#62 Pretancuj svoj život :)

Bola som v šoku a Justinovi odpovedať nevedela, aj keď som bola na 100% rozhodnutá. „Áno!“ vykríkla som po chvíli. Justinove oči sa rozžiarili  a naplnili slzami. Aj ja som sa rozplakala. Potom mi nasadil prsteň na prst a ja som sa mu hodila okolo krku. „Milujem ťa.“ Povedala som. „Aj ja teba.“ Povedal Justin. Dal mi pusu a potom sme tam stáli a objímali sa. Potom sme sa odtiahli ,preplietli si prsty a pozreli sa na ostatných. Mali plné oči slzami. Začali tlieskať. Pozrela som sa na Justina a ešte raz ho objala. Zašepkala som mu do ucha že Ho nesmierne milujem a nikdy ho nechcem stratiť. Zasmial sa a pohladil mi chrbát. O chvíľu som počula ako sa niekto blíži zo zadu. Pozrela som sa tam a stála tam Rihanna. O chvíľu začala spievať We found love. Celý čas som na tú pesničku tancovala s Justinom, na taký „valčík“ ale rýchly, no a potom išiel pomalý valčík. Obaja sme boli strašne blízko seba, ba skoro aj nalepený. Po čase som si položila hlavu na Justinove plece a začali sme sa rozprávať. „Ako si toto zorganizoval?“ spýtala som sa ho. „Sa mi to podarilo za dva dni.“ Povedal. „To vážne?“ povedala som. „Áno, veď vtedy keď som furt volal, tak t som ti klamal. Naozaj som volal s Riri, Scooterom a tak, tý čo mi to pomáhali zorganizovať. A dneska som taktiež nešiel do štúdia, ale išiel som rovno sem, prepáč za to, že som ti klamal.“ Povedal. „Nehnevám sa, práve opak, veľmi sa teším. Toto pre mňa ešte neurobil nikto, nikto ma ešte nemiloval tak ako ty.“ Povedala som. „Dúfam, že to ostane navždy tak, a že už nebudeš milovať nikoho iného okrem mňa.“ Povedal a pozrel sa na mňa. „Ešte pekné, za to všetko čo si mi urobil.“ Povedala som a pobozkala ho. Pohladkal mi líce a pozrel sa do mojich očí. „Nevšímaj si ich, sú celé čierne. Som rozmazaná.“ Povedala som a chcela mu pustiť ruku a utrieť si oči, no Justin ma zastavil a pekne ich stlačil.

„Pre mňa si aj takto dokonalá.“

„Ach bože Justin, čo by som ja robila kebyže som ťa v ten deň nestretla. Vlastne čo by som ja robila keby Scooter neprišiel do toho klubu, kde sme vystupovali.“

„Niečo mi hovorí, že my by sme sa aj tak stretli. Niečo silné, a to silné mi hovorí, že to že tam išiel Scooter nebola náhoda. Niečo to tak chcelo aby sme sa stretli.“

„Nerozprávaj nezmysli.“

„Ty  v takom neveríš?“ spýtal sa a osutnel.

„Veľmi som v takých veciach neverila, ale keď hovoríš.“ Povedala som a zasmiala sa. Zvyšok večera sme tancovali, zabávali sa, jedli a pripili sme si na to, že sme sa zasnúbili. Viac som nepila, nechcela som aby ma videli moja a justinova rodina opitú. To nevidel, ešte ani Justin, bo to nemám veľmi vo zvyku. Dokonca ani Justin moc, ešte som ho nevidela opitého. Možno rad :DD Fredo hovoril, že je sranda s napitým Justinom. No neviem neviem :D. Okolo tretej tu bolo už skoro prázdno. Moja rodina už odišla na hotel, Justinova rodina už odišla domov aj viacerý z crew. Už som bola aj ja už dosť ospalá, tak som navrhla aby sme odišli, a tak sa aj stalo.

 Nasadli sme do Justinovho auta kde som zaspala..

Z pohľadu Justina:

