nedeľa 19. januára 2014

#31 Summer Love :)

Nová časť :-) dúfam že sa vám bude páčiť :3 ďakujem za komentáre :)

„Ehm..“ povedala som a pozrela na Toma. „Rebecca Anna.. odpovedaj mi.“ Povedal. Bože on povedal aj moje stredné meno ktoré používa iba občas. „A teba odkedy zaujíma čo ja robím?“ vyletela som na neho. „Som tvoj otec Becca, samozrejme ma zaujíma čo robíš.“
„Áno? A čo posledných 5 rokov? Ani si nevedel kde som a čo robím. Ty aj mama ste sa zaujímali o svoju robotu a ja som vás vôbec nezaujímala.“ Poslednú vetu som povedala dosť nahlas a potom som odišla von. Sadla som si ku bazénu a objímala si nohy. Bradu som mala položenú na kolenách keď som zacítila niečo vlhké na mojich lícach. Nie ja nesmiem plakať. Nemôžem kvôli tomuto... „Becca?“ ozval sa chlapčenský hlas. Obzrela som sa a moje oči zahliadli Toma. Hneď ako uvidel že plačem sa ku mne rozbehol a chytil za pleco. Nakoniec si sadol vedľa mňa a objal okolo pliec. „Neplač prosím. Všetko bude dobré, uvidíš. Je to len otázka času.“ Upokojoval ma Tom. „Nič nebude v poriadku Tom! Nič.. dneska ma už všetko serie.“
„Noo Becca. Nehovor to. Hej, ja som tu pre teba.“ Povedal. Pozrela som sa na neho, a uvidela jeho vystrašený výraz. „Ale ja viem že nič nebude dobré Tom. Najradšej by som odišla niekde. Ďaleko odtiaľto.“ Hlavu som zaborila do jeho pleca a objímala ho. „Tak poďme.“
Prekvapene som sa pozrela na neho. Nečakala som takúto reakciu. „A kde?“
„Neviem, poďme sa prejsť. Urobí ti to dobre, uvidíš.“ Navrhol. „Dobre, poďme.“ Postavila som sa a chytila Toma za ruku. Rýchlym krokom sme odišli a keď sme boli už ďaleko od domu tak sme spomalili. Nevedela som kde ideme len som kráčala a silno držala Tomovu hebkú ruku. O chvíľu sme sa ocitli na známom mieste. Bolo to miesto kde sme sa skoro pobozkali. Skoro.. uhm.. kvôli mne. „Je už lepšie?“ spýtal sa. Pokrútila som hlavou na znak nie a pozerala sa na more ako šumí. „Mám nápad ako ti zlepšiť náladu. Vyzuj si topánky.“ Povedal. „Čo prečo?“ nechápala som. „Len si ich vyzuj.“ Povedal. Urobila som ako povedal a vyzula si topánky. „Máš pri sebe mobil alebo niečo vzácne?“ spýtal sa. „Nie.“
„Tak je super.“ Povedal a pristúpil ku mne. Objal ma zozadu a pobozkal na plece. „Neboj sa dobre?“ spýtal sa. Prikývla som a on ma pomaly chytil do náručia. Pristúpil úplne ku kraju a vtedy som už vedela čo ide urobiť. „Tom si si istý že tam nie je 5 centimetrová voda?“
„Som si istý, neboj sa.“ Povedal. Usmiala som sa a Tom začal odpočítavať od tri.
„Jeden.“ Povedal a vtedy som sa chytila silno jeho rúk. „Dva.“ Povedal. Pomaly som zatvorila oči. „Tri!“ vykríkol a skočil. „Ááá.“ Zakričala som a potom sa už ocitla pod vodou. Vyplávala som ale Toma som nikde nevedela násjť. „Tom, ty debil kde si!“ zakričala som. Nič. Zase si robí srandu, typický Tom. O chvíľu sa vynoril z vody a vtedy som si všimla že mu krváca ruka. „Preboha Tom. Čo to máš na ruke?.“
„Ježiši, je to len škrabanec.“ Povedal a prišiel bližšie ku mne. „Poďme niekde kde nie je taká hlboká voda.“ Navrhla som. Prikývol tak sme odišli trošku viacej von. Keď sa mi už nohy dotýkali zeme tak som tam zastavila. „Hmm.“ Povedala som keď som zacítila Tomove ruky na mojich bokoch. Otočila som sa a rukami ho objala okolo krku. „Je ti už lepšie?“
„Oveľa.“ Povedala som a priblížila sa ku jeho perám. Nečakala som dlho a Tom ich spojil v jedno. Bol to krajší bozk ako ten náš prvý. Stáli sme tam dosť dlho a bozkávali sa. Potom sme sa aj šantili vo vode a tak. Bola zábava. Keď som začala byť hladná tak som už vedela čo príde. Nemáme zo sebou peniaze tak musíme ísť späť a ja sa budem musieť porozprávať s otcom. „Myslím že je čas ísť späť.“ Povedala som. „Máš pravdu.“ Povedal. Vyšla som z vody a odišla na naše miesto. Obula som si topánky a Tom tiež. Boli sme úplne mokrí. Veď jasné dvaja debili ktorí sa rozhodnú sa kúpať v oblečení. Zasmiala som sa a chytila jeho ruku.

