#73 Pretancuj svoj život :)

Túto časť chcem venovať jednej osobe na ktorú sa vždy môžem spoľahnúť pri písaní častiach :3 Janče :3333 najviac ju venujem jej ale aj vám :* ďakujem za komentáre :) máte dlhú časť :) 

Ráno  som sa zobudila ako mi niekto hladká tvár. Bol to taký príjemný pocit. Usmiala som sa a potom si zívla. Pomaly som otvorila oči a zahliadla Justina. „Dobré ránko.“ Povedal a vlepil mi bozk na pery. „Aj tebe.“ Povedala som a ponaťahovala si ruky. „Odkedy si hore?“ spýtala som sa ho. „Už asi hodinu.“ Povedal. „A čo si zatiaľ robil?“ spýtala som sa. „Pozeral som sa na teba, ako zlato spíš. A... kukni si twitter.“ Povedal. Vystrašene som sa na neho pozrela a hneď si zobrala mobil zo stola. Išla som rýchlo na twitter a zahliadla fotku ktorú pridal Justin. Som na nej ja ako spím. „Preboha, veď tam vyzerám ako spiace prasa.“ Povedala som. Justin sa na mňa škaredo pozrel a zobral mi mobil z ruky. „Vôbec tam nie si škaredá.“ Povedal. „Ako myslíš. Ale ak na mňa budú hejty ako vyzerám, tak si ma neželaj.“ Povedala som a odkráčala do kúpeľni. Umyla som si tvár a keď som vyšla tak som sa obliekla do toho, v čom som bola včera.  Justin už v izbe nebol, bol zrejme dole. Keď som bola hotová tak som aj ja zišla k nim a spolu sme sa naraňajkovali. Rozlúčili sme sa s Ryanom a odišli ku Justinovým starým rodičom.

O pár dní neskôr:

Práve sme prišli domov z Kanady. Bolo tam super, až na ten incident. Caitlin sme už nestretli, chvála bohu. Justinovi starý rodičia sú veľmi super, a veľmi som si ich obľúbila, keďže mne už ani jeden starý rodič nežije, ale to je zas iná príbeh. Aj let prebehol super a teraz sme pred domom a pomáham Justinovi vybrať tašky z auta.

Všetky tašky sme vybrali a taxík odišiel. Zobrala som si pár tašiek a odišla ku dverám. Uvedomila som si, že nemám kľúče. Počkala som na Justina a on odomkol. Predo mnou sa objavila sála v strede so schodmi a s pár dverami. Domov, sladký domov. Tašky som nejako zobrala po schodoch hore do izby a ľahla si na posteľ. Bola som unavená z toho letu, až som zaspala.

Zobudila som sa o druhej poobede. Fíha, spala som dve hodiny. Obzrela som sa a naokolo už neboli žiadne tašky. Postavila som sa ustlala posteľ. Ale veď ja som sa ani nezakryla, alebo? Možno to bol Justin. Nie, určite to bol Justin. Rozostrela som žalúzie a hľadala Justina. Pozrela som sa aj do šatníka kde som si všimla prázdne kufre. Čiže Justin už všetko vybalil, alebo dal prať. Celé horné poschodie som prehľadala no nenašla som ho. Ani na prízemní, ani na záhrade nebol. Pohľadala som svoj mobil no nenašla ho. Napadlo ma, že by mohol byť v kabelke. Rýchlo som si ju našla a vytiahla z nej mobil. Zavolala som Justinovi no on nedvíhal. No nič, budem musieť počkať. Vošla som do šatníka a obliekla si dlhé čierne tepláky a biele tielko. Mobil som si odložila do vačku a odišla do kuchyne ktorú som zbožňovala už odvtedy, ako som ju prvý raz videla. Zišla som po širokých schodoch a zabočila do pravda do kuchyne. Bolo to tu všetko tak krásne zariadené. Bol to tak veľký dom a bolo to tak veľké ticho. No nič, odišla som do kuchyne a mobil položila na stôl. Pustila som hudbu a pozrela sa na chladničky čo v nej je. Bola skoro prázdna, no potom som otvorila mrazničku a zahliadla v nej mrazené hranolky a jarné závitky. Hm..., dneska to bude tak čínske. Všetko som pripravila a začala variť.  Mala som to hotové za dvadsať minút, a práve vtedy prišiel niekto. Vo vchodových dverách stál Justin na rukách s Tuts. „Ahoj.“ Išla som k nemu a objala som ho. „Bože, ja si mi chýbala.“ Zobrala som si mačičku na ruky a začala sa s ňou hrať. „A ja som ti nechýbal?“ spýtal sa smutne Justin. „Ale áno aj ty.“ Povedala som a pobozkala ho na líce. Justin sa vyzul a potom sa spýtal. „Čo to tu tak vonia?“ spýtal sa. „Uvidíš. Idem prestrieť stôl.“ Povedala som a odišla aj s mačkou na rukách. Položila som ju na zem a do misky jej naliala mlieko. Dúfam, že ešte nie je po záruke. Umyla som si ruky a potom prestrela stôl. Justin mi s tým pomohol, aj keď som mu to nedovolila. Chcela som to urobiť sama. Priniesla som jedlo, ktoré som položila na stred stola. Justin sa hneď usmial keď uvidel čo som priniesla. Ja som sa na tom len zasmiala a sadla si. Zistila som, že Tuts bola u Scootera ktorý sa o ňu staral.

