#65 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Emily:

V Pattieinom objatí som sa cítila v maximálnom bezpečí. „Keď budeš hocičo potrebovať, budeš sa cítiť zle alebo budeš potrebovať niekoho kto si ťa vypočuje, tak ma iba pre zvoň alebo rovno poď sem.“ Povedala. „Ďakujem. Toto je pre mňa dôležité, veď svoju celú rodinu mám preč..“ povedala som. „My sme tu. Ber nás ako rodinu. Veď onedlho aj budeme rodina.“ Povedala a položila ruku na môj prsteň. Usmiala som sa a utrela si slzy. „Vieš Emily. Môj syn má veľké šťastie, že ťa našiel. Lepšie dievča by si ani priať nemohol.“ Povedala. Usmiala som sa a pozrela na Justina. „Ani ja som si nikoho lepšieho priať nemohla.“ Povedala som a počula ako sa Justin postavil z gauče ktorá bola oproti mne. Išiel ku mne. Postavila som sa aj ja a objala ho. „Bude to dobré.“ Šepkal mi do ucha. „Ja viem, ja to cítim.“ Povedala som.

U Justinových rodičoch sme boli ešte dosť dlho. Okolo siedmej sme odišli domov.

Doma:

Sedím na gauči, pri čom jem šalát a s Justinom pozeráme hokej. Hrá jeho obľúbený team ,Toronto Maple Leafs , a tak sme to vynechať nemohli. Aj keď ma to veľmi nebaví, vydržím to. Pre Justina všetko. O jednu minútu má byť konečne prestávka. V sebe som spolu s telkou odpočítavala minútu a presne keď zahlásili pauzu tak sa Justin zdvihol a utekal. Wtf?  Vrátil sa o dve minútky. „Kde si bol?“ spýtala som sa. „Na záchode?“ spýtal sa zo smiechom. „A to si nemohol ísť cez zápas?“ spýtala som sa. „V žiadnom prípade. Keď hokej tak ani sekundu nesmiem pozerať inde. To ma naučil otec.“ Povedal a prisadol si ku mne. Ruku prehodil okolo môjho pleca a pobozkal na líce. „Nenudí ťa to?“ spýtal sa. „Vieš ja pochopím, ženy a hokej.“ Povedal a zasmial sa. „Ja to prežijem.“ Povedala som. „Ale ak chceš tak to nemusíš so mnou pozerať. Môžeš ísť aj do druhej izby aj tam je telka.“ Navrhol. „Ale ja chcem byť s tebou.“ Povedala som a pozrela na neho. Usmial sa a chcel ma pobozkať keď v tom zahlásili koniec pauzy. On hneď spozornel na telku a ja som sa začala smiať. Oprela som si hlavu o jeho plece a pozerala na telku. A potom som zaspala...

Po chvíli som sa zobudila. Prvé čo som si všimla bolo to, že sme ešte vždy na gauči a pozeráme hokej. „Koľko minút do konca?“ spýtala som sa. „Ou ty si hore, dlho si spala. Už len dve minúty.“ Povedal. „A aký je stav?“ spýtala som sa. Nevedela som sa pozrieť na telku, boleli ma oči. „Vyhrávajú 5:2.“ Povedal. „Tak to je super.“ Zívla som si. „Si ospalá?“ spýtal sa ma. „Skôr unavená..“ povedala si. „Ale veď ešte ani nie je veľa hodín. Ale ak chceš tak môžeme ísť spať.“ Povedal. „Uvidíme.“ Povedala som a pretrela si rukou oči. Hlavu som mala ešte furt na Justinovom pleci. Je tak pohodlné. „A je koniec. TML oficiálne vyhrali.“ Povedali po chvíli. „To je super.“ Povedala som a zívla si. Prečo som tak ospalá? „Poďme hore do izby.“ Povedal a postavil sa. Podala som mu ruku aby mi pomohol sa postaviť, no on ma namiesto toho zdvihol a v náručí zobral hore do izby. Potom ma položil na posteľ. „Toto si nemusel. Viem chodiť.“ Povedala som. „Ak chceš tak ťa zoberiem v náručí dole a môžeš sa vrátiť potom sama.“ Povedal a zasmial sa. „No jasné, sama v takejto tme. Ahá.“ Povedala som. Justin sa potichu zasmial a potom si vyzliekol tričko. „Idem sa osprchovať. Nie že zaspíš.“ Povedala som. „Nie, ja ťa počkám. Zatiaľ sa pozriem či ne ide nejaký zaujímavý film.“ Povedal. „Dobre, nájdi niečo dobré.“ Povedala som a pristúpila ku skrini. Zobrala som si svoje pyžamko a čisté spodné prádlo. Pristúpila som ku dverám kúpeľni a vstúpila. Zamkla som sa, aj keď to často nerobím. Neviem čo do mňa vošlo. Vyzliekla som sa a stúpila na váhu. 48kg. Bože, ja musím pribrať pri mojej výške. Achh. Váhu som rýchlo skryla aby som ju ani nevidela a pristúpila k zrkadlu ktoré bolo od podlahy až ku stropu. Pozrela som sa na seba a videla som obyčajné dievča, s neobyčajným životom. To že som stretla Justina bola tá najkrajšia vec v mojom živote, ale ešte stále nechápem tú rakovinu. Príde mi to nemožné. Nemohla som nad tým viac rozmýšľať lebo by som sa ešte rozplakala. Vstúpila som do sprchy a pustila teplú vodu. Umyla som si svoje dlhé vlasy a telo. Keď som vyšla tak som si zobrala Justinov župan a vtedy ma napadlo, že som si na stole zabudla sprej na vlasy. Vyšla som z kúpeľky a išla ku stolíku. Justin tam ležal a pozeral telku. „Hneď som tu.“ Povedala som a vrátila sa do kúpeľni. Tam som si sprej nafúkala na vlasy a rozčesala si ich. Trochu som si ich vysušila a potom si obliekla pyžamko. Justinov župan som odložila a potom si ešte umyla zuby a tvár si pretrela krémom. Čistá a voňavá som vyšla z kúpeľni. Táto sprcha ma trochu zobudila. Ľahla som si vedľa Justina a silno ho objala. „Čo sa deje?“ spýtal sa. „Nič, ani ťa nemôžem objať?“ spýtala som sa. „Môžeš. A ani ma pustiť nemusíš.“ Povedal. „Nikdy.“ Povedala som. Dala som mu pusu z ktorej sa stal dlhý bozk. Keď sme sa odtiahli tak sme si opreli čelá a dala som mu ešte jednu maličkú pusinku. „Ľúbim ťa.“ Povedala som a usmiala sa. „Aj ja teba.“ Povedal. „A veľmi.“ Zašepkal. Preplietli sme si ruky a pozrela sa na telku. „To je The Last Song že?“ spýtala som sa. „Hej, teraz som to našiel. Budeme to pozerať?“ spýtal sa. „Jasnééé.“ Zavrešťala som. „Po tichšie zlatíčko.“ Povedal. „Dobre sorry ale tak ja tak milujem ten film.“ Zahlásila som.

