#5 Summer Love :)

„Bože!“ hneď som zvreskla. Hneď som sa k nim priblížila a zistila som že je to Peťo. Ale ako?.. Potom som sa pozrela na lavičku kde sedel jeho kamarát a potom mi to došlo.  Oni sa zrejme vymenili. „Peťo?!“ prefackala som ho, no nič. „Bože von on ani nedýcha!“ povedalo jedno dievča za mnou. A vtedy som si to všimla. On... toto čo je? Spadol na zem a to by mu vyrazilo dych a teraz čo je? No nič... musela som mu dať prvú pomoc.

„Ďakujeme za pomoc slečna Meyerová.“ Povedala jedna vedúca. Potom mi tam ešte každý poďakoval no ja som sa cítila trochu trápne no mala aj motýliky v bruchu. Ja, Rebecca Meyer som dala prvú pomoc jednému z najkrajších chalanov z tábora! A áno, dala som mu aj umelé dýchanie! O môj bože! Išla som sa skoro zblázniť. Celá vytešená som išla po chodbe až som na niekoho narazila. „Prepáč.“ Povedala a pozrela na mňa. „To nič.“ Bola to Domča. „Čo si taká vytešená?“ spýtala sa ma. „No podľa teba.“ Zasmiala som sa.. „Jáj to...“ povedala a nezatvárila sa dva krát nadšene. „Niečo ti chcem povedať.“ Povedala a ťahala ma sadnúť si.  „No?“ spýtala som sa. Bála som sa čo povie.. „Peťa poznám z minulého roka z tábora. Je to sukničkár. Nezaľúb sa do neho... on je ku každej taký. Namotá si baby a potom ich odkopne..“ hovorila to tak uveriteľne ale mne niečo hovorilo že klame a závidí mi... „Ja neviem Domča...“ povedala som. „Nevadí, ja len nechcem aby si kvôli nemu trpela.“ Povedala a odišla.. Toto bolo na zamyslenie. Mám veriť mozgu.. alebo srdcu?

Mozog mi hovorí že má Domča pravdu ale srdce mi zas hovorí, že mi klame.. Môže byť že som sa zaľúbila?

