#80 Pretancuj svoj život :)

Z pohľadu Justina:

Zobudil som sa už okolo siedmej. Hneď som vyšiel z izby aby som Emily nezobudil. Aspoň že je sobota a nemusí ísť do školy. Obliekol som sa a odišiel do pracovne. Sadol som si za stôl a zo šuplíka vybral moje rozpísané texty. Vybral som jeden a prezrel si to. All that matters. Začal som to písať keď som si uvedomil ako veľmi mi na Emily záleží. Mal som napísaného toho dosť no ešte vždy som to nemal dokončené. Uvidel som gitaru ktorá bola položená na stojane a usmial som sa. Zobral som si ju a začal hrať. Pritom ma napadli nejaké slová tak som začala písať. Bol som šťastný lebo sa mi tá pesnička páčila. Bola hotová za dvadsať minút. Sadol som si na gauč a začal hrať.

You're all that matters to me
Yeah yeah, worried about nobody else
If it ain't you, I ain't myself
You make me complete
You're all that matters to me

 Keď som dohral tak som počul ako niekto zatlieskal. Otočil som sa a za mnou stála Emily v plnej kráse. Sakra, ja som si ani neuvedomil že ju tým môžem zobudiť. „Ježiši prepáč že som ťa zobudil.“ Povedal som a gitaru odložil späť na stojan. „To nevadí, takto som sa ešte nikdy nezobudila.“

Pozrel som sa na ňu a podišiel k nej. „Aspoň sa ti pesnička páčila?“ spýtal som sa a ruky položil na jej boky. „Veľmi.“ Povedala Emily a jemne ma pobozkala. „Tak to som rád.“ Povedal som a pozeral sa do Emiliných krásnych očí. „Justin, môžem sa ťa niečo spýtať?“

„Kludne.“

„Na koľko dní si doma?“ spýtala sa. Vedel som, že sa to spýta. Nebudem jej klamať ale dobre vie, že nemôžem ostať dlho. „Pondelok odchádzam..“ povedal som smutne. „Wow, myslela som si..“ povedala. „A kedy sa vrátiš? O mesiac predpokladám.“ Povedala. „Emily nebuď na mňa hnusná.“ Povedal som. „Ty si , si takto vybrala. Kludne si mohla ísť so mnou na turné. Dobre si vedela do čoho ideš tak sa teraz nehnevaj.“ Povedal som. „Ale nevedela som že mi budeš až tak chýbať. Vieš Justin vždy si bol vedľa mňa skoro každý deň a ja som si na to už zvykla. A pred tým ako som ťa spoznala som k nikomu také necítila ako k tebe, ani ku Ericovi. Nič a nikto mi nechýbal. Cítim to po rokoch.. nikdy mi nikto až tak nechýbal. Nikdy som nikoho neľúbila tak ako teba.“ Povedala a drtila mi ruky ktoré sme mali spojené. Dalo sa vidieť, že bola nervózna. Nevedel som čo jej mám na to povedať len som sa na ňu pozeral... „Ja to už dlhšie nevydržím. Nikomu som to nepovedala držala som to v sebe. Snažila som sa to schovať ale niekedy to už nešlo. Prvé dni to bolo v poriadku, ale čím dlhšie som ťa nevidela  som to začala viac cítiť.“ Povedala. „Tak poď so mnou a nebudeš to cítiť. Každý deň budeš pri mne a môžeš robiť aj to čo rada robíš a to je tanec.“

„Nie Justin, mám tu školu.“

„Tak mám zrušiť turné?“ spýtal som sa. Bol som už trochu nahnevaný.

„To už aj tak nedokážeš, a ty by si toho ani nebol schopný. Neskús to Justin, sklameš faninky.“ Povedala.

„Tak čo mám robiť?“ spýtal som sa. „Vieš čo, nechajme to zatiaľ tak, ja sa nechcem pohádať.“ Povedala Emily. „Máš pravdu.“ Povedal som a pustil jej ruky. „Nebudeš sa na mňa hnevať že?“ spýtala sa potichu. „Trochu som sa naštval ale to prejde.“ Povedal som a z izby odišiel. Jasné to sa len ja dokážem nasrať na takú maličkosť, ale tak.. len dúfam, že si to Emily nezoberie na srdce. Vyšiel som na terasu a pozeral sa do zeme keď som započul veľmi známi hlas. Až moc známi. Obzrel som sa a potom uvidel JU..! Ona tu čo robí? Nemala byť náhodou v ... bože nie! Veď ten večer to hovorili! Ten večer... keď sme sa vracali z tej oslavy. Vtedy to hovorili v rádiu... ale prečo je práve tu?! 

rýchlo napísaná lebo som nemala čas ale dúfam že sa páčila :))) tie komenty ma potešili :) ďakujem ;) #Viki