#75 Pretancuj svoj život :)

snáď sa bude páčiť ^.^ :)

„Emily klud vyrieši sa to. Tak zavoláme, že pôjdeme neskôr. Napríklad že tam neprídeme zajtra ale pozajtra, okej?“ spýtal sa. „Dobre, ale nie že zabudneme.“ Povedala som. „Nezabudneme nestresuj.“ Povedal a jemne ma zakryl perinou. Vypol svoj mobil a objal ma okolo pásu. „Dobrú noc, shawty.“ Povedal a pobozkal ma na lícnu kosť. Jeho horúce pery som tam cítila ešte dlho, aj keď ich tma už nemal položené. Po chvíľke som zaspala.

Ráno:

Keď som sa zobudila tak vedľa mňa Justin neležal. Ako ináč, on vždy vstáva skôr. Ustlala som posteľ a potom si všimla ako sú otvorené dvere zo šatníka. Tak som sa tam vybrala a Justin tam práve balil veci. Podišla som k nemu a on ma už videl tak otvoril náručie. Silno som ho objala a zívla si. „Dobre si sa vyspala?“ spýtal sa. Prikývla som a pozrela sa na to čo presne balí. „Kedy odchádzame?“ spýtala som sa. „O chvíľku.“ Povedal tajne. „A to bude kedy?“ spýtala som sa. „Uvidíš.“ Povedal a zasmial sa. „Veď dobre.“ Povedala som a vybrala si nejaké veci ktoré som si potom zobrala. Obliekla som sa a umyla. Zároveň som sa aj namaľovala a hľadala schody. Bože, tento dom je tak veľký! Nakoniec som ich našla  a predo mnou sa objavila krásna hala kde boli dve palmy fotelky a klavír. O proti mne bola ešte chodba. No tak toto je vážne veľký dom, toto kým som našla. Zišla som po schodoch a našla kuchyňu. V chladničke nebolo nič, tak zrejme pôjdeme niekde na raňajky si sadnúť. Začala som to tu trošku upratovať. Keď som skončila tak som počula ako Justin schádza zo schodov aj z kuframi. Nevšímala som si to, len som vošla do nejakej izby, kde som pred tým určite nebola. Vyzeralo to ako knižnica. Bola plná kníh. Čítala som názvy kníh a mal tu všetko, úplne všetko. „Emily?“ spýtal sa potichu Justin. Neodpovedala som mu len čítala ďalej názvy kníh. „Emily? Sakra kde si?“ kričal. Bola som ticho, robilo mi to tak dobre provokovať ho hlavne po tom čo mi nechcel povedať kedy ideme. „Tu si preboha.“ Povedal. „Nepočula si ma?“ spýtal sa. „Počula.“ Povedala som a pozrela na neho. „A?“ „A, čo?“ spýtala som sa. „Prečo si neodpovedala?“

„Prečo si mi nepovedal kedy ideme?“

„Bože, ty si ale..“ povedal a chytil sa za hlavu. „Srandoval som, nemusíš sa hneď nasrať.“ Povedal. „A kto povedal že ja nesrandujem?“ spýtala som sa a prešla okolo neho až hore do izby, ktorú som ako-tak našla. Zobrala som mobil a zatvorila okno ktoré bolo otvorené. Zobrala som si kabelku a všetko ešte skontrolovala. Zatvorila som dvere a išla dole, do haly. Dvere boli otvorené čiže zrejme už bral Justin tašky do taxíka, alebo ani neviem kto pre nás príde. Obula som si vansky , ktoré som dostala od Justina, a vyšla von. Predo mnou stálo krásne čierne auto. Tak toto taxík určite nie je. Všimla som si nejakého chalana, ktorý bol celkom pekný, ako nakladá naše kufre do auta. Podišla som k nemu a predstavila sa. „Ahoj ja som Emily, a ty si?“ spýtala som sa. „Ja som Jeremy, Justinov kamárat. A ty si jeho dievča že?“ spýtal sa. Prikývla som a potom sa ho spýtala. „To ty si mal mať tú oslavu, na ktorú bol Justin pozvaní?“

„Hej,...“

„To je mi ľúto, ale tak musíme odísť. Nabudúce príde.“ Povedala som. „No tešil som sa lebo ho nevidím často a on mi je veľmi dobrý kamarát, my sa poznáme už dosť dlho len ja som sa potom presťahoval do L.A. a tak to šlo...“ povedal. „Chápem ťa. Ale tak raz sa to určite podarí.“ Povedala som a nastúpila do auta. Zložila som si tašku vedľa seba a potom už aj Justin nasadol, no on si sadol dopredu. Vytiahla som mobil a hrala sa s ním. „Budeš to hrať na urazenú?“ spýtal sa. Neodpovedala som len sa venovala hre ktorú som práve hrala. Auto sa zrazu pohlo a ja som nevnímala nič.. Cesta na letisko netrvala dlho. Keď auto zastavilo automaticky som vystúpila a počkala na Justina. Zobrala som si tašky a potom sme vošli. Prešli sme kontrolou a nastúpili do súkromného lietadla ktoré tu ešte odvtedy je ako sme prišli z Kanady, vlastne to je len pár dní. Nastúpili sme na lietadlo a ja som si sadla na jednu stoličku. Zapásovala som sa a po zlietnutí si sadla na gauč. O chvíľu si ku mne sadol aj Justin, veľmi blízko mňa. Nos si obtrel o moje pleco a pobozkal mi rameno. Daroval mi maličké bozky na celé rameno. „Justin, stop.“ Povedala som. „Ja som vedel, že sa ozveš.“ Povedal a žmurkol na mňa. „Prepáč.“ Povedal. „Bolo to tak ťažké?“ zasmiala som sa. Justin sa zasmial a silno ma objal rukami ako nejakého plyšáka. „Veď ma rozpučíš.“ Zakričala som. Justin sa len zasmial a silno ma objímal. Našťastie ma neudusil.

