#67 Pretancuj svoj život :)

S Justinom sme ešte boli chvíľku vo vode, no potom sme už išli dnu. Najprv som sa osprchovala aby som nebola od chlóru a potom sa prezliekla do pohodlných vecí. Zbytok dňa som strávila balením si vecí do Kanady. Večer som zaspávala v Justinovom pohodlnom objatí.

Ráno:

Justin ma zobudil o 8 ráno. „Čo sa deje?“ spýtala som sa ho. „Zlatíčko, o chvíľu ideme.“ Povedal. „A čím?“ spýtala som sa. „Súkromným lietadlom.“ Povedal. „Čo? Nie! Nie! Nie!“ začala som kričať. Mňa tam už nedonútia nasadnúť. „Zlatíčko, ja viem čo sa stalo. Ale je to autom na 14 hodín... to je veľa.“ Povedal Justin a pohladkal mi ruku. „Mňa to nezaujíma Justin. Ja do lietadla nenastúpim.“ Povedala som. „Budeš musieť.“ Povedal Justin a nadvihol ma z postele. Držal ma v náručí a začal brať dole. On to nemyslí vážne. „Justin nerob to!“ kričala som. „Pusti ma. Prosíím.“ Povedala som. Pozrela som sa na neho, resp. do jeho krásnych očí a potom ma položil. Hneď som utiekla a odišla hore do izby. Zamkla som sa a sadla si na posteľ. Ustala som ju a pri tom som počúvala Justinove slová. „Emily prosím. Láska, ale tak nemyslíš si, že by som zvládol 14 hodín riadiť auto? Ja ti sľubujem, že sa ti nič nestane.“ Hovoril. Ľahla som si na posteľ a pozerala sa do stropu. Nemôžem sa navždy báť. Stalo sa to raz, druhý raz sa to už nemusí. Toľko nešťastia mám v živote, a tak je veľká šanca že by sa to stalo možno znovu, no teraz by som aj umrela. Aj tak možno umrem.. Tá rakovina..-začala som plakať. Vzlykala som na celú izbu.  Prečo stále plačem? Ja len proste... nechce sa mi to uveriť. A najlepšie bude ak mi povedia, že sa nedá liečiť. Bože, to bude najhoršie.. ale mám pocit, že tento život mi robí preto takéto prekážky lebo ma tu už nechce. Teraz si asi myslíte aká som šibnutá ale zamyslite sa nad tým, to všetko čo sa mi stalo. To nemôže byť náhoda. Nepoznám ani jedného človeka ktorému sa takéto podobné niečo stalo. „E-e-mily... ty plačeš?“ spýtal sa Justin. Nevnímala som ho len plakala ďalej kým som nepočula ako niekto odomkol dvere. Skôr ako som sa stihla pozrieť kto to bol, tak mu už rýchlo objal. „Prečo plačeš?“ spýtal sa. „A ty si ako otvoril dvere?“

„Ja som sa pýtal skôr.“

„No ok... ale veď vieš.. Kvôli tomu..“ povedala som.

„No tak, mám kľúč ku každým dverám. A ja som si myslel, že si na to zabudla. Veď si sa tak zabávala.“

„Si nemyslíš že som to v sebe držala? Na to sa proste nedá zabudnúť. Vieš koľkokrát som mala včera chuť sa rozplakať? Len som silná tak som sa nerozplakala.“ Povedala som a utrela si slzy.

„Ale veď.. niekedy je lepšie sa vyplakať na niekoho pleci a ja som tu pre teba.“

„Ale Justin! Ja už toľko plačem!“ povedala som trochu nahlas. „Prečo musím byť tak citlivá?!“ pýtala som sa sama seba. „Ja to už nevládzem. Nie prvý raz ti to hovorím Justin! Ale teraz už vážne nevládzem.. už je koniec...“

„Ten koniec myslíš ako? Hádam sa so mnou nechceš rozísť..“

„To nie..“ povedala som a dala mu pusu. „Len prečo nemôže byť všetko v poriadku. Prečo nemôžeme byť ako ostatné páriky.“ Povedala som.

„Lebo sme výnimočný.“ Povedal a jemne mi stlačil ruku. Usmiala som sa na neho a želala si aby bolo všetko fajn. „Uvidíš, že ak pôjdeme do Kanady, tak bude všetko dobre. Len prosím ťa poďme lietadlom. Veď vieš ako sme sa minule bavili. Bude to super. Sľubujem.“

„Toľko mi sľubuješ a ja ti verím, len nie vždy sa to tak stane.“ Povedala som. Videla som na ňom, že táto odpoveď ho sklamala.  „Viem, že si za to nie vždy mohol.. Ale tak mi prosím nesľubuj nesplniteľné.“ Povedala som a posadila sa. „Prepáč ak sa ťa to dotklo...“ povedala som a pohladkala mu ruku. „Máš pravdu.“ Povedal. Toto som nečakala, že povie. „Nemal som ti toľko sľubovať.. ani nebudem ale toto je dôležité. Nemôžeš odo mňa chcieť aby som 14 hodín riadil auto. Mám 19.. kebyže som už starší tak nič nepoviem. A kebyže sa niečo stane tak to je moja vina. Prosím... urob to pre mňa. Ak ma miluješ... tak to urobíš.“ Povedal a odišiel z izby. Jasné, že ho milujem.. ale proste bojím sa. „Ak ma milujes, tak to urobíš.“ Tieto slová mi behali po rozume. Hoci ako som sa toho bála, nedokázala som to urobiť Justinovi. Až príliš ho na to milujem.

po dlhšej dobe zase časť :3 prepáčte že tak neskoro, ale dúfam že sa vám páčila :) no ja už musím ísť <3 poprosím 10 komentárov :)