#51 Pretancuj svoj život :)

Ďakujem za komentáre a prečítajte si tie slová na koniec! dôležité :)

Z pohľadu Emily:

„A sme tu.“ Povedal Simon a ukázal rukou na jedno miesto. Bol tam stan, veľký kameň na ktorom boli položené rôzne veci a ešte rôzne drobnosti. „Pekné.“ Povedala som. „Ako dlho si už tu?“ spýtala som sa ho. „Už asi mesiac..“ povedal. „A prečo?“ spýtala som sa. „To isté by som sa mohol spýtať aj ja.“ povedal. „Tak sadnime si a poviem ti to, a potom ti mne dobre?“ navrhla som. „Platí.“ Povedal a išiel ku stanu. „Neideš?“ spýtal sa. „Idem.“ Povedala som a išla som za ním. Tašku som si položila na kameň a sadla si na veľký list. To miesto sa mi zdalo najbezpečnejšie. „Tak, začni.“ Povedal. „Dobre“ povedala som a spojila prsty. „S Justinom sme sa chystali do L.A. aby sme boli trochu spolu, a samy. Cez turné bol Justin vždy na koncertoch, a vtedy sme nemohli byť spolu, tak mi podal že mi to týmto vynahradí. Veľmi som sa tešila, že budem s ním a ešte aj preto lebo v L.A. som ešte nebola. No a potom, sme išli na letisko kde nás už čakalo Justinove súkromné lietadlo.“ Prešla som si rukou cez vlasy a pokračovala. „Nasadli sme sa potom išlo všetko super. Pozerali sme film a potom zrazu udrel blesk. Obaja sme sa zľakli a Justin sa išiel pozrieť k oknu. Vrátil sa a povedal mi že je búrka. Potom prišli piloti a povedali že majú hroznú správu...“ povedala som a zatvorila oči. Videla som seba a Justina ako sa držíme sa ruky a bojíme sa čo bude...Otvorila som ich a pokračovala, no teraz už tichším a smutnejším tónom. „Povedali nám, že nevedia pristáť a že, je nádrž skoro prázdna....“ povedala som a oči sa mi naplnili slzami... „Ak nechceš nemusíš pokračovať, len mi povedz čo je s Justinom, žije?“ spýtal sa. „To je práve to čo neviem, povedal mi že skočí za mnou...“ povedala som. „Je mi ťa tak ľúto, neboj sa všetko bude v poriadku..“ povedal a pritiahol si ma k sebe. Objal ma. Bol to dobrý pocit, aj keď ho nepoznám...Po piatich minútach som povedala. „A ty si prečo tu?“ spýtala som sa. Už som až tak neplakala, ale za to slzy som v očiach ešte vždy mala. „Som na tom rovnako ako ty, len ja som išiel s rodinou na Hawai...“ povedal. „A tvoja rodina? Kde sú?“ spýtala som sa. „To neviem, nemám tu nič ako by som sa s nimi mohol zkontaktovať..“ povedal. „Lutujem ťa..“ povedala som. „Aj ja teba...ty si to proste nezaslúžiš aby sa ti takéto stalo. Ani Justin.... vy ste proste taký milý ľudia..“ povedal. „Si BoyBelieber?“ spýtala som sa ho. „Hej,,, prečo?“ spýtal sa. „Lebo viem že hater by takéto nepovedal..“ povedala som a usmiala sa. On sa tiež usmial. Potom sme sa rozprávali a ja som navrhla aby sme išli k oceánu, a tak sme išli. Tam bolo veľa kameňom a tak ma napadlo aby sme z nich vytvorili slovo H E L P. Možno nás takto nájdu. Ako poznám Justina, tak hneď ako sa pozbiera ma príde hľadať... Dúfam že to tak bude. 

krátka, o ničom.. viem len proste nemám čas. Nevedela som že budem amť také nabité leto.. A teraz ide tá velicceee zlá správa. Časť bude o dva týždne...Je to preto lebo som u babky a nemám notebook lebo zase mám mamu v nemecku a mamin priateľ sa s ňou chce rozprávať. -_-  Možno ak prídem domov s bicyklom a hodím vám cca. takú dlhú ako táto.. ale od piatka som u otca, v štúrove a tam ani nemám net a ani si nemôžem brať NB ... už čakám kým budem mať tablet, tam aspoň viem písať... no čo sa dá robiť. Ale potom budem doma týždeň čiže vtedy budú časti :33 21.7.-26.7. potom tábor :/ no... komentujte aj chcete, ale nemusíte :)