„Poďte sem všetci!“ zakričal zrazu niekto dosť nahlas. To ma zobudilo z rozmýšľania. Okamžite som sa zdvihla a išla tam. Bol tam napchaný celý tábor. „Tak táboranti chcem vám prečítať dvojice ako budete na izbách.“ Povedala vedúca. Začala čítať mená a ja som už skoro išla zaspať no započula som svoje meno. „Rebecca Meyer a Katarína Kubecká. Vy budete na izbe číslo 129.“ Povedala. No super. Zobrala som si kufre a išla som hľadať našu izbu, ktorú som našla asi po 10 minútach. Otvorila som oči a predo mnou sa zjavila blondínka čo mala vlasy asi po pás. Bola pekná ale mne pripadala moc umelá. „Ahoj..“ potichu som sa jej pozdravila a položila kufre na zem. Pozrela sa na mňa a prezrela si ma od päty až po hlavu. „Ahoj.“ Povedala a odišla do kúpeľky. C-h.. Namyslená. Zamyslela som sa a vošla do spálne.  Wow! Tá bola ale pekná. Hneď som zahliadla dve postele ktoré boli ďaleko od seba! Ešte pekné! :) Bolo to všetko také pekné. Sadla som si na svoju posteľ, vlastne dúfam že to je moja lebo na druhej má tá baba veci. Otvorila som skriňu a vybalila sa. Trvalo mi to asi pol hodinu. Medzitým som prehodila pár slov s Kate, ona mi prikázala aby som ju tak volala. A zistila som, že je úplné taká ako som povedala,hh! :) Zrazu som počula ako chodí niekto po chodbe a kričí nástup! Čo sa deje? Pozrela som sa na čas a bolo sedem hodín večer. Už? Ako rýchlo to prešlo.  Prečesala som si rýchlo vlasy a išla som za ostatnými. Pri recepcii nás čakal jeden vedúci ktorý bol strašne zlatý. Mal kučeravé hnedé vlasy a vyzeral tak na 20rokov. Povedal, že máme ísť za ním tak sme poslúchli. Išli sme hore po schodoch a ocitli sme sa v nejakej miestnosti. Volalo sa to Retro Bar. Vyzeralo to ako miesto pre nejakú Disco, asi tu budú párty. Zrazu si každý sadol tak aj ja som si sadla na gauč a pozrela sa do prava. Chcela som zistiť kto vedľa mňa sedí. Bol to on, Peťo, a na tvári mal úsmev keď ma uvidil. Veď ho nezobrali na ambulanciu? Že by sa už vrátil. „Ahoj.“ Povedal potichu a usmial sa. „Ahoj.“ Povedala som a sledovala vedúcich ako sa tam pred nami zoradili. Každý sa nám predstavil a potom každý vedúci prečítal zoznam deciek ktoré bude mať on. Keď ma prečítal ten pekný vedúci tak som neverila svojim ušiam. Hm.. aspoň mi to polepší tábor. Všimla som si, že som v skupine s Domčou. Prišla ku mne a objala ma. „Aspoň niekoho tu poznám.“ Povedala a začali sme sa smiať. „Domča ticho.“ Povedal. „Ty ho poznáš?“ zašepkala som. „Z minulého roka.“ Povedala a ja som prikývla. Všimla som si že ani Kate, ani Peťo ale ani Maťo neni so mnou v skupine. Boli tu taký ktorých som vôbec nepoznala. Bolo nás 15. A dokopy bolo 7 skupín. Čiže ak v každej skupine ich je 15 tak v celom tábore nás je.........105. Trvalo mi to dosť kým mi zapne mozog. Potom nám tam ešte povedali pravidlá a povedali, že zajtra ráno je budíček o ôsmej, potom rozvička a potom o 8:45 majú raňajky 1. 2. a 3. Skupina. My sme tretia skupina. A Peťo je v 1. Čiže ho uvidím na raňajkách. Ani neviem prečo ale tešila som sa. Potom sme mali takú malú „zábavku“. Pustili nám hudbu a my sme sa bavili. Celý čas som tancovala s Domčou no motali sa okolo nás aj pekný chalani. Domču som si strašne obľúbila, a bojím sa že si ju až moc obľúbim a nebudem ju vedieť o dva týždeň opustiť. Zrazu ma niekto chytil za boky na čo som hneď reagovala a otočila som sa. Stál tam Peťo. „Urobil som niečo zlé?“ zaškeril sa. „Nie..“ zasmiala som sa. A nastalo trápne ticho. „Ďakujem za to, že si ma zachránila.. ja som vôbec nevedel že čo sa deje ani to ako si mi pomohla,.. to my už povedali kamoši.“ Povedal a ja som sa začala červenať.  On si to hneď všimol a objal ma okolo pásu.  Usmial sa na mňa potom mi dal letmú pusu. „Toto je za to že si mi pomohla.“ Povedal a vyparil sa. Tento chalan mi príde ako romantik a zvláštny človek..ale neriešim, mne sa páči to je hlavné <3 Zrazu ma niekto chytil za ruku odtiahol preč. Domča.. Odtiahla ma až von a povedala. „Si ty normálna?“ spýtala sa. „Čo som zase urobila?“ spýtala som sa. „Prečo na mňa nepočúvaš? Veď dobre, ty to zistíš a budeš trpieť.. Ale ja sa na teba za to nebudem hnevať...ja len nechcem aby si trpela, ty si dobrý človek...“ povedala a odišla. 

ako sa vám to páčilo ? :D aj vám príde ten chalan zvláštny? :D no neprezrádzam :DD ešte sa to len začína :DDDD komentujte :D a čítajte :DDD

Doms and Becca :3