#52 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:
Nie!Nie! Nie! Sakra, ako to, že ma to nenapadlo. Som debil! Ako som na to mohol zabudnúť! Sakra proste neverím tomu!

O týždeň:
Už som v Atlante. Momentálne sa nachádzam u Scootera, ktorý všetko organizuje. Ideme nájsť Emily! V posledných dňoch som strašne plakal a to, že sa stratila Emily, vie už skoro celý svet. Viac lietadiel ju už hľadalo no nikto ju nenašiel...čo ak....zomrela?! Nie, to by som už cítil....
„Justin, tak zajtra ráno o ôsmej, dobre?“ spýtal sa ma Scooter. Prikývol som a povedal. „Idem si oddýchnúť.“ Povedal som a odišiel do obývačky. Ľahol som si na fotelku a prezeral si všetky fotky s Emily. Plakal som, a veľmi. Ako malé dieťa.. ale čo už. Láska bolí...

Z pohľadu Emily:

Je to už týždeň! Ja to už nevládzem. Denno-denne chodíme pre ovocie a k jazeru kde je sladká voda. Tam sa kúpeme a pri vodopáde, ktoré je o trošku ďalej, je pitná voda. Simon je veľmi milý a požičal mi jeho veci. On sa sem dostal tak, že sem priplával na nejakom kufri. Čiže, vlastne to neboli jeho veci ale nejakého chalana. Mali sme šťastie, že boli dobré aj na nás. Okrem toho že je milý som aj zistila, že má 18 rokov. Povedal, že sa mu veľmi páčim, ale nechce zničiť môj vzťah s Justinom. Už len preto lebo je BoyBelieber a má Justina veľmi rada. Povedal, že kebyže sa s ním stretne, tak sa mu splní sen. Sľúbila som mu, že ak sa odtiaľto dostaneme, tak sa s ním stretne.

Ležala som na piesku a sledovala oceán. Tak strašne mi chýba Justin. Tie dni čo som bez neho, sú pre mňa hrozné. Zožiera ma to, že neviem či je nažive. Aspoň kebyže tu mám signál, a viem, že je nažive...tak by to nebolo také ťažké, aké to je teraz. Denno-denne si prezerám našu spoločnú fotku, ktorú mám zo sebou, a plačem. Simon sa ma pokúša ukľudniť, no neide to. Strašne mi chýba. Bojím sa, že ho už nikdy neuvidím... „Emily, kde si?“ zakričal Simon. „Tu. Prečo?“ zakričala som. „Poď jesť.“ Povedal. Hneď som sa postavila a išla som. Bola som nesmierne hladná. 

Po tom ako sme dojedli som odišla na prechádzku. Chcela som byť sama. Prechádzala som sa dažďovým lesom no nakoniec som si sadla k pobrežiu. Tam kde sme s kamienok urobili slovo HELP. Vidím, že to nepomáha. Zobrala som si malý konárik a začala som písať do piesku. I will love you forever, Justin ♥. Dopísala som a odišla som k stanu. Simon tam nebol, asi išiel zase pre ovocie. Ľahla som si a vybrala z tašky môj zápisník. Tam som si každý jeden deň zapísala. Začala som čítať čo všetko som tu zažila.

Deň prvý:

Tento deň bol veľmi zaujímvý. Ráno som sa zobudila na to ako mi niečo šteklí nohu. Nakoniec som zistila že je to rak. Okamžite som potriasla nohou a on spadol na zem. Obzrela som a vtedy som si uvdeomila čo sa deje. Začala som a prechádzať a chápať situáciu. No prechádzala som a dosť dlho a zaspala som. Zobudila som sa na to ako do mňa niekto pichá palicou. Vtedy som spoznala Simona, ktorý mi pomohol. Zaviedol ma na meisto kde teraz som. Kvôli nemusom v bezpečí. Neviem si predstaviť čo by bolo keby ma vtedy nenájde…

časť je krátka, ja viem. slubovala som dlhú ale nemám čas. aj dnes som nemala čas, vôbec. ale dúfam že už zajtra budem mať :) zajtra bude dlgšia slubujem :) +5 komentárov :) a v dalšej časti budu ešte tie dni :)