Po tom ako sme sa najedli sme sa rozhodli že sa pôjdeme prejesť na pláž. Veď je len pol štvrtej. Obliekla som si letné šaty a sandále. Svoje dlhé hnedé vlasy som si rozpustila. Aha, nestihla som vám to oznámiť, tak vám to hovorím teraz. Predposledný deň v Kanade som si zafarbila vlasy na hnedo a predĺžila si ich. Veľmi sa mi to páči a Justinovi tiež. Povedal, že  s tým vyzerám staršie. A povedal aj, že som sa mu páčila aj ako blondína, ale aj teraz sa mu páčim. Fotku som pridala na twitter a dostala som veľa pozitívnych komentárov ktoré ma veľmi potešili.  Odišla som do kúpeľni kde som si obočie zafarbila na hnedé, lebo moje prirodzené je také bledohnedé , ale aj s tou hnedou to vyzeralo super, a nevyzeralo to umelo. Urobila som si tenkú linku a dala si jednu vrstvu špirály. Keď som bola hotová tak som vyšla dole do sály kde bolo jedno veľké zrkadlo. Odfotila som sa a fotku hneď pridala na instagram. O chvíľu prišiel hotový Justin a chytil mi jemne ruku. Usmiala som sa a spolu sme odišli do garáže, kde parkovalo Justinove auto. Nasadli sme a za päť minút sme už boli pri nejakej pláži. Asi bola menej známa, lebo tam bolo veľmi málo ľudí. No nevadí, o to lepšie nám. Vystúpila som a počkala na Justina kým zamkol auto. Spolu sme zišli po malej cestičke až na pláž. Išli sme na úplný koniec kde nebol nikto. Cestou tam, k nám prišlo malé dievčatko s ktorou sme sa s radosťou odfotili. Keď sme prišli na koniec tak som uvidela malú lavičku hneď pri vode. Vyzula som si sandále a sadla si na ňu. „Je to tu krásne však?“ spýtal sa Justin keď si prisadol. „Hej je, bol si tu už?“ spýtala som sa ho. „Zvykával som sem chodiť, keď som potreboval byť sám a rozmýšľať. Viem, nie je to práve dobré miesto na rozmýšľanie pre niektorých ale pre mňa to bolo.“ Povedal. Usmiala som sa nad ním a hlavu oprela o jeho plece. Práve som zatvorila oči, keď som pocítila ako sa Justin chce postaviť. „Kde ideš?“ spýtala som sa ho. Nepovedal nič, iba ma niekde ťahal. Chcela som si zobral sandále z lavičky ale povedal, že sa hneď vrátime. Išla som za ním, no stúpila som na nejaký kameň a ten mi porezal nohu. „Aučč..“ povedala som. Justin hneď vypleštil oči ale keď uvidel, že to ani tak nekrváca tak mu odľahlo. Vybral nejaké vreckovky ktoré mal v nohaviciach a podal mi ich. Zdvihol ma na jeho ruky a bral ma tam kde chcel. O chvíľu bol pred nami nejaký strom. Bolo tam vyrytých veľmi veľa mien v srdiečkach. „Strom lásky.“ Položil ma a ja som sa oprela o strom a utrela si nohu. Už mi ani nekrvácala. Justin vybral jeho kľúče a napísal tam Justin+. Podal mi ich a ja som napísala svoje meno a dokreslila srdiečko. Pozrela som sa na Justina a pobozkala ho. Stáli sme tam ešte chvíľu a pozerali si mená, no potom sme sa už vrátili na lavičku. „Veľmi ťa bolí tá noha?“ spýtal sa. „Ani nie. Prečo?“ spýta sa. „Iba tak sa pýtam, či si, si veľmi neublížila.“ Povedal. „Neublížila.“ Ubezpečila som ho a usmiala sa. Počkali sme západ slnka a potom už odišli späť domov. Bol to krásny deň. Keď sme prišli domov tak sme si sadli pred telku a kukali nejaký seriál. Sedela som na Justinových kolenách, lebo jemu tak bolo dobre. Celý čas sa mi hral z vlasmi a pri tom hovoril, aké sú krásne a dlhé a hebké. Celý čas som sa na tom škerila a zabávala. Potom k nám prišla aj Tuts a hrali sme sa s ňou. „Pôjdeme jej zajtra kúpiť nejakú hračku, alebo niečo?“ spýtala som sa Justina. „Môžeme, ale... musíme ísť aj do nemocnice.“ Povedal. Do nemocnice, hneď som vedela prečo... ja sa tak bojím tam ísť. 

po čase dlhááá :333 dúfam že sa vám páčila, očakávam komentáre :333 +10kom. <3333333 #Viki :)