Už pri filme som bola strašne ospalá. A potom som zaspala.

Z pohľadu Justina:

Ráno som sa zobudil na to ako my niekto šteklí tvár. „Emily..“ povedal som a otvoril oči. Usmievala sa na mňa. Bola namaľovaná a mala drdol? Ona sa už aj stihla obliecť. „No konečne si hore.“ Povedala. „To je už koľko hodín?“ spýtal som sa. „Už je pol dvanástej.“ Povedala. „Čoo?“ prekvapený som sa spýtal. „No už je toľko. A už som aj stihla nám navariť obed, ak nevadí.“ Povedala. „Jasné, že nevadí. Idem sa obliecť a hneď som tam. Ale najprv..“ povedal som a našpúlil pery. „Pusu.“ Povedal som. „S radosťou.“ Povedala Emily a pobozkala ma. Bol na taký rýchly bozk ale dalo sa cítiť , že z lásky. „Čakám ťa dole.“ Povedala a odišla. Rýchlo som ustlal posteľ a dal si rýchlu sprchu. Obliekol som sa a išiel dolu. „Hmmm, čo tak dobre vonia?“ spýtal som sa a potom som uvidel prestretý stôl. „Wow.“ Povedal som. Emily stála pri pulte a niečo ešte pripravovala. Išiel som k nej a zozadu ju objal. „Milujem keď ma zo zadu objímaš.“ Povedala. „Ja viem.“ Povedal som. „Čo si navarila?“ spýtal som sa. „Sadni si k stolu a uvidíš.“ Povedala. Urobil som tak ako urobila. Sadol som si za stôl a čakal kým príde Emily. O chvíľu aj prišla z polievkou. „Mňami aká polievka to je?“ spýtal som sa. „Sáčková.“ Povedala Emily a začala sa smiať. „Ale teraz vážne.“ Povedal som. „Táto nemá meno. Učila ma to ešte babka.“ Povedala. „Ty máš babku? Ani si mi o nej nehovorila.“ Povedal som. „Jedna zomrela a tú druhú nepoznám.“ Povedala. „Ou, tak to je mi ľúto.“ Povedal som. „Ale už som sa s tým zmierila, no nezničme si náladu spomienkami.“ Povedala. Usmial som sa a nabral si polievku. „Dobrú chuť.“ Povedal som. „Aj tebe.“ Povedala Emily.

Polievka bola fakt super. Potom prišlo druhé. Zapekané zemiaky, mňamí. Hneď som si nabral veľkú porciu a pustil sa do toho. „Nevedel som, že ty vieš tak super variť.“ Poznamenal som. „Nevedela som, že sa mi to podarí.“ Povedala. „No ale toto sa ti super podarilo.“ Povedal som. „Ďakujem.“ Povedala.

Spolu sme upratali a potom sme vyšli na záhradu. Tam sme sa rozprávali a celý čas smiali. Potom som jej navrhol či nepôjdeme niektorý deň do Kanady. No a jej odpoveď bola taká, že rada by šla ale ona nejakú dobu lietadlom nechce ísť. Chápem ju. Tak zrejme pôjdeme autom aj keď je to dosť dlhá cesta no nevadí.

„Justin pozri.“ Povedala a ukázala na malú mačičku. „Tá je krásna.“ Povedala Emily a hneď išla k nej. „Dosť je špinavá. Má podľa teba majiteľa?“ spýtal som sa. „Nemá obojok. Necháme si ju?“ spýtala sa ma. „Jasné, a aké meno jej dáme?“ spýtal som sa. „Tuts.“ Povedal som. 

tak páčila sa? alebo nie? :) komentujte :D prosím niekedy bolo tak vela komentov. A prepáčte že nedávam často časti ale ja nemám čas veľmi aj zajtra prídem do zo školy dosť neskoro. Lebo mám 8 hodín kvoli doučku na monitor zo sjl a mat čo je povinné a potom idem fotiť pre školskú televíziu nejakú pičovinu no nevadí prežijem to :DD minule sme boli v jojke vnútri tak to je super :D pôjdeme aj na výlet to je veľkýý plus :DD no s5 k príbehu. Už som vám hovorila že Justin v Kanade stretne niekoho ale nebude to ani Ryan, ani Chaz skúste uhádnuť :) +10 kom. a bude ďalšia :)