#15 Summer Love :)

Ďakujem za komentáre, máte sa na čo tešiť :*

Oprela som si hlavu o sklo a snažila sa byť nenápadná. Ja ho proste nechcem vidieť. Keď som sa pozrela späť tak sa na mňa pozeral. „Becc..“ prehovoril potichu. „Je mi to tak ľúto.“ Povedal. „Ehm.. ja hneď prídem.“ Povedala Domii a odišla. Ja ju za to ešte zabijem! „Nevedel som ako mám prísť za tebou. Celý čas si sa bavila a bláznila sa a ja som sa ten celý čas na teba pozeral a chcel sa ospravedlniť... ale nevedel som ako.“ Hovoril. „Mohol by si ma nechať na pokoji, a sadnúť si niekde inde? Nie som na teba ani na tvoje sprosté reči zvedavá. Tak ahoj.“ Povedala som a vytiahla mobil z vačku. Začala som sa venovať mobilu a nevšímať si Peťa. Po piatich minútach som sa pozrela na miesto kde sedel on, a našťastie tam už nebol.  O chvíľu sa vrátila Domča a začala sa vypytovať čo sa dialo. Všetko som jej vysvetlila potom sme už len tak kecali a fotili sa. Cesta netrvala dlho, len asi hodinu a pol. Keď sme vystúpili tak nás ešte čakala 5 minutová cesta peši do lunaparku. Aj tá ubehla dosť rýchle. Vedúci zaplatili a my sme mohli vojsť. Bola 1 hodina. O 7 večer máme mať nástup pred jednou budovu ktorá bola hneď pri vchode. Wow, budeme tu 6 hodín. Keď už aj vedúci odišli tam sme s Domčou išli k mape a pozreli sme ju. „Môžem sa k vám pridať?“ spýtal sa Maťo. „Jasné braček. Veď aj tak máš pri sebe peniazeee.“ Povedala Domča a zasmiala sa. „Si, si tým vedomá že sa tu zadarmo môžem hojdať? Veď to máš v vstupenke.“ Povedala som. „No, ja viem ale tak jedlo..“ povedala som smiechom. Chvíľu sme boli ešte pri mape a potom sme už išli na horskú dráhu .Postavili sme sa do radu a čakali. Keď sme boli konečne na rade tak sme si všetci traja sadli dopredu. A to úplne dopredu. Ja som sedela v strede lebo som neznášala byť na kraji. Keď sme sa pohli tak mnou prešiel mráz. Hneď som oľutovala že som si sem sadla. Najprv sme išli hore, a to dosť vysoko. Pozrela som sa zle a začalo mi byť zle. Bože! Zatiahla som brucho a nedýchala. Keď sme sa pustili dole tak som to nevydržala, a začala som kričať ako každý ostatný. Keď to konečne skončilo tak som mala chuť pobozkať zem! Ale vážne. Pozreli sme si fotky a keď som uvidela ako tam vyzerám tak som sa začala smiať. Bože! Veď je to hrozné! No a oni si tú fotku kúpili aby ma mali čím vydierať. „Vy ste debili.“ Povedala a zasmiala sa. Potom sme išli ešte raz! Ale až neskôr. Stihli sme ísť skoro na všetko. Nebolo tu tak veľa ľudí, ani neviem prečo. O piatej sme si sadli do nejakého bufetu či čo to bolo a najedli sme sa. Celý deň bol tak úžasný, mám milión fotiek a veľa zážitkov. Do tábora sme sa vrátili na deviatu. Hneď ako som prišla na izbu som zaspala.

Zobudila som sa a obzrela sa. Na posteli sedel len Maťo. „Koľko je hodín?“ spýtala som sa. „Pol jedenástej.“ Odpovedal mi. „A ty prečo nespíš? A kde je Domča?“ spýtala som sa a pozerala na neho „Domča pomáha vedúcim pripravovať dačo.. a ja som proste nevedel zaspať.“ Povedal. „A prečo?“ spýtala som sa. „Myslel som na jedno dievča..“ povedal a usmial sa. „Hej? Povedz mi niečo o nej.“ Povedala som. „Je veľmi zábavná a krásna ale o to ne ide. Má krásne oči a jej úsmev a smiech to je jedna dokonalosť.“ Povedal. Prikývla som a sadla si k nemu. „A páči sa mi.. ale neviem ako jej to povedať..“ povedal. „Ou..tak.. prečo jej to nevieš povedať, bojíš sa?“

„Bojím sa, že ma odmietne..“ povedal.

„Toho sa nemusíš báť. Určite by žiadna baba neodmietla takého pekného chalana ako si ty..“ povedala som a usmiala sa na neho. „Myslíš?“ spýtal sa. „Ja to viem.“ Povedala som a usmiala sa na neho. „Ináč kto je to dievča?“ spýtala som sa zo zvedavosti. „Ty..“ povedal po chvíli. Ostala som v šoku a pozrela sa na neho. „Si to ty..“ povedal. „Ja?“ prekvapene som sa spýtala. „Ale ako prečo?“ Bola som zmätená. „Vidíš práve pre toto som si to nepovedal.“ Povedal a už sa chcel zdvihnúť. Zabránila som, tým že som mu chytila ruku. „Nechoď, ja len..“ povedala som a pozrela na neho. „Neviem čo mám robiť.“ Povedala som a on ma objal okolo pásu. „Urob ma šťastným.“ Pozrel sa na mňa. Zamyslela som sa na chvíľku a vtedy som si uvedomila, že to musím urobiť. Jemne ma pobozkal a pritiahol k sebe bližšie.

„Becca! Vstávaj.“ Zakričala Domča. Takže to bol len sen!

kľudne ma zabite :DDDDD ale proste to som nemohla urobiť :DDDDD dúfam že sa vám páčila a ako vidím znovu komentáre :* som strašne šťastná <33 +10 komentárov. Vyjadrite svoj názor na dosťťť dlhýý komentár :D <3 #VikiBelieber :D