#8 Summer Love :)

Raňajky ubehli celkom rýchlo. Potom nás poslali na izby, lebo ďalšie skupiny ešte nejedli. Ešte pekné , že Kate je medzi tými skupinami ktoré idú jesť v poradí ako druhý. Čiže na izbe budem teraz sama. Vošla som do izby a presne vtedy sa už Kate obúvala. „Čo je na raňajky?“ spýtala sa milo. Milo, ? Ona vie byť aj milá? Prišlo mi to zvláštne. „Švédske stoly.“ Povedala som a obišla ju. Sadla som si na posteľ a hľadala mobil. No pod vankúšom nebol. Potom som si spomenula, že som si ho dala do skrine. Sakra, a teraz tam je hentá. No počkám kým odíde. Ľahla som si na posteľ a na chvíľu zatvorila oči. Započula som buchnutie dverami. Konečne odišla. Postavila som sa a ihneď išla ku skrini. Otvorila som ju a mobil vybrala. Pozrela som sa na čas a bolo 8:55. Hm.. komu zavolať. Tommie by spal? Možno ho zobudím.. hah. Presne to potrebujem, aj minule ma on zobudil a to o 1 ráno, a som mu aj povedala, že mu to vrátim. Neváhala som ani minútu a vytočila jeho číslo. „Ano?“ povedal ospalým hlasom. Aha, ja som ho zobudila. Yesss. „Ahoj Tommie, prepáč ale zobudila som ťa?“ potichu som sa zasmiala. „Dá sa tak povedať.“ Povedal a zívol si. „Ako sa máš?“ spýtala som sa ho. „Celkom fajn, rozhodli sme sa, že tu prespíme. Tu pri jazere.“ Povedal. Ach jaj škoda, že som tam nebola. Mohla byť haluz. „Chýbala si tu..hlavne mne. Veď si mi ako sestra, ktorú som už dávno videl.“ povedal po chvíli. Vzdychla som si a povedala. „Ja viem, že som tu nebola, ale ja ti to vynahradím. Nabudúce určite pôjdem s vami..“ povedala som. „Tak to dúfam, taká sranda bola.“ Povedal. „Dobre nemusíš mi to opisovať, bo sa ešte rozplačem, že som tam nebola.“ Povedala som a zasmiala sa. „Dobre no.“ Povedal. „A čo s Milly?“ spýtala som sa potichu. „Neviem, povedal som jej že jej odkazuješ že ti to je ľúto a potom odišla na prechádzku a keď sa vrátila tak už ani neprehovorila. Vážne neviem čo do nej vošlo, dalo sa vidieť, že dlho rozmýšľala. Skúsim sa jej to spýtať dobre? Potom ti zavolám.“ Povedal. „Okej dohodnuté.“ Povedala som a zrazu niekto zaklopal. „Počuj ja už idem, ináč to zobudene to máš za to veď vieš. To zavolanie o jednej.“ Zasmiala som sa a išla smerom ku dverám. Otvorila som a stála tam Domča. Ukázala som nech vojde a nech je ticho. „Dobre vieš ako to bolo.“ Povedal. „Dobre no, prepáč. Tak ahoj.“ Povedala som a čakala na jeho odpoveď. „Ahoj, a dávaj si na seba pozor, nechcem aby ťa priniesli späť celú dolámanú.“ Povedal a zasmial sa. „Tak čáu.“ Povedal a ja som zložila. Mobil som položila na stôl a sadla si oproti Domče. „Kto to bol? Nerozumiem veľmi po nemecky, čiže tak.“ Povedala. „Bol to môj najlepší kamarát.“ Povedala som. „Aha jasné, kamarát.“ Povedala a naznačila úvodzovky. „Ale vážne len kamarát.“ Povedala som. „Verím ti, ak aj ti mne budeš veriť. Aj ja som volala len s kamarátom.“ Povedala. „No ale to je iné, ty ho chceš a ja by som s Tommim nedokázala chodiť, je mi to ako brat.“ Povedala. „Čiže sa volá Tommie?“ povedala a zasmiala sa. „A pekný je?“ spýtala sa a čo som sa zasmiala. Zobrala som mobil zo stola a odblokovala ho. Začala som jej ukazovať naše spoločné fotky. Celý mobil mám zaplnený nimi. Mám zvlásť album aby som ich nemusela hľadať. „Aww, ten je ale na zožratie.“ Povedala a zahryzla si do pery. „Nepreháňaj, to len na fotkách je taký pekný.“ Povedala som. „O tom dosť pochybujem.“ Povedala. „No dobre, máš pravdu je strašne zlatá ale o sto krát je milší a šialenejší a to na ňom zbožňujem. Sme strašne rovnaký a preto sme kamaráti už strašne dávno. Je to človek, ktorý nie je môj kamarát len kvôli tomu že máme veľa peňazí krásny dom, auto a tak..