Sedím na stoličke a čakám kým nás zavolajú dnu. Justin mi silno drží ruku a som veľmi zvedavá čo mi povedia. „Slečna Black.“ Povedal doktor. Vstala som a spolu s Justinom vošla dnu. Sadla som si na gauč a bola som v strašnom strese. Celá som sa triasla a bola bledá. Justin si to všimol a pritlačil si ma k sebe.

„Takže je to tak, že je jedna výborná správa a jedna trochu horšia.“ Povedal doktor. Celkom mi odľahlo. „Tak tá výborná je že sme sa mýlili, nie je to rakovina. Táto choroba sa nedá nazvať ale nie je smrteľná.“ Povedal. „To je výborné, veľmi sa tešíme. A čo je tá horšia?“ spýtal sa Justin. „No, môže sa stať že občas odpadnete alebo že budete mať bolesti.“ Povedal doktor. „To zvládnem.“ Povedala som. Bola som celá šťastná, toto muselo byť šťastie. Alebo to už život unudil mi dávať rôzne prekážky. „Toto je všetko?“ spýtal sa Justin. „No mohol by som tuto slečne predpísať lieky, ktoré by potlačili tú bolesť. Ale nie sú práve tie najlacnejšie.“ Povedal. „To nevadí, napíšte ktoré.“ Hneď reagoval Justin. Potlačila som mu ruku a on sa na mňa pozrel. „Nemusíš to robiť.“ Povedala som. „Nemusím, ale chcem.“ Povedal a pery pritlačil na moje čelo. Usmiala som sa a pozerala čo robí lekár. Písal niečo a potom to podal Justinovi. „Dole v lekárni si to môžete vypýtať.“ Povedal. Justin mu poďakoval za všetko a ja taktiež. Keď sme vyšli tak som bola tak šťastná že som skočila do Justinovho náručia a silno ho objala okolo krku. „Kľud Emily.“ Povedal a položil ma. Pozrela som sa na neho a pobozkala ho. Stáli sme v strede chodby a bozkávali sa. „Poďme lebo sa na nás už ľudia začínajú pozerať.“ Povedal Justin.

Lieky sme kúpili tak sme sa vybrali domov. Domov, sladký domov. Prezliekla som sa a potom išla po dlhom čase na notebook. Pomaly končí leto, a Justin opäť odchádza na turné. „Justin?“ zvolala som. Tento dom bol menší, ako ten v L.A. čiže ma určite počul. „Áno shawty?“ zakričal a počula som ako ide ku mne. „Poď.“

„Už som tu.“ Povedal a objal ma okolo pliec a bradu položil na moje plece. „Kedy ideš na turné?“ spýtala som sa. „O tri dni.“ Povedal smutne. „A vieš čo je super?“ spýtal sa. „No?“

„Kedže nemáš rakovinu tak by si so mnou mohla ísť na turné?“ spýtal sa Justin. „Nie Justin, ja nechcem. Nie že by som s tebou nechcela byť ale tak počul si doktora.“ Povedala som. „A čo budeš zatiaľ robiť?“ spýtal sa. „Ja už aj mám nápad.“

„No povedz.“

„Znovu začnem školu. Zapíšem sa na gymnázium ako tretiačka aj keď neviem či to bude možné. Zavolám im a urobím skúšky a keď sa to podarí tak idem tam na školu.“ Povedala som. „Ty chceš ísť na školu?“ prekvapene sa spýtal. „Hej, prečo je to zlé nebodaj?“

„Nie je to zlé, ale tak budeš mať menej času na mňa.“ Povedal. „Ty trdlo moje, na teba si furt nájdem čas.“ Povedala som a postavila sa zo stoličky. Nahla som sa ku Justinovi a spojila naše pery v jedno. „Toto mi bude chýbať, tie tri mesiace. Ale neboj sa ja prídem medzi tým a každý deň budeme skypovať, ak sa bude dať.“ Povedal a pohladkal ma po líci. „Vydržíme to.“ Povedal a preplietol si so mnou prsty. „Vydržíme.“ Povedala som a ešte raz ho pobozkala.

dúfam že sa páčila <33 očakávam aspoň +10 kom :*** <33  otázka páči sa vám nový vzhľad blogu? :)
#Viki ;)