Keď sme prišli ku domu tak sa mi nálada hneď zmenila na zlú. „Nechoďme dnu.“ Povedala som. „Dobre.“ Povedal Tom a sadli sme si na lehátko. „Becca?“ započula som hlas mami a otca naraz. „Tom mohol by si na chvíľku odísť? Nechceme ťa vyháňať len sa chceme porozprávať s našou dcérou.“ Povedala mama. Nie prosím.. „Jasné.“ Povedal a a už ho nebolo. Mama aj otec si sadli vedľa mňa a ja som mala celý čas skolenú hlavu. „Becca pozri sa na nás.“
Nepozrela som sa. „Dobre tak sa nepozri.“ Povedal otec. Hah, si píšte že sa ani nepozriem. „Becca, zlatíčko. Chceme sa ti ospravedlniť. Je pravda že sa náš vzťah za tie roky zmenil ale ty si už bola veľká tak sme mysleli že to zvládneš.“
„Mami, mala som desať rokov.“ Pozrela som sa na mamu. „Ani raz si nám nepovedala že ti to vadí.“
„Chcela som, ale po čase som sa začala cítiť zbytočná v tejto rodine. Nie je to ani rodina. Ja som sa ti to pokúšala povedať mami, nie raz ale vždycky si povedala že nemáš čas. A oci ty tak isto.“ Chvíľu som bola ticho no potom som pokračovala. „Koľko krát ste mi zavolali či nepotrebujem odvoz zo školy? Koľko krát ste mi zavolali že kde som alebo kedy prídem domov?  Ani raz.“ Povedala som. „Nevedeli sme že ti s tým až tak ublížime, prepáč nám to Becca. Sme hrozní rodičia..“ povedala moja mama. „Trvalo to dlho kým ste si to priznali.. ale aspoň ste si to priznali.“ Povedala som. „Je nám to strašne ľúto Rebecca..máš pravdu vo všetkom. Zaujímali sme sa len o našu prácu boli sme ňou zaslepení. Prepáč, prepáč.“ Povedala mama. „Vážne prepáč miláčik.“ Povedal otec. „Vynahradíme ti tých 5 rokov okej?“
Chvíľu som bola ticho a potom som prikývla. „Ľúbime ťa miláčik.“ Povedal mama a objala ma a potom aj otec. Ľúbime ťa som od rodičov už tak dlho nepočula. „Aj ja vám ľúbim.“
Chvíľu sme sa objímali a potom otec povedal. „Ale ako som si všimol ľúbiš aj niekoho iného.“ Povedal. Jeho tón bol pokojný. „Hej, vadí to?“ zahryzla som si do pery. „Ako by to mohlo vadiť? Už bolo na čase aby si si našla chlapa.“ Povedala mama a začali sme sa smiať. „A okrem toho, Toma poznáme dlho a viem že ste najlepší kamaráti a že by ti nikdy nijako neublížil. Ja som to videla, a bola to len otázka času kým začnete ku sebe niečo cítiť. Či veríš či nie, ja a tvoj otec sme boli najlepší priateľa od 11 tich a začali sme spolu chodiť keď sme mali 16 a odvtedy sme spolu.“ Povedala. „Wau, mami prvý raz mi rozprávaš o vašej minulosti.“ Bola som prekvapená. „Zaslúžiš si o nej vedieť.“ Povedal otec. Usmiala som sa a ešte raz ich objala. Chvíľku sme sa ešte rozprávali no potom sme odišli dnu. Vošla som do izby a na posteli sa vyvaloval Tom. „No čo je?“ spýtal sa. „Po sprche ti všetko poviem.“
Už ani neviem, koľkatý krát sa dneska sprchujem. Ale tak čo už. Nechcem smrdieť ani od chlóru ale ani od soli. Je to nepríjemný pocit. Zobrala som si čisté oblečenie a to mokré som položila na balkón aby sa usušila.


Po dvadsiatich minútach som vyšla z kúpeľne a sadla si na posteľ vedľa Toma. Všetko som mu povedala a boli sme obaja šťastní. Konečne je všetko v poriadku, ako Tom povedal. 

dúfam že sa vám časť páčila:$

10 komentárov: