaj u nás.“ Povedala a usmiala sa.

Zdá sa mi, že si ma Emilini rodičia celkom obľúbili. Rozprávali sme sa až do večera a veľmi sa zabávali. Okolo desiatej sme sa všetci presunuli na izby spať. Ja som bol samozrejme vedľa Emily v jej posteli.

„Emily, spíš?“ spýtal som sa potichu. „Ešte nie, deje sa niečo?“ spýtala sa ma. „Nie nedeje sa nič. Len ja neviem zaspať, a neviem ako si na tom ty.“ Povedal som a pohladkal jej ruku. Prisunula sa ku mne bližšie a už sme boli na seba natlačený. Prilepila svoje pery na moje a nežne ma pobozkala. Potom sa otočila a spýtala. „Už spi, som unavaná, dobrú láska.“ Povedala a pomrvila sa vedľa mňa. „Dobrú.“ Povedal som a rukou si ju pritiahol bližšie k sebe. Milujem keď je vedľa mňa.

O týždeň:

Z pohľadu Emily:

S Justinom sme sa vrátili do Ameriky, ale sľúbili sme mojim rodičom, že ich navštívime. Nakoniec mali Justina všetci radi. Už aj Elliot sa s tým zmieril a už mu nehovorí že je teplí.

Práve si balím veci a ideme do Justinovho domu v L.A. Je to veľmi veľký dom, ktorý má aj vlastný bazén. Ideme tam pre to aby sme boli trošku samy. Justin povedal, že chce napísať pesničku pre mňa. Je to od neho milé.

„Už si zbalená?“ spýtal sa ma Justin. „Ešte nie, ale už to potrvá len pár minút.“ Odpovedala som mu a rýchlo nahádzala nejaké veci. Je už veľmi teplo, tak si beriem len krátke veci. „Už som hotová.“ Povedala som a zazipsovala kufor. Postavila som sa a niekoho ruky sa ocitli na mojom páse. Boli samozrejme Justinove. „Hm?“ spýtala som sa ho. „Tešíš sa?“ spýtal sa. „Hej.“ Povedala som a otočila som sa. Pozrela som sa na neho, resp. do jeho krásnych karamelových očí a usmiala sa. „Čo sa škeríš?“ so smiechom  sa spýtal. „Si krásny..“ povedala som a on ma prerušil. „A len tvoj.“ Povedal a oprel si svoje čelo o to moje. „Veľmi ťa ľúbim Emily, a to nikdy nezabudni.“  Povedal a pritlačil svoje pery na tie moje. Bozk som mu s radosťou opätovala a užívala si tú chvíľu. Stáli sme tam asi päť minút no potom už Justinovi zavibroval mobil. Kým on telefonoval, ja som si obula svoje supry ktoré som dostala od Justina a zobrala jednu Justinovu šiltovku. O chvíľku sa vrátil a keď ma uvidel tak sa zasmial. „Ja ti kúpim šiltovku, ale takú že si už nebudeš chcieť požičať moje.“ Povedal a pristúpil ku mne. „Ale keď ty máš toľko veľa.“ Povedala som a chytila jeho ruku. „Možno mám veľa ale ty budeš mať tú najkrajšiu.“ Povedal a usmial sa. „Platí.“ Povedala som a jemne ho pobozkala. „Poďme, lebo zmeškáme let.“ Povedal Justin a ťahal ma za ruku. „A kufre?“ spýtala som sa. „Dole stojí s autom Kenny, nasadni ja ich donesiem.“ Povedal. „Ale veď ja ti pomôžem.“ Povedala som. „Nemusíš.“ Povedal a žmurkol na mňa. „Tak si aspoň tašku zoberiem.“ Povedala som a schmatla tašku. Vyšla som s izby a šla dole do auta.

O chvíľu som už sedela v aute a čakala kým príde Justin. Pozrela som sa von cez okno a videla som ho ako sa trepe s tými kuframi. Ledva ich vládze. Musela som sa na tom zasmiať. Otvorila som dvere a išla mu pomôcť. Spolu sme zobrali všetky kufre do auta a nasadli sme. Kenny nás zobral na letisko odkiaľ nám letí súkromné lietadlo. Čaká nás dlhá cesta :)

krátka, ale musím už ísť ideme preč :) zajtra bude ďalšia :) +8kom. :)