Stý príspevok na stránke <33
proste wow a to 99000+ zobrazení stránky achh baby <333 ďakujem vám. Mám
zaracha no stihla som ešte napísať, tak dúfam že sa bude páčiť.
Tábor
rýchlo ubehol.. Posledné dni boli tie najkrajšie. Boli sme na veľa výletoch,
ako Dominika hovorila. Boli
sme dva krát na kúpalisku, a zas na nejakom zámku. Okrem toho bola každý
večer diskotéka až do rána. Rozvička sa už zrušila a už sme si len užívali
predposledný deň. Celý deň sme boli vonku pri bazéne a púšťala sa hudba.
Bolo to super.
Deň
odchodu:
„Autobus
to bude o desať minút.“ Povedala Domča. „Veď to nevadí, ešte cesta
autobusom, veď všetci traja ideme do Blavy.“ Usmiala som sa. „Ale potom ťa už
neuvidím.“ Povedala smutne. „Čo by nie. Blavu nemám ďaleko, autom to bola asi
hodina, ale tak vlakom je to rýchlejšie. To by som to bola aj za polhodinu.
A rodičov to nezaujíma kde som. Čiže.“ Usmiala som sa na ňu. „Tak to by
bolo super.“ Povedala a objala ma. Maťo tu nebol, neviem kde je. Práve keď
som sa chcela spýtať tak sa zjavil vo dverách. Bral svoje tašky a prišiel
k nám. Položil si ich vedľa naše a zozadu ma objímal. Čo bude teraz? Ja sa bojím niečo
povedať... neviem ako to bude teraz medzi nami. Nie je veľká šanca že nám to
vydrží. Možno to bola len táborová láska? Alebo niečo viac? Radšej sa
v buse porozprávame.
„Bus
je tu.“ Povedala Dominika. Ani som si to nevšimla. Smutne som sa pozrela
a zobrala si tašky. Podala som ich šoférovi a on ich niekde naložil.
Vrátila som a Nicol objala a ešte nejaké baby, keď som si všimla
Peťa. Sedel na svojom kufry a hral sa na mobile. Nebol dva krát šťastný.
Aj napriek tomu čo sa medzi nami stalo, potrebovala som sa s ním rozlúčiť.
Podišla som k nemu a povedala. „Ty ne ideš s týmto busom?“
spýtala som sa a ukázala na bus. „Nie pre mňa prídu rodičia ideme niekde.“
Povedal a znovu sa venoval hre. „No tak, ja by som sa chcela rozlúčiť.“
Povedala som. „Myslel som si, že ma neznášaš.“ Povedal. „Chvíľu to bolo tak,
ale už ma to prešlo. Aj keď ťa nemám najradšej, no vieš... potrebovala som sa
rozlúčiť.“ Povedala som a on sa postavil. Objal ma a potom som
odišla. Zakývala som mu a nastúpila na bus. Nikde som nevedela nájsť
Domču, no potom som ju zahliadla. Sedela vzadu v päťke aj s Maťom. Dominika
bola úplne na kraji a vedľa nej Maťo. Usmiala som sa a sadla si tam.
No potom sme sa museli vymeniť aby som bola ja v strede. Tak sme nakoniec
sedeli tak že Dominika, ja, Maťo a dve voľné miesta. Autobus nebol
preplnený ako keď sme prišli a preto sme si veci položili na sedadlá pred
nami. Autobus naštartoval a my sme vyrazili. Prvá hodina prebehla tak že
sme sa fotili na mojom tablete a smiali sa. Potom sme sa zastavili niekde
jesť. Čakalo nás ešte pár hodín a vtedy som si uvedomila že ani neviem kto
pre mňa príde. Zavolala som mame a tá my hneď dvihla a povedala že
včera prišli. A že pre mňa príde Will, ako inak. Moji rodičia pre mňa
nevedia prísť tak poslali jeho , sú strašne super. „Užime si posledné hodinky.“
Povedal Maťo a silno ma objal. „Každý nás vidí.“ Povedala som. „No a?
Aspoň budú závidieť.“ Povedal a zasmial sa. Usmiala som sa a posunula
sa o dve sedadlá doprava ku oknu. Maťo to pochopil a prišiel ku
mne. Rukami som ho objala
okolo krku a on ma chytil za líca. Usmial sa pred tým ako priložil pery na
tie moje. Bol to asi náš najdlhší a najkrajší bozk, no vedela som čo musím
urobiť. Po chvíli sme sa odtiahli a ja som sa na neho smutne pozrela. „Čo
bude s nami teraz?“ spýtala som sa. „Nejako to vydržíme, kedy ťa pustia do
Blavy?“ spýtal sa. „No neviem lebo ideme na dovolenku teraz, ale Doma budem pár
dní tak vtedy ma určite nespustia. Možno potom.“ Povedala som. „A to na ako
dlho idete na tú dovolenku?“ spýtal sa. „To ani sama neviem, a ešte ani to
že kde.“ Povedala som. On sa len zasmial a ešte raz ma pobozkal.
„Päť
minút a sme v Blave.“ Povedala Dominika smutne. Pevne som ju objímala
už hodinu a pozerali sme si rôzne fotky ktoré ma buď ona v mobile,
alebo ja.. „Myslím že už sme tu..“ povedala som keď autobus zastavil. „Ja
nechcem odísť.“ Do očí sa mi vhrnuli slzy. „Vystupujte.“ Povedala vedúca ktorá
sem išla s nami. „Domi rozlúčime sa vonku.“ Povedala a vyšla.
„Neprišli moji rodičia tak sa s tebou nechcem lúčiť vonku. Prišiel pre mňa
ten chalan ktorý ma aj priniesol. Je to syn maminej najlepšej kamarátky. Ja
len..“ prerušil ma tým že ma pobozkal. „Nezabudni že ťa ľúbim.“ Povedala.
Usmiala som a zobrala si tašku a rýchlo pohladala mobil. Maťo už bol
vonku a ja som vyšla posledná. „Prepáčte hľadala som si mobil.“ Povedala
som vedúcej ktorá sa na mňa potom usmiala. Šofér mi podal tašku a zrazu
som uvidela známe auto. No nestál pred ním nikto, kým mi zrazu niekto nezakryl
oči. „Will..“ povedala .
som
a keď som sa otočila tak tam nebol len Will. Boli tam ešte dve úžasné
osoby .
<3
kto uhádne ? :3 skúste :) áno Will a ešte dvaja/ dve :) a nie rodičov netipujte :DDDDDDDD dúfam že sa páčila a ja mám ešte plány čiže 3:D Ďalšiu neviem kedy dám, ešte aj pretancuj musím čiže tak :)

super časť :) teším sa veľmi na pokračovanie :) tak Tom s neviem ako sa volá :D
OdpovedaťOdstrániťkrásna.. daj ďalšiu :3
OdpovedaťOdstrániťParáááda!!! Rýchlo ďalšiu!!! Kto to bol?! :DD
OdpovedaťOdstrániťkto ? o.O ... inak dokonalá časť :3 <3
OdpovedaťOdstrániťDokonalá... <3 honem další :3
OdpovedaťOdstrániťUžasné! :3 A kdo to byl? :O Rychle další :))
OdpovedaťOdstrániťWaw! Dúfam že s Maťom sa čo najskôr stretnú :333
OdpovedaťOdstrániť