Emily, už zaspala v aute. Bola taká zlatá keď spala. Chvíľku som počúval ako dýcha, no potom začalao byť už veľmi ticho a ja neznášam úplné ticho. Mám pocit ako keby sa blížilo niečo zlé.. /ináč aj ja som taká :D/ Tak som zapol rádio a počúval pesničky. Keď sa skončila pesnička od Taylor Swift tak sa začali správy. To aj tak neskoro chodia? „Mimoriadne dôležitá správa. Selena Gomez, známa speváčka ktorá sa prednedávnom dostala do base, je opäť vonku. Zaplatila kauciu a to nie hocijakú! Je vo výške viac miliónov dolárov. Povedala, že to urobila pre jej fanúšikov a pre hudbu, ktorú nado všetkým miluje! Tešíte sa, že táto krásna speváčka je zase späť, hh?“ Keď som toto započul tak sa my zahnmelo pred očami a ja som nič nevmínaml. Započul som buchot, buchot na ktorý nezabudnem. Zacítil som náraz. Sakra ja som havaroval. Okno sa rozbilo a vedľa mňa bola Emily ktorá sa už zobudila, ale krvácala. Cez jej dvere sa nevedelo dostať von tak som skúsil otvoriť moje a tie sa už dalo. Sakra ja som taký debil. Mal som rozmýšľať. Nepil som toho veľa ba skoro vôbec iba vtedy keď sme si pripili. Bál som sa, že vinu dajú mne. Rýchlo som otvoril dvere a otočil sa pre Emily. „Neboj sa, všetko bude v poriadku.“ Povedal som a pomohol jej von z auta. Potom som zahliadol ďalšie auto ktoré bolo na tom lepšie ako my. Ja som trochu krvácal ale Emily na tom bola horšie. Prečo furt všetko zlé sa stane jej? Pri aute stál už muž ktorý práve telefonoval, započul som rozhovor a zistil že volá pomoc. Pozrel som sa na neho a on k nám hneď pribežal. Celý čas som silne držal Emily. „Pane ste v poriadku?“ spýtal sa. „Ja celkom hej, ale ona nie, vy ste totiž dosť silno narazili do tej časti auta kde sedela ona.“ Povedal som. Bol som strašne nahnevaný! „Je mi to tak ľúto ja som ne-.“ Nedokončil lebo sme obaja spozorneli na to, že Emily my skoro vypadla z ruky. „Bože!“ zvreskol som a položil ju do trávy. „Emily..“ povedal som a oči sa my naplnili slzami. Odpadla. Našťastie už tu hneď bola záchranka aj policajti. Tí nám hneď pomohli. Emily hneď začali pomáhať ešte tam v záchranárskom aute. Potom prišli policajti. Bál som sa a bol som si na 100% istý, že vinu dajú mne. Potom nám dali taký prístroj kde sme mali fúknuť, aby zistili či sme pili alkohol. Dúfam, že sa to nedá cítiť veď hneď po tom som už pil len sprite a dosť veľa, sme ešte aj jedli. To by malo odísť aj to bol len malý pohárik. Policajt pristúpil ku mne a potom povedal. „Vy ste Bieber?“ spýtal sa. „Až teraz ste si to všimli?“ spýtal som sa. „Je tma a až teraz vidím vašu tvár.“ Povedal. „Aha no, a len oznamujem to dievča čo je tam, to je moja priateľka.“ Povedal som a ukázal na záchranárske auto a utrel si slzy. Áno, plakal som. Pozreli na mňa že všetko bude v poriadku a potom mi dali ten prístroj k ústam a ja som fúkol. Po chvíli sa ozval jeden. „Nič, ani na jednom sa nedá cítiť alkohol, tu u Biebera je úplne, že málinko ale to kvôli tomu by sa toto určite nestalo.“ Povedal. „Čo a kedy ste pili?“ pristúpil ku mne. „Bolo to šampanské, a asi pred 4 hodinami, alebo nejak tak. Ale úplne len máličko. To sme si pripili na to, že sme sa včera v noci zasnúbili s mojou priateľkou, vlastne teda už snúbenicou.“ Povedal som a na chvíľku sa usmial, ale slzy a smútok.. to bolo niečo hrozné čo ten úsmev prekonal. „Dobre, tak teraz pôjdete aj vy do nemocncie, ošetria vás a potom vás čakám na stanici, a prosil by som si vaše mobili.“ Povedal. „Moje všetky veci nájdete v aute.“ Povedal som. „Dobre a vaše?“ spýtal sa toho muža na ktorého som skoro zabudol. „Tiež v aute.“ Povedal. Policajt prikývol. Potom nám oni zobrali autá a my sme nastúpili do zách. Auta. Sadol som si dozadu kde bola Emily. Už bola hore. Sadol som si vedľa nej a chytil jej ruku. „Je mi to tak ľúto, prečo sa furt takéto deje s tebou?“ spýtal som sa. „Ja neviem Justin, možno to tak život chce.“ Povedala. Podobné som jej povedal aj ja. Vzdychol som si a pohladil jej líco. Oprel som sa o sklo a rozmýšľal.. Ach jaj prečo je všetko takto? Už ten jej život, aká bola nešťastná. Bola skoro anorektička aj keď mi o tom nehovorila ja som to videl. Potom sa jej narazila noha, otehotnela a potratila, spadlo nám lietadlo, a ona sa ocitla na opustenom ostrove...Toto vôbec neni féer ale ako sa hovorí. Po každej búrke vyjde slnko...

