#26 Summer Love :)

Tak rada by som ho pobozkala, ale nemôžem. "Tom." zašepkala som potichu a on sa odo mňa odtiahol a pozrel na mňa. "Prepáč." povedala som a čakala na jeho reakciu. "To skôr ty prepáč, ja som nechcel." povedal. Nechcel, ale predsa to urobil. "Poďme radšej." postavila som sa a čakala kým sa aj on postavil a potom sme spolu odišli späť. Na začiatku cesty sme boli obaja ticho, ani jeden z nás sa neozval. Bojím sa že toto zničí naše priateľstvo. Bože ja som taká hlúpa. Ale tak prečo ma niečo ku nemu ťahá? Prečo mám divný pocit a motýliky v bruchu. Preboha on ma prináša do rozpakov. Pozrela som sa na neho a pohľady sa nám stretli. Sklonila som hlavu aby nevidel ,že sa červenám. Prečo sa toto všetko deje? Takto som sa necítila ešte ani pri Maťovi a prečo mi preboha nechýba? Ten pocit ma zožiera. Až moc. Pozerala som sa do zeme a narazila do stromu. "Au." povedala som a spadla na zem. Začala som sa rehotať a Tom tiež. Cítila som sa hrozne trápne. Bola som určite červená ako paradajka. Tom mi podal ruku a pomohol mi vstať. "Si v pohode?" spýtal sa pre istotu. "Hej som, len ma trochu bolí hlava." "To sa ti nedivím, taká veľká palma. Sa čudujem že si ju nevidela." zasmial sa. "Haha, to nie je smiešne." povedala som a zrýchlila krok. Už z diaľky som videla "náš dom." Pár metrov pred domom som počkala Toma aby mama nemala zase keci že prečo som prišla domov teraz a tak, alebo by jej to ani nevadilo? Veď je už večer a ani mi nevolala že kde som, alebo že či ešte žijem. Vôbec ju nezaujímam. Keď už Tom prišiel tak sme spolu vstúpili do domu. Vyzula som si topánky a vošla do obývačky. "Ahojte." povedala som. Všetci sedeli na gauči a pozerali telku. "Čaute." povedali. Otočila som sa a za mnou bol Tom. "Ako bolo?" spýtal sa John (Willov otec.) "Bolo fajn a je to tu celkom pekné." povedala som. "No zajtra sa pôjdeme aj mi niekde na prechádzku." povedal otec. "Dobre tati. Ja som už unavená. Idem si dať sprchu a potom spať. Ahojte." povedala som a zmizla v izbe. Vybrala som si z tašky mobil a hodiny ukazovali 21:37. O takejto dobe nezvyknem spať ale za to ani v lietadle som veľa nespala. Tašku som položila na moju posteľ a zo skrine si vybrala moje pyžamo a čisté spodné prádlo. Vošla som do kúpeľne a zamkla som sa. Po 30 minútach som vyšla už z usušenými vlasmi ktoré som mala v drdole. Prešla som okolo okna a potom si všimla tú krásnu oblohu. Otvorila som balkónové dvere a vyšla na balkón. Obloha bola krásna a zasypaná hviezdami. O chvíľu som započula ako niekto zatvoril dvere. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Toma ktorý sa ku mne približuje a nakoniec prišiel ku mne na balkón. Usmiala som sa na neho a sledovala oblohu. Objala som sa rukami keď prešiel chladný vánok. Tom si to zrejme všimol lebo ma zozadu objal. "Hmm." zamrmlala som a cítila ako si hlavu položil na moje plece. S ním som sa cítila úplne ináč, nie ako s hociktorým chalanom. On je výnimočný pre mňa. Vôbec mi nejde o to ako vyzerá ale o to aký je. Občas mi baby hovoria, že oni by s ním nedokázali byt kamošky lebo by sa do neho zaľúbili lebo že je taký pekný. Hej Tom je veľmi pekný a myslím že dokonca najkrajší chalan akého poznám. „Hej Tom, čo robíme?“ spýtala som sa potichu. „To už ani nemôžem objímať svoju najlepšiu kamarátku?“ spýtal sa. „Ale proste...“ vyhodila som ruky do vzduchu a odtiahla sa od neho. Sadla som si na lavičku ktorá bola na balkóne a chcela sa pozrieť dnu, no márne žalúzie boli zatiahnuté a dnu som tým pádom nevidela. Otočila som sa späť a oproti mne stál Tom ktorý si nakoniec sadol vedľa mňa. „Becca, deje sa niečo?“ spýtal sa. „Hej deje sa toho veľa. Vôbec neviem čo sa deje chápeš to? Udržujem v sebe milión búrlivých pocitov a proste.. neviem čo so mnou je. Chápeš to? Maťo mi nechýba. V tábore som ho ľúbila ale teraz už mi ani nechýba. Ani mi nenapíše už, aj on na mňa už podľa mňa zabudol. A kebyže mu ja chcem napísať tak by som ani neviem čo napísala. „Ahoj Maťo, chýbaš mi.“ ? Mám mu klamať? To nie.. A potom si tu ty. Môj najlepší kamarát ktorého nikdy nechcem stratiť. Keď som pri tebe cítim sa viac ako úžasne. Proste neviem čo sa deje.“ Dokončila som svoj monológ a pozrela sa na Toma. „Čo konkrétne ku mne cítiš?“ spýtal sa potichu. „Sama neviem Tommie. Kebyže viem tak ti to poviem.“ Povedala som a on položil ruku na moju. „Daj mi čas, okej?“ Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. „Dobre majte sa.“ Povedal niekto a už som počula len buchnutie dverami. Pozrela som sa do izby a Will stál pri skrini a vyberal si čisté veci. Následne vošiel do kúpeľni. Ani si ma nevšimol, alebo možno ani nechcel? Debil. „Ja už radšej idem do postele.“ Povedala dom Tomovi a ľahla si do postele. Zakryla som sa paplónom a zatvorila oči. O chvíľu som sa ocitla v ríši snov.

Pomaličky som otvorila oči a cítila ako mi niekto hladká rameno. Bola som otočená tak že som sa pozerala na balkón ktorý bol už zatvorený. Vedľa mňa bol stolík a hodiny ukazovali 1:13. Stále ma ešte niekto hladkal čo spôsobilo, že som znovu zaspala. 

prepáčte za chyby :D dúfam že sa vám časť páčila :* ďakujem Janče za opravenie časti do polky lebo to som písala na mobile a ostatné už na notebooku :) komentujte prosím :) #Viki :*