#53 Pretancuj svoj život :)

Deň druhý:

Skoro celý deň som strávila plakaním. Simon, bol ten ktorý mi pomohol. Povedal, že sa mu páčim len nechce zničiť môj vzťah s Justinom. Ja ho mám rada ako kamaráta. Nič viac. Ani kebyže nemám Justina, by som s ním nechodila. Okrem toho viem že je BoyBelieber, a má Justina nesmierne rada. Som mu sľúbila, že sa s ním raz stretne. Zvyšok dňa sme strávili pri vodopáde.

Deň tretí:

Už z rána som mala nesmierny hlad. Hneď som sa vybrala do lesa. Mala som chuť na banány ktoré som aj časom našla. Odtrhla som zo stromu a vybrala sa na cestu späť, no potkla som sa o niečo. Pozrela som sa tam a bol to had! Fuj, začala som bežať a vôbec som nevnímala že mi krváca noha, lebo som si ju buchla o kameň. Keď som bola už dosť ďaleko tak som spomalila a už len kráčala. Bože môj, ešte pred týždňom som bola v Atlante a teraz som tu na opustenom ostrove ktorý je plný takýmito zvieratami. Toto sa môže stať len mne! No a Simonovi :D Pripadám si ako vo filme.

Ostatné dni už neboli také zaujímavé, najviac času sme trávili pri jazere.  Dočítala som a zápisník odložila do tašky. Vypadla mi fotka s Justinom. Chytila som ju do ruky a oči sa mi naplnili slzami. „Zlato kde si...“ povedala som potichu. „Strašne mi chýbaš. Ja to už nevydžím. Bez teba, a tu?“ hovorila som. Pripadala som si ako jebnutá, veď predsa rozprávala som sa s fotkou. Bože, mne už prepína. Začula som nieči smiech zo zadu tak som sa otočila. Stál tam Simon a smial sa. „Prečo sa smeješ?“ nahnevane som sa ho spýtala. „No, že sa rozprávaš s fotkou.“ Povedal. Zmraštila som obočie a povedala. „Chýba mi. Za to, že to ty znášaš celkom v pohode, ja to nemusím.“ Povedala som. „Mne je takto dobre....“ povedal a sadol si. „A to prečo?“ prekvapene som sa spýtala. „Lebo doma som sa necítil dobre...“ povedal a osmutnel.  „Rozprávaj mi o tom.“ Povedala som. „Vlastne, ak chceš..“ povedala som. Prikývol a začala hovoriť..

Z pohľadu Justina:

Je to tu! Deň D. Deň keď ideme hľadať Emily. Dovtedy ju budem hľadať kým ju nenájdem. Už o šieste ráno som sa zobudil a hneď som sa išiel trochu osviežiť. Umyl som si tvár a zuby a potom si učesal vlasy. Išiel som späť do izby a vybral som si oblečko.  Obliekol som si čierne nohavice, sivo-ružové tričko (dole foto) a obul si supry. Zobral som si čiapku a slnečné okuliare. Toto bolo jediné oblečenie ktoré som tu mal, lebo som u Scootera. „Justin! Poď na raňajky.“ Zakričal mi Scooter. „Idem.“ Zakričal som a otvoril dvere. Vyšiel som a mal som to namierené do kuchyne. Bol som dosť smutný, a hlavne som sa bál. Čo ak ju nenájdeme? Nie, Justin mysli pozitívne.... „Dobré ráno..“ povedal som a sadol si ku stolu kde boli už prichystané raňajky. „Aj tebe.“ Povedal a sadol si oproti mne. „Vidím že si smutný... neboj sa nájdeme ju.“ Povedal Scooter. „Ale čo ak nie?“ povedal som a pozrel sa na neho. „Čo bude so mnou keď ju nenájdeme, čo bude!?“ spýtal som sa dosť hlasno, až som vrieskal. „Justin! Ukľudni sa chapče. Povedala ti to aj rodina predvčerom, nemáš sa báť. Modlili sa za teba a ty si sa modlil tiež. Ako si to ty povedal Believe.“ Povedal.. „Máš pravdu.“ Povedal som. „Prepáč, že som na teba kričal, ja som nechcel..“ povedal som. „To nevadí, máš na to právo. Si nervózny, chápem to. Ani ja by som to neznášal dobre, keby to bola láska môjho života, no vieš aj mne to je veľmi ľúto. Veď už patrí do teamu a dosť dlho, a mne je team ako druhá rodina..“ povedal Scooter.  Bol som ticho a len sa pustil do jedla. Keď som dojedol tak som sa poďakoval za jedlo a pomodlil sa. „Idem si pre mobil a môžeme ísť.“ Povedal som a odišiel. Odišiel som hore do izby kde som spal a vzal si mobil. Bolo 7 hodín ráno. Čo?! To už je 20.? Tak, dnes  má Emily narodeniny... :O Sakra! Už len kvôli tomu ju musím nájsť! Aj keby nemala by som ju išiel hľadať, ale teraz je to také výnimočné. Išiel som za Scooterom a povedla mu. „Vieš aký deň je dnes?“ spýtal som sa ho. „Utorok?“ spýtal sa. „Ale okrem toho.“ Povedal som. „20.?“ Spýtal sa. „No, ale vieš aký deň je dnes?“ spýtal som sa ho. „Nie.“ Povedal. „Dnes má Emily 18 narodeniny.“povedal som. „TO vážne?“ prekvapene sa spýtal. Prikývol som a usmial sa. „Kebyže ju nájdeme tak dostane najkrajší darček v živote.“ Povedal som. „Believe.“ Povedal Scooter a zasmial sa. „Ideme?“ spýtal sa. Prikývol som a otvoril dvere. Scooter zamkol dvere a spolu sme nastúpili do čierneho BMW.  Šofér nás zaviedol na miesto kde už stojí helikoptéra. My sme nasadli a s pilotmi sa dohodli.

Neskôr:

Už je 17 hodín! A ešte nič. Boli sme už na minimálne 20 ostrovoch a celé sme ich prehladali, no nič. Nedá sa čo robiť. Zrazu som uvidel jeden nový ostrov a dalo sa vidieť  že tam je niečo napísané. „Tam choďme!“ povedal som. Ako sme sa blížili som vedel prežítať to slovo.. HELP!

Z pohľadu Emily:

„Nikto ma nemá rád..“ povedal Simon. „Ja ťa mám rada.“ Povedala som. „Ako kamaráta.“ Dodala som a usmiala sa. "Ja viem, ale ja ťa mám rada viac ako kamarátku" povedal a naklonil sa ku mne. Odstrčila som ho a povedala. „Myslela som, že sme si toto už vyjasnili.“ Povedala som a postavila sa. „Ale no Emily, aj tak je veľmi pravdepodobné , že ho už nikdy neuvidíš.“ Povedal. Vtom som sa rozplakala. Odbehla som. „Ja hovorím len pravdu.!“ Zakričal. Ignorovala som ho a bežala. Sadla som si na pobrežie, neďaleko od toho kde sme napísali HELP, len tuto už boli stromy a tieň. Plakala som ako nikdy. Ako to mohol povedať! Debil jeden... a ešte si hovorí BoyBelieber a neverí svôjmu idolovi. Vtom som započula helikoptéru.... Možno bude všetko v poriadku! :O

:OOO možno to nie je Justin, alebo? :DDD ak máte logiku tka určite viete :DDD teraz ma nepodte zabiť prosím :D napísala som dlhú :*** zaslúžim si +10 kom. nie? :DD no tak baby, komentujte ako sa to páčilo :)))))))