Keď sme sa vrátili do nemocnice tak zobrali Emily na vyštrenie a mňa tiež. Všetky rany my vydezinfikovali a obviazali. Dokonca som už aj mohol ísť domov, na vlastne riziko, ale ja som radšej ostal. Poprosil som, či by nás nevedeli dať na rovnakú izbu s Emily. Povedali, že to je možné a na to som sa veľmi potešil. Nadiktovali mi izbu a tak som odišiel. Celý čas som si držal ruku, lebo tá ma veľmi štípala. Som chlap, nemôžem plakať nad malo ranou. Pozbieral som sa a nasadol do výťahu. Stlačil som gombík č. 2 a výťah sa pohol. Pozrel som sa do zrkadla a bolo mi zle. Ešte nikdy som takto hrozne nevyzeral. Celé červené oči od plaču.. celý bledý a obviazané mám niektoré časti tela. Bol som jedným slovom zničený. Myslel som si, že budem už konečne všetko fájn, no zrazu prišlo toto. Osud asi vážne chce aby som bol nešťastný. Dvere z výťahu sa zrazu otvorili a ja som vystúpil. Pohľadal som si izbu a potichu otvoril dvere. Emily tam nebola.. asi jej ešte robia vyšetrenia. No bol som strašne unavený tak som si ľahol na posteľ a zaspal....

Ráno:

Ráno ma zobudili slnečné lúče ktoré ma skoro oslepili. Pretrel som si oči a obzrel sa. Na druhej posteli ležala Emily. Ešte spala. Nechcel som ju zobudiť tak som z izby odišiel. Uvidel ma jeden doktor a hneď začal hovoriť, že sa mám vrátiť do izby no ja som mu to vysvetlil a nakoniec sa spýtal, že kde nájdem doktora ktorý vyšetroval Emily Black. Hneď mi povedal meno a aj ma tam zaviedol. 

Zaklopal na dvere a za chvíľu vyšiel ten doktor. „Áno, prosím?“ spýtal sa. Ten doktor vedľa mňa mu povedal, že som ho hľadala a že chcem vedieť čo je s Emily a on povedal, že by som radšej mal vojsť k nemu a povedať si to medzi 4 očami. Medzi 4 očami? To furt vedie k niečomu zlému.. Mám strach. Vošiel som a zatvoril dvere. Sadol som si na gauč a on začal rozprávať.

„Viete pán Bieber, to že Emily už viackrát odpadla to nebolo len tak, o tom vám poviem hneď. Začnime tou lepšou správou. Nemá až tak veľa zranení, a preto tak veľmi krvácala, lebo mala rozrezanú ruku. Tú ruku sme jej už zašili a všetky škrabance aj rany jej vydezinfikovali a obviazali. Dali sme jej tabletky na hlavu a potom ju zobrali k vám na izbu.“ Povedal.

„To znie celkom dobre, ale čo je tá zlá správa? A súvisí s tým čo ste hovorili na začiatku?“ spýtal som sa.

„Áno súvisí to s tým. No to je tá zlá správa, že slečna Black nám povedala, že ona zvykla odpadávať, ale vtedy vás ešte poznala. Nikomu o tom nehovorila ale potom to prestalo. Tvrdila, že asi týždeň pred tým ako vás spoznala to prestalo. No potom sa to začalo objavovať pár krát a zase prestalo. S tým odpadávaním čo v poslednej dobre nebolo veľa súvisela aj bolesť hlavy a žalúdka. Viem aj o tom že bola tehotná a potratila , ale prisahám že nepoviem nikomu. A vtedy čo mala bolesti brucha a hlavy to mohlo byť že to nebolo kvôli tehotenstvu. Také bolesti sa neukazujú už na začiatku tehotenstva. Je to kvôli tomu lebo má vážnu chorobu.....“ povedal a mne sa oči naplnili slzami. „Má rakovinu...“ povedal.

Kľudne ma za to zabije :( ale to čo sa bude diať už bude aj súvisieť s názvon príbehu, vlastne to tak plánujem :) a teraz ma ne poďte zabiť za tú rakovinu, nie som biologička ani nič čiže iné va nenapadlo a ani to neviem že či ju za to mohla bolieť hlava (čo podla mňa hej) a to brucho. Ale ja viem čo chcem, a mám to už premyslené :) teraz šup komentty a vyjadrite svoj názzor a prosím nie len jedným slovom :33 mňa aj to poteší ale :DD viete ako sa cítim dobre keď čítam vaše komenty? :) no dobre +12 kom. (a ak nebudú tak časť už nebude nikdy 3:)))))))))) :DDD muháááááááááááááá ale nies srandujem :) ) Láv júúúú :333