„Čo má?“ hneď som sa opýtal. Bol som v šoku, tomuto som
nechcel uveriť. Toto nemôže byť pravdu! Emily, moja milovaná Emily, prečo práve
ona? „A je to vážne?“ dodal som. „Je to tak, že sme jej ešte nezistili aký druh
rakoviny má, to sa ešte vyšetruje.“. „A kedy sa to zistí?“ spýtal som sa.
„Približne o týždeň by mali prísť výsledky, lebo sme ich poslali do Washingtonu
kde je centro vyšetrovania.“ Povedal. „Aha, a môže ísť domov?“ spýtal som
sa. Chcel som ju mať už pri sebe, aj keď sa hocičo deje. Milujem ju, a to
sa nikdy nezmení. „Pôjdem sa na ňu pozrieť, a potom vám povieme.“ Povedal.
„Dobre, ja zatiaľ skočím niekde a potom sa k nej vrátim.“ Povedal
som. „Dobre.“ Povedal. Ešte sme sa chvíľku rozprávali no potom som odišiel. Mal
som namierené na záchody, kvôli jednej veci. A to bolo zrkadlo. Hneď ako
som vošiel tak sa predo mnou objavilo veľké zrkadlo. Pozrel som sa na seba
a zľakol som sa sám seba. Vyzeral som zničene. Podišiel som k umývadlu
a pustil vodu. Nabral som si ju do rúk a umyl si tvár. Upravil som si
nejako vlasy a vyšiel. Keď som otvoril dvere tak som započul buchot.
Pozrel som sa na zem a tam ležal Scooter? Ups až teraz som si uvedomil, že
som ho buchol. „Bože môj, prepáčte!“ povedal som dievčenským hlasom. „Neviem
o čo sa pokúšaš Bieber ale tvoj hlas spoznám všade.“ Povedal Scooter ktorý
ležal ešte furt na zemi. Zasmial som sa aj keď mi do smiechu moc nebolo.
„Prepáč.“ Ospravedlnil som sa a pomohol mu sa postaviť. „Čo tu robíš?“
spýtal som sa. „Počul som o tej nehode.“ Povedal a upravil si košeľu.
„Ani mi o nej nehovor.“ Povedal som. „Stalo sa niečo vážne?“ spýtal sa.
„Choď na izbu číslo 126 , tam je Emily, všetko ti povedia. Ja idem niekde hneď
som tu.“ Povedal som a odišiel. Scooter nepovedal ani jedno slovo
a odišiel. Nastúpil som do výťahu a stlačil gombík prízemie. Keď som
prišiel tak som si hneď všimol veľa ľudí ktorý stoja pri dverách. Podľa nápisov
som rozpoznal, že sú to beliebers. Snažil som sa byť nenápadný , čo sa mi aj
podarilo. Vedel som, že v tejto nemocnici majú malý obchodík. Nie prvý raz
som tu. Vošiel som a hneď išiel ku čokoládam lebo viem, že ako ich Emily
miluje. Zobral som karamelovú a vyšiel. Zaplatil som kartou ktorú som mal
pri sebe. Potom som ešte skočil do kvetinárstva ktoré tam bolo a kúpil
Emily krásnu červenú ružu. Potom som sa k nej vrátil na izbu. Keď som
práve chcel stúpiť do izby tak som si všimol doktora ako nad ňou stojí a rozpráva
sa s ňou. V očiach mala slzy. Asi jej to práve oznámil. Sadol som si
na stoličku a čakal kým výjde. Po desiatich minútach vyšiel a hneď ako
si ma všimol tak povedal. „Rozprával som sa s ňou a musel som jej to
oznámiť. Dnes ju už môžete zobrať domov, ale dávajte na ňu pozor. O týždeň
sa musíte vrátiť do nemocnine, lebo vtedy prídu výsledky. A podľa toho
uvidíme ako bude prebiehať liečenie.“ Povedal. Chvíľu sme sa ešte rozprávali no
potom už musel odísť. Ach a je to tu. Ísť k nej a ubezpečovať ju,
že bude všetko v poriadku. Ja ju
nechcem stratiť. Pomaly som otvoril
dvere a vstúpil. Pozrel som sa na Emily, resp. do jej očí ktoré hľadeli na
mňa. Boli celé červené. „Zlatko..“ povedal som potichu a išiel k nej.
Sadol som si na posteľ a hladkal jej tvár. „No ja tak idem.“ Povedal niekto.
Ani som si nevšimol, že je tu Scooter. „Potom poďte ku mne.“ Povedal. Prikývol
som a zakývol mu. Otočil som sa späť k Emily ktorá silno drtila moju
ruku. „Prečo ja?“ spýtala sa ma. „Pššššt.“ Hladkal som ju. „Spolu to zvládneme.
Život ti dáva prekážky lebo vie že ich zvládneš..“ povedal som. „Ale ja to nezvládnem
Justin, všetko zlé sa deje mne..“ povedal. „Nebude to zlé navždy. Uvidíš, že sa
vyliečiš a bude všetko dobré. Už to vidím. Veľká svadba a potom šťastný
život. Už počujem naše detičky ako pobehujú po záhrade. A vidím lásku
ktorá trvá navždy.“ Povedal som.
je krátka ale nemohla som ísť na notebook vôbec lebo mamin priateľ mujsel jasné že celý deň volať s mojou úžasnou maminkou
-__-" milé no dobre nevadí. Dúfam že sa vám páčila. Vyjadrite svoj názor.

...boží kapitola... ale achjo.. :(( ;)
OdpovedaťOdstrániť:33
OdpovedaťOdstrániťsuper :3 daj ďalšiuuuuuu! :)
OdpovedaťOdstrániťAko vždy dokonalé.. :) mrzí ma že má Emily rakovinu, ale verím že ty nás tak prekvapíš, že sa ani čudovať nestihneme.. ;) Nech už je tu ďalšia.. ;)
OdpovedaťOdstrániťDokonalé ale smutné :) :(..Pokračuj :3
OdpovedaťOdstrániťKráásna ale smutná, rýchlo ďalšiu ...:)
OdpovedaťOdstrániťSuprováá, len tak ďalej a dúfam ze sa vylieci.. Ďalsiu :*
OdpovedaťOdstrániťRýýchlo ďalšiu, ináč suprová časť a nech to Em prežije :D
OdpovedaťOdstrániťsuper .. ďalej
OdpovedaťOdstrániť