štvrtok 19. septembra 2013

#7 Summer Love :)


Pozrela som sa mu do očí, a boli plné hnevu. Wau, Dominika mala vážne pravdu, on obraňuje svoj oddiel. Myslím , že budeme dobrý kamaráti, veď neni o veľa rokov starší než ja.
Začal tam na ňu vykrikovať nech sa uvedomí a tak, ale robil t z mierou. Nechcel aby ho vyhodili z tábora. Hneď ako odišiel tak tá suka na mňa nahodila zabíjacky pohľad. „Ak toto ešte raz urobíš!“ povedala a postavila sa. Mala namierené ku mne. „Tak čo bude,? Zabiješ ma?“ spýtala som sa a usmiala sa. „Niečo horšie, veď ty to zistíš..“ povedala a zmizla v kúpeľni. Hah, tak jej treba. Zobrala som si mobil zo stola a hodiny ukazovali 23:47. No pekne a zajtra budíček o ôsmej. Počkám kým ešte táto príde a potom pôjdeme spať. Zatiaľ som vyšla na balkón a obzrela som sa či ešte niekto tam je. Neuvidela som nikoho len Domču. Izbu mala o poschodie nižšie a o dve izby ďalej. Sedela na lavičke ktorú mal každý balkón a hrala sa na mobile. „Čo robíš?“ spýtala som sa jej. Vystrašene pozrela na mňa a potom povedala. „Bože, vieš ako som sa ťa zľakla? Zatiaľ tu nebol nikto, si vieš predstaviť ten strach.“ Povedala a potom sa zasmiala. „A ináč si píšem s kamošom.“ Povedala. „S kamošom.“ Ukázala som úvodzovky a povedala. „Jasné chápem.“ Povedala som a zasmiala sa.  „Nie to je vážne len kamoš, a on má aj tak babu..“ povedala. Znelo to ako keby tej babe závidela. „Chcela by si byť ty tá baba s ktorou chodí?“ spýtala som sa. Pozrela sa na mňa  a povedala. „Podľa mňa by sme to nemali riešiť takto cez balkóny.“ Povedala a zasmiala sa. „Veď každý nás môže počuť.“ Povedala. „Vieš Domča, poznám ťa deň ale rozumiem si s tebou ako keby sme sa poznali už dlhé roky.“ Povedala som. „Nápodobne.“ Povedala.  Chvíľu sme sa ešte rozprávali ale potom sme už boli obe unavené tak sme išli spať. Našťastie tá suka už spala, tak som mala kľud. Nastavila som si budík na 7:50. Viem budík je o ôsmej ale rozvička už o 8:20 a ja sa musím pripraviť. Rozcvička bude trvať asi tak 15 minút a potom mi už o trištvrte ideme na raňajky a potom nám ešte povedia čo bude.
Mobil som si položila pod vankúš a ľahla si. Zakryla som sa teplou prikrývkou a zatvorila oči. Pomaličky som zaspala.
Ráno ma zobudil môj budík, ktorý som hľadala dosť dlho bo bol niekde strčený pod vankúšom. „Ty suka! Stíš to!!“ zakričala na mňa Kate. „Bože no, nevrešti na mňa!“ povedala som a pesničku vypla. „Zo všetkým máš problém, ukľudni sa už prosím ťa.“ Povedala som. „Ja nemám zo všetkých problém, ja mám problém iba z tebou!“ povedala a zakryla sa plachtou a ďalej spala. Dobre, mňa to nezaujíma. Postavila som sa z postele a vošla do kúpeľky. Tam som si umyla tvár a zuby. Potom som si prečesala vlasy a nalíčila sa. Dala som si korektor, púder, špirálu, ceruzku a lesk na pery. To používam každý deň. Potom som vyšla a vybrala som si niečo na cvičenie. Hm,, čo keby si dám dlhé legíny, conversky a voľnejšie tielko? Nebude mi teplo? Pýtala som sa sama seba a potom ma napadlo riešenie. Práve som chcela ísť pre mobil keď sa dvere zrazu otvorili a počula som hlas Pala. Bože, ešte ma nevidel ale ja som tu v nohavičkách. Rýchlo som vytiahla prvé gate čo mi prišli pod ruku a obliekla som si ich behom sekundy. Keď ma uvidel tak som si už presnelen upravovala. „Dobré ráno.“ Pozdravila som sa mu a on sa usmial. On sa nám už pre chvíľkou zdravil. Vedúci takto chodia a oznamujú, že je budíček.

On potom išiel zobudiť Kate a ja som sa zatiaľ pozrela na počasie cez mobil. O 9:00 má už byť 29 stupňov. Ale už od 11 má byť vyše tridsaťpäť. Tak som sa rozhodla že si na sebe nechám kraťase ktoré som mala na sebe. Boli to bledoružové a postupne sa ztmavšovali. K tomu som si zobrala biele voľné tielko a biele vansky. Urobila som si vysoký cop a pozrela na čas. Bolo 8:15. Tak som si odložila mobil do skrine medzi šaty aby mi ho tá suka nenašla a odišla. Samozrejme som si vypla aj zvuk aj vibrovanie aby nič netušila. Dole schodmi som stretla veľa ľudí, a aj sa mi pozdravili. Ani som ich nepoznala. Stretla som aj Domču s jej bratom. S nimi som potom pokračovala. Išli sme na rozvičku kde sa pomaly nazbieral celý tábor. A rozvička sa mohla začať. Milujem cvičenie.


Práve sedím na raňajkách. Sedím pri štvormiestnom stole. Ja, vedľa mňa Dominika, a oproti mne Palo. Preto sedíme takto lebo sme jedna skupina a vedľa nás je ešte pár stolov kde sú naši ostatný. Celý čas, no skoro čas sa pozerám na Peťa. Bože on je taký zlatý. Celý čas sa usmieval a raz sa aj na mňa pozrel, presne vtedy keď som sa na neho pozrela a usmial sa.. :)

tak neskoro, kľudne ma zabite aj tak už nemám reason to life....ale to nechajte tak a neriešme to . tak dúfam že sa vám páčila týchlo som ju napísala ale už moc času nemám. pýtali ste sa na Kloe II. to som zrušialk nebavilo ma to, je mi to ľúto.... :/ ďalšiu neviem kedy dám ale na pretancuj asi zajtra (??) zajtra idem na 1D This is us -_________- nehovorte mi nič prosím nemám ich rada ale kvôli kamoške musíím -_- ja tam nechchem ísť :DDDDD prosíííím :D ale už aj lístky máme aj všetko no nevadí :D ale na biebera by som šla skôr no nechejem tak :) prosím komentujte :D


7 komentárov:

  1. No nadherná je :D aj ked po dlhsom čase ale predsa
    :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pekná časť :) A nehovor, že nemáš dôvod ďalej žiť, pretože sa objaví stále nečakane :) To poznám :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Boží část! :)... Neomlouvej se.. každý má problémy a přece tě nezabijeme kvůli tomu, že je máš taky.. Vždy se dá najít důvod k životu:) Věřím, že ho najdeš! :) Bude to dobrý! Uvidíš:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super! :) A neříkej že nemáš už žádný důvod:) Najde se:)..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Každý z nás ma problémy :( ale všetko sa časom vyrieši :) neboj sa :) ... a k časti: krásne:)len tak ďalej:)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jedným slovom T.O.P ;) ...píšeš úžasné príbehy, len tak ďalej :))

    OdpovedaťOdstrániť