“ povedala som a zamyslela som sa. Pamätám sa na jedno dievča. Volala sa Ally. Prisťahovala sa so svojimi rodičmi až z Anglie. Bývali vedľa nás v menšom dome. Bolo to už dávno, asi pred 2,5  rokom. Teraz na tom mieste je veľký dom kde býva jedna namyslená baba. No dobre vráťme sa k Ally. Prvý deň keď sa prisťahovali tak nás hneď navštívili s koláčom. Bolo to od nich strašne milé, ale vtedy sme ešte nevedeli, že prečo sú k nám taký milý. Potom sme to zistili. Bolo to iba kvôli našim peniazom. Mohli by ste nám toľko a toľko požičať? A jasné, že to potom nevrátili a zmizli. Otec bol strašne nahnevaný, chcel ich udať na políciu ale mama mu povedala, že netreba. „Haló! Zem volá Beccu.“ Povedala Domča a zakývala rukou pred mojou tvárou. „Ou prepáč zamyslela som sa. Čo si hovorila?“ spýtala som sa. „No že, dúfam..“ povedala a povzdychla si. „že si nemyslíš, to aj o mne.“ Povedala. „Bože ty.“ Povedala som a zasmiala sa. „Ako by som si to mohla o tebe myslieť.“ Povedala som. „Dobre, ja som sa len pýtala, a ďakujem, že my veríš.“ Povedala objala ma. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali kým neprišla Kate. „O päť minút je nástup.“ Povedala. „Ja ešte musím ísť na izbu.“ Povedala. „Môžem ísť s tebou?“ spýtala som sa. Nechcela som tu ostať s Kate. „Jasné.“ Povedala. Chcela som si zo sebou zobrať aj mobil ale povedala mi, že to vedúci moc nemajú rada. No ja som ho aj tak rýchlo zobrala a ona si to všimla až pred dverami. „Nepovedala som ti niečo?“ spýtala sa so smiechom. „No len, či by som si ho nemohla nechať u teba, bojím sa, že mi tá suka niečo urobí.“ Povedala som. „Jáj tak dobre.“ Povedala. Usmiala som sa a spolu sme išli do jej izby. Vošli sme a predo mnou sa objavila krásna izba. Bola iná len v tom, že tam bola jedna manželská + jedna. „Vy ste traja na izbe?“ spýtala som sa. „Nie iba ja a brat.“ Povedala. Vošla som do spálne kým ona išla do kúpeľky. Sadla som si na gauč a vôbec som si nevšimla, že v tejto izbe je ešte niekto okrem mňa až kým neprehovoril.  „Ahoj.“ Ozval sa nejaký chalan. Ja som sa zľakla a skoro dostala šok. Obzrela som sa až kým som nezbadala osobu ktorá sa ozvala. Moje oči zahliadli Maťa. „Vieš ako som sa ťa zľakla?“ povedala som. „Prepáč.“ Povedal a zasmial sa. „Čo je také smiešne?“ spýtala som sa ho. „Nič len neviem ako si, si ma nemohla všimnúť.“ Povedal. „Dobre no, ja za to nemôžem, že som slepá.“ Povedala som.  Usmial sa a pozeral sa na mňa. Vôbec mu to nevadilo, že o tom viem. Až teraz som si všimla že je na zožratie. „No, v ktorom tíme si ty?“ spýtala som sa. „No vo 4.  A ty si s mojou sestrou, že?“ spýtal sa. Prikývla som sa a potom presne prišla Domča. „No poďme už, podľa mňa už máme nástup.“ Povedala a tak sme sa obaja postavili a išli.

Na nástup sme prišli včas. Každý je zoradení a čakáme na to čo povedia vedúci. „Tak táboranti dnes vás čaká dlhý deň. Ako prvé si vytiahnete farbu podľa ktorého budete mať pomenovaný tím. Potom sa budete zoznamovať, a to bude trvať až do obeda. A po obede na vás čaká prekvapenie.“ Povedal. No super, už sa veľmi teším. „A teraz poprosím z každého tímu jednu osobu ktorá príde a vytiahne jednu farbu. Zhodli sme sa v tom, že pôjde Dominika. Išla v poradí tretia, keďže sme tretia skupina zo siedmich. „Tak tretí od dneska ste modrí.“ Povedal jeden vedúci. No super, tak ma to zaujíma.

Celý čas sme sa rozprávali a potom som konečne zistila ako sa volajú členovia našej skupiny. Potom sme odišli na obed a ešte pred oddychom nás zavolali a povedali nám čo budete robiť ako dopoludňajší program. Balónová vojna.. 

páčila sa? nie/ áno? :D vyjadrite svoj názor :) čo sa vám tam nepáči, typi a tak :) rada si vás vypočujem a ďakujem za tie krásne komentáre :)