#29 Summer Love :)

„Chceš spáchať samovraždu?“ spýtal sa. Čo?.. Nechápem, teraz on to nepriamo priznal, že som to ja. Alebo? „Prečo by som chcela spáchať samovraždu.?“ Spýtala som sa. „Netvár sa že nevieš o čo ide, viem si blondína ale sprostá nie si.“ Povedal. Usmiala som sa a začala sa červenať. „Máš pravdu.“ Povedala som. „Som ja to dievča o ktorom si rozprával? Chcem to počuť aj z tvojich úst.“

„Hej si to ty.“ Povedal. Jeho hlas bol pri tom taký nevinný a aj sa tak tváril. „Vieš čo ma štve?“ spýtal sa. Prikývla som na znak aby pokračoval. „Že neviem čo cítiš ty.“ Povedal. „Mohli by sme sa o tom dohodnúť vonku, začína mi byť zima.“ Povedala som a on prikývol. Vyšla som z bazéna a obmotala si okolo seba uterák. Poviem mu to, po tom ako mi to povedal som už začala cítiť niečo, niečo čo som ešte nikdy necítila. Ani pri Maťovi, toto je iné. Milujem ho! Otočila som sa a videla Toma ako vyšiel z bazéna. Nevedela som čo mám povedať tak som k nemu iba odišla a objala okolo pásu. „To som prečo dostal?“ spýtal sa. „Ľúbim ťa Tom, a toto ľúbim ťa nie je také aké sme si zvykli hovoriť ako kamaráti.“ Povedala som. „Pravdou je že ja keď som ti povedal ľúbim ťa tak som to myslel vážne. Ale to len tento rok.“ Povedal. „Čo?“ odtiahla som sa od neho. „Ty si už do mňa zaľúbený 7 mesiacov?“ spýtala som sa. On len prikývol a sklonil hlavu. „A prečo si mi to nepovedal?“ spýtala som sa. „Bál som sa, ale teraz som si všimol trochu tvoje správanie ku mne tak mi to dodalo silu ale ten Maťo, no neviem..“ povedal. „Pre mňa už Maťo nie je. Nepíše mi nič, ignoruje ma, podľa mňa má inú.“ Povedala som. „Tak to je debil.“ Povedal. „Možno máš pravdu alebo sa mu niečo mohlo stať alebo ja neviem.“ Povedala som.. On neodpovedal. „Becca?“ spýtal sa. „Hm?“

„Kebyže nechodíš s Maťom, so mnou by si chodila?“ spýtal sa. Bol nervózny dalo sa to na ňom vidieť. „Ja neviem Tom, ja..“ prestala som rozprávať a sklonila som hlavu. Musela som sa rozhodnúť Maťo x Tom.

Maťo je jeden úžasný chalan ale mne to prišlo len ako táborová láska. Okej Bratislava je blízko ale nechcem za ním vždy chodiť. A už pre mňa ani nič neznamená alebo klamem samú seba? Povedala som to aj nahlas, že ma už nezaujíma ale možno ešte hej? Veď aj teraz rozmýšľam o ňom.

A potom Tommie..

Tom môj najlepší kamarát, ktorému som sa priznala že ho ľúbim a aj on mne. Vo filmoch zvykne byť že akonáhle si dvaja vyznajú lásku tak nastane bozk a bla bla bla.

„Vieš ty vôbec čo chceš?“ spýtal sa. Dalo sa počuť že sa na mňa už trošku hneval. „Áno viem.! Vieš čo chcem?“ spýtala som sa. Bola som rozhodnutá. Nenechám ho trpieť, veď 7 mesiacov? To je dlhá doba. A aj tak ho ľúbim, áno ľúbim ho. „Chcem byť s tebou.“ Povedala som a pozrela sa na neho. Z jeho neutrálneho výrazu sa stál úsmev od ucha po ucho. Prišiel ku mne a objal ma okolo pásu. Postavila som sa na špičky lebo on bol trochu vyšší ako ja. Pozrela som sa mu do očí. Boli plné radosti. Chytila som mu rukami líce a ešte raz si to premyslela. Je toto čo chcem? Definitívne.. Zatvorila som oči a priblížila sa ku jeho perám. Spojil ich v jedno a cítila som jeho mäkké pery ako sa dotýkali mojich. Bol to výborný pocit! „Na toto som čakal 7 mesiacov.“ Povedal keď sa odo mňa jemne odtiahol. Usmiala som sa na neho a potom ho objala okolo krku. Hlavu som položila na jeho plece a silno ho objímala. Ten pocit že objímate osobu ktorú ľúbite a vy viete že tá osoba vás ľúbi tiež. „Vy čo robíte?“ počula som až príliš známi hlas. Will? 

dúfam že sa časť páčila :333 <3